Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Naozaj našli v Grécku Aristotelov hrob?

Publikované : 29.05.2016 | Zobrazení: 3869 |
3 minúty čítania

Grécky archeológ ohlásil nález hrobky veľkého učenca Aristotela. Je to pravda? Naozaj sme svedkami veľkého objavu, alebo ide len o ďalšiu mediálnu bublinu?

 

Aristoteles sa narodil v roku 384 pred Kr. v dedine Stagira. Študoval u ďalšieho veľkého filozofa Platóna v Aténach. Väčšina ľudí ho dnes pozná ako veľkú postavu antickej filozofie. V skutočnosti však bol niečo viac – bol geniálny vedec a polyhistor. Asi neexistuje vedecká oblasť, ktorej by sa nevenoval a napriek tomu, že mnohé z jeho názorov zasiahol kritický duch neskorších období, patrí medzi najvýznamnejšieho bádateľa ľudských dejín.

Pre mnohých sa stal Aristoteles slávnym aj vďaka svojmu najúspešnejšiemu študentovi – Alexandrovi Veľkému (336 – 323 pred Kr.). Kráľ Filip II. (359 – 336 pred Kr.), Alexandrov otec, najal veľkého učenca ako učiteľa. Podľa niektorých hypotéz to bol práve Aristoteles, kto „infikoval“ Alexandra myšlienkou dôjsť na „koniec“ sveta. Práve hrob macedónskeho dobyvateľa mali archeológovia objaviť minulý rok, ale ukazuje sa, že ide o hrob nejakého iného člena macedónskej dynastie   a ohlasovaný objav storočia sa skončil fiaskom. Bude mať podobný osud aj aktuálny objav hrobu gréckeho filozofa?

 

Naozaj hrob?

Grécky archeológ Konstantinos Sismanidis, ktorý 20 rokov vedie vykopávky v severnom Grécku, sa vyjadril, že objavil hrob veľkého gréckeho filozofa. Povedal to na konferencii, ktorá sa uskutočnila na výročie Aristotelovho narodenia. Presnejšie vyhlásil, že má viacero vhodných indícií.

Archeológovia našli malú stavbu s podkovovitým pôdorysom, postavenú na mramorovej dlážke na mieste antickej obce Stagira (Stajira, Stageira). Pred stavbou sa mal nachádzať oltár. Celá konštrukcia však bola výrazne narušená v období Byzantskej ríše

Autor výskumu podľa mediálnych informácií o stavbe tvrdí, že je hrobkou veľkého učenca na základe nepriamych dôkazov. Aristoteles zomrel v roku 322 pred Kr. v antickej Chalkide. Podľa písomných prameňov sa mal jeho popol posmrtne premiestniť z Chalkidy do filozofovho rodiska. Spomínané zdroje sú však neskoršieho dáta a nepochádzajú z obdobia bezprostredne po Aristotelovej smrti. Žiadny popol ani kosti však na lokalite zatiaľ neboli objavené.

Sismanidis argumentuje, že štruktúra sa nachádza na výnimočnom mieste blízko mestského centra a na jej stavbu sa použil kvalitný materiál. Výnimočnosť lokality by mal podčiarknuť panoramatický výhľad. Prítomnosť spomínaného oltára potvrdzujú aj staré písomne pramene o Aristotelovi. Keramika a mince, ktoré sa objavili na mieste, datujú celý nález do 4. storočia pred Kr.

 

Ďalší hrob

Nejde o prvý nález Aristotelovho hrobu. I bádateľ Charles Waldstein v roku 1892 tvrdil, že našiel v Chalkide na mieste filozofovho úmrtia niekoľko sarkofágov a na jednom z nich bol vraj nápis Biote, dcéra Aristotela. Tento nález bol však spochybnený.

Žiaľ, pri analýze objavu čerpám len z publikovaných mediálnych správ a Sismanidisovho abstraktu z konferencie. Na webe sa objavilo aj video s rekonštrukciou Aristotelovho hrobu, ale prezentovaná stavba by mohla patriť aj do byzantských čias. Všetky spomínané argumenty o hrobe sú však podľa môjho názoru nedostatočné. Rozumnejšie by bolo zachovať skepsu, pretože sa zdá, že ide skôr o mediálnu bublinu, ktorá sa môže šíriť bez vedomia vedcov. I keď by bolo naozaj skvelé, ak by sa „bombastické“ správy potvrdili.

 

Branislav Kovár

 

Použitá literatúra

Sismanidis, K.: Aristotle's grave at Ancient Stageira. Nepublikovaný abstrakt z konferencie. Dostupné na internete: https://www.dropbox.com/sh/lzwai1hahh4xhkj/AAACjFQhqA6Y52DTY01aIGRwa/V.%20Aristotle%E2%80%99s%20works/Transmission-Edition/Sismanidis%20Konstantinos.pdf?dl=0.

Waldstein, Ch.: The Finding of the Tomb of Aristotle. The Century Illustrated Monthly Magazine 44/3, 1892, 414 – 427. Dostupné na internete: http://ebooks.library.cornell.edu/cgi/t/text/pageviewer-idx?c=cent;cc=cent;rgn=full%20text;idno=cent0044-3;didno=cent0044-3;view=image;seq=0424;node=cent0044-3%3A15.

 

Internetové zdroje:

a) https://rogueclassicism.com/2016/05/27/aristotelian-skepticism-is-it-really-his-tomb/

b) http://www.nytimes.com/2016/05/27/world/europe/greece-aristotle-tomb.html?_r=0

c) http://www.ekathimerini.com/209017/article/ekathimerini/life/location-of-aristotles-tomb-to-be-revealed-at-thessaloniki-conference-thursday

d) http://www.telegraph.co.uk/news/2016/05/26/has-this-greek-archaeologist-found-the-tomb-of-aristotle/

e) http://greece.greekreporter.com/2016/05/26/how-archaeologists-found-the-tomb-of-greek-philosopher-aristotle-video/

f) http://greece.greekreporter.com/2016/05/26/aristotles-2400-year-old-tomb-found-at-stagira-photographs/

g) http://www.jacquelynclements.com/blog/may-27th-2016

h) http://www.forbes.com/sites/kristinakillgrove/2016/05/28/tomb-of-aristotle-not-so-fast-say-classics-scholars/#595c6d437b26

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Caesarova mimoriadna kariéra by nebola možná bez predchodcov, z ktorých najvýznamnejším bol muž, ktorý si svojimi neobyčajnými úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „šťastný“. celý článok

Diskusia