Najväčšia vodná nádrž antického Ríma

Publikované : 10.12.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3898

Tí, ktorí mali možnosť navštíviť Rím, sa isto pozastavili nad tým, ako môže toto niekoľkomiliónové mesto fungovať len s dvomi linkami metra a jednou prestupnou stanicou?! Každý Vám odpovie, že na vine sú archeológovia, ktorí brzdia práce na novej, dlho očakávanej trase metra C. O tom, že na to majú svoje dôvody, hovorí najnovšia správa o výnimočnom náleze, ktorá posledný týždeň zaplnila stránky talianskych denníkov.

 

V časti Laterán, len niekoľko metrov za Aureliánovými hradbami, uzrel svetlo sveta výnimočný nález. Pri výstavbe novej trasy metra C, na mieste, kde vznikne budúca zástavka (via La Spezia, Via di San Giovanni), v hĺbke 15 metrov pod súčasnou úrovňou terénu narazili talianski archeológovia na vodnú nádrž, pochádzajúcu z obdobia ranného cisárstva. Predpokladajú, že ju postavili za vlády prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta (27 pred Kr. – 14. po Kr.) a jeho následníka Tiberia (14 – 37 po Kr.).

Nález tohto antického vodného diela vyrazil všetkým dych najmä pre svoje gigantické rozmery a možno ho považovať za najväčšiu doteraz známu vodnú nádrž antického Ríma. Podľa archeologičky Rosselli Rea sa do nádrže vmestili až 4 milióny litrov vody. Rozmery vodnej nádrže sú také obrovské, že presahujú i veľkosť skúmanej plochy a  talianskym archeológom sa ju teda nepodarilo odkryť celú. Vodná plocha pokračovala smerom k Aureliánovým hradbám a  archeológovia dokonca predpokladajú, že musela siahať až po dnes existujúcu zástavku metra A – San Giovanni in Lateráno (smer Piazzale Appio). Je teda možné, že pri výstavbe si ju nik „nevšimol“, alebo ju jednoducho zničili pre urýchlenie prác.

 

Ako nádrž vyzerala?

Nádrž mala rozmery približne 35 x 75 m, teda okolo štvrť hektára. Na povrchu bola chránená vodeodolnou vrstvičkou omietky „coccio pesto“, ktorá je bežná pre vodné diela a nádrže antického sveta a zabraňovala úniku a presakovaniu vody. Talianski archeológovia v pomerne rýchlom čase vytvorili aj ideovú rekonštrukciu, ktorú prezentovali verejnosti napríklad počas konferencie na Americkej akadémii v Ríme.

Vodná nádrž sa našla neďaleko mestskej časti Laterán, ktorá je nám dnes známa vďaka prvému kresťanskému chrámu na svete – Bazilike sv. Jána Laterána, postavenej na začiatku 4. stor. po Kr.  na podnet Konštantína Veľkého. Skúmané teritórium sa dnes nachádza za mestskými hradbami, ktorých výstavbu nariadil cisár Aurelián v rokoch 270 – 275 po Kr., keďže antické mesto sa rozšírilo do takej miery, že bolo potrebné vybudovať nové opevnenie. Zóna Lateránu sa už v antickom období akosi prirodzene premenila na zónu plnú záhrad a víl, a za čias cisárov zo severovskej dynastie tam dokonca popri Palatíne vzniklo ďalšie sídlo rímskych cisárov.

 

Komu však pôvodne slúžila nádrž?

Archeológovia potvrdili, že nádrž postavili až v 1. storočí po Kr. na predmestí mesta v agrárnej zóne, ktorá tu existovala už od republikánskych čias, presnejšie od 3. stor. pred Kr. Zrejme práve vtedy tu vznikol 130 metrov dlhý násyp, ktorý mal zabraňovať vylievaniu neďalekej riečky.

Archeológovia predpokladajú, že villa rustica so svojimi záhradami zaberala rozlohu 14 000 m2 a bola jednou z najbližšie situovaných „zásobníc“ ovocia a zeleniny pre potreby antického mesta. Nádrž zrejme slúžila ako rezervoár vody, slúžiacej na kultiváciu pôdy a zalievanie záhrad tejto poľnohospodárskej usadlosti. Zároveň mala odchytávať prebytočnú vodu z neďalekého koryta riečky Marrana (L´Acqua Mariana, Aqua Crabra).

Záhrady tejto predmestskej villy popretkávali systémy kanálov, ktoré mali zásobovať pestované plodiny i okolité sady. Podľa početných kôstok z broskýň je viac ako isté, že tu vo veľkom pestovali práve toto chutné ovocie.

Históriu tohto miesta zrejme prekazil zámer cisára Aureliána (270 – 275 po Kr.), ktorý sa rozhodol viesť prstenec nových hradieb práve touto oblasťou.

Archeológovia sa pri výskume pochopiteľne nezastavili len na vrstve 15 metrov pod zemou, ale pokračovali vo výskume hlbšie (až do hĺbky 20 metrov). Podarilo sa zistiť až 21 rôznych fáz osídlenia tohto územia s najstaršími stopami pochádzajúcimi zo 7. stor. pred Kr.

 

Mgr. Ivana Kvetánová, PhD.,  študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Tri roky bola štipendistkou na Pápežskom inštitúte pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Je jednou z oficiálnych a certifikovaných sprievodcov Ríma a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.

 

Internetové odkazy:

a) http://roma.repubblica.it/cronaca/2014/12/03/news/scavi_metro_c_a_san_giovanni_trovato_il_pi_grande_bacino_idrico_della_roma_imperiale-102020582/

b) http://spettacoliecultura.ilmessaggero.it/ROMA/scavi_metro_c_fattoria_impero_vasca_acqua/1046804.shtml

Obrazová príloha: roma.repubblica, autori výskumu

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Kto bol svätý Mikuláš a čo vieme o ňom z historického hľadiska povedať? Informácie o Mikulášovi by sa v prameňoch dali zhrnúť do jedného odseku. Takáto stručnosť je oprávnená, keďže o tejto postave, napriek jej súčasnej popularite, nevieme povedať veľa. celý článok

Kto ovládal desivé monštrá staroveku?

Kto ovládal desivé monštrá staroveku?

Strašidlá, démoni, krvilačné beštie či iné monštruózne bytosti zďaleka nie sú moderným vynálezom autorov fantastických či hororových príbehov. Ich podobizne sprevádzajú ľudstvo už od najstarších čias a väčšina z nich dostala svoju podobu dokonca skôr ako všetky známe staroveké božstvá. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.