Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Najstrašidelnejšie lode histórie

Publikované : 27.07.2015 | Zobrazení: 12768 |
8 minút čítania

Námorné dejiny sú plné záhad a zmiznutých lodí alebo plavidiel, z ktorých sa pre zmenu záhadne stratila posádka. More k takýmto príbehom priam láka. Svetový oceán pokrýva takmer tri štvrtiny povrchu Zeme a na jeho dne spočívajú odhadom 3 milióny vrakov lodí. To sú tri milióny príbehov, ktoré sa za nimi skrývajú. Väčšinu z nich nikdy nespoznáme, tak si povedzme aspoň pár tých najstrašidelnejších.

 

El Caleuche

El Caleuche je mýtická loď duchov plaviaca sa pri pobreží Čile, súčasť miestneho folklóru ostrova Chiloé a zároveň dôležitá mytologická súčasť čilskej kultúry. Táto strašidelná loď, ktorej posádku tvoria mŕtvi stroskotaní námorníci a čarodejnice, sa objavuje zásadne v noci alebo sa vynorí z hmly, žiariaca svetlom, hrajúca hudbou a ozývajúca sa smiechom, aby vzápätí hneď zmizla bez zanechania najmenšej stopy svojej existencie. Podľa Ann Binghamovej, autorky knihy South and Meso-American Mythology A to Z, táto loď „stráži vody a trestá tých, ktorí na more a tvory v ňom žijúce prinášajú utrpenie“. El Caleuche navyše dokáže, podobne ako jej slávnejšia „sesterská loď“ duchov Bludný Holanďan (ešte o ňom bude reč), plávať a navigovať aj pod vodou.

Ak ovládate španielčinu, tu je legenda prerozprávaná v celkom pôsobivom podaní starého morského vlka pri mihotaní plameňov malého ohňa pod jasnou nočnou oblohou a s prízračnou loďou v pozadí:

 

HMS Erebus a Terror

19. mája 1845 vyplávali dve lode, HMS Erebus a HMS Terror, z Anglicka do kanadskej Arktídy. Ich cieľom bolo nájsť tzv. severozápadný priechod – cestu spájajúcu Atlantický oceán s Tichým oceánom. Expedícia 129 mužov vedená Sirom Johnom Franklinom však nadlho bez stopy zmizla. Od roku 1847 sa 40 lodí, motivovaných odmenou 20 000 libier od britskej Admirality, pokúšalo celé desaťročie hľadať stopy po zmiznutej expedícii. Márne.  Až v roku 1854 svedectvo Eskimákov o smrti belochov v dovtedy neprebádanom priestore konečne nasmerovalo pátračov na správnu stopu. Na jar 1859 sa na Ostrove kráľa Viliama našla kovová trubička obsahujúca odkaz expedície. Sir John Franklin zomrel 11. júna 1847, posádky opustili lode beznádejne v ľade uväznené 22. apríla 1848 a 105 mužov, ktorí prežili, sa vybralo pešo v ústrety vlastnej smrti. Neskôr sa našli pozostatky členov tragickej expedície pozdĺž celej 250 km dlhej kalvárie. Ohromujúca správa prišla v septembri minulého roku, keď sa tímu kanadských bádateľov podarilo nájsť jednu stratenú loď expedície – HMS Erebus – západne od O'Reillyho ostrova.

Mrazivo pôsobivý hold stratenej Franklinovej expedícii zložil vo svojom symptomaticky nazvanom románe Terror americký spisovateľ Dan Simmons.

 

København

København (Kodaň), známa ako „Veľký Dán“, bola päťsťažňový dánsky bark a vo svojej dobe najväčšia plachetnica na svete – s plochou plachiet 5 200 m2, ktorá primárne slúžila na výcvik kadetov na mori. Na vodu bola spustená v roku 1913, dokončená v roku 1921, jej tonáž bola bezmála 4 000 BRT, posádku tvorilo 26 mužov a 45 kadetov. 14. decembra 1928 vyplávala loď z Rio de la Plata na svoju poslednú plavbu. Do Austrálie, kam mala namierené, nikdy nedorazila. Posledný rádiový  kontakt s ňou mal nórsky parník William Blumer 21. decembra asi 900 míľ od ostrova Tristan da Cunha v južnom Atlantiku. Odvtedy ju nikto viac nevidel ani nepočul. Je viacero teórií, čo sa s loďou stalo. Najpravdepodobnejšie je, že loď v tme alebo v hustej hmle narazila na ľadovec a potopila sa. Existujú však tiež správy, že v roku 1929 videli neďaleko spomínaného ostrova poškodenú veľkú plachetnicu, dve správy z roku 1930 ju už možno lokalizujú do Pacifiku – jedna od čilského rybára, druhá od členov posádky argentínskej nákladnej lode, ktorí vo víchrici videli „loď duchov“. V roku 1934 informovali americké noviny The New York Times svojich čitateľov, že sa na neobývanom subantarktickom Bouvetovom ostrove v južnom Atlantiku našla fľaša s denníkom jedného z kadetov zo stratenej dánskej lode. Denník naznačoval, že plachetnica bola zničená pri zrážke s ľadovcom a posádka skúsila šťastie v záchranných člnoch. V nasledujúcom roku 1935 sa podarilo objaviť ľudské pozostatky a zvyšky záchranných člnov, pochované v pieskoch juhozápadného pobrežia Afriky, ktoré by mohli byť z Københavnu. A konečne v roku 2012 objavil tím potápačov vrak lode juhozápadne od pobrežia ostrova Tristan da Cunha, ktorý by mohol patriť práve stratenému „Veľkému Dánovi“.

Trailer na celkom zimomriavkovú dokumentárnu drámu o zmiznutej dánskej superplachetnici, natočený ešte pred objavom možného vraku lode, nájdete tu:

 

HMS Eurydice

HMS Eurydice, nesúca meno nymfy z gréckej mytológie (manželky neprekonateľného speváka Orfea, ktorý sa pre lásku k nej vybral až do podsvetia), bola 26-delová fregata britského Kráľovského námorníctva (Royal Navy). Postavená bola v roku 1843 podľa návrhu admirála sira Georga Elliota (jeho najstarší syn sa stal jej prvým kapitánom). Bola to veľmi rýchla vojnová loď s nízkym ponorom, určená hlavne na službu v plytkých vodách. Počas svojej bojovej kariéry loď slúžila v širokom spektre destinácií: v severoamerických vodách a v Západnej Indii, v Južnej Afrike, ale aj v Bielom mori (počas krymskej vojny). V roku 1861 bola Eurydice transformovaná na neplávajúcu tréningovú loď. V roku 1877 na nej urobili potrebné opravy a 13. novembra vyplávala ako školná loď na trojmesačnú cestu do Západnej Indie a na Bermudy. Pri jej návrate, už na dohľad od britských brehov neďaleko ostrova Wight, však prišlo ku katastrofe. 24. marca 1878 sa uprostred inak pokojného dňa prihnala nečakaná a silná snehová búrka, loď sa prevrátila a okamžite potopila. Z 319 členov posádky prežili iba dvaja. Od tých čias sa o mieste potopenia lode začali rozprávať strašidelné historky o lodi duchov. Priezračnú plachetnicu videl v tých miestach aj istý kapitán britskej ponorky v 30. rokoch 20. storočia, ale napríklad aj princ Edward pri natáčaní dokumentu v roku 1998.

Jedným zo svedkov, ktorý tragédiu HMS Eurydice sledoval z blízkeho ostrova, bol aj malý chlapec, ktorý na ňu aj po desiatkach rokoch s pohnutím spomínal. Nebol to nikto iný ako budúci slávny britský štátnik a dvojnásobný premiér Veľkej Británie Winston Churchill. Udalosť inšpirovala aj jedného z najvýznamnejších viktoriánskych básnikov Gerarda Manleya Hopkinsa k napísaniu jeho slávnej básne The Loss of the Eurydice. Tragédia Eurydice sa inak zopakovala len dva roky nato, keď veľmi podobná fregata (HMS Juno, ex HMS Atalanta), ktorá vlastne nahradila Eurydice ako školná loď, zmizla aj s celou 281-člennou posádkou pri plavbe z Bermúd do Británie.

 

Mary Celeste

Mary Celeste (Mária Nebeská) predstavuje asi najznámejšiu a najdiskutovanejšiu námornú záhadu všetkých čias a stala sa synonymom námornej záhady par excellence. Prečo? 4. decembra (5. decembra podľa námorného času) 1872 narazila anglická brigantína (typ menšej dvojsťažňovej plachetnice) Dei Gratia uprostred Atlantického oceánu na opustenú loď bez posádky – na americkú brigantínu Mary Celeste. Bolo to zvláštne stretnutie. Nielen preto, že kapitáni oboch plavidiel sa dobre poznali, ale aj preto, že obe lode vyplávali na svoju cestu do Európy z rovnakého prístavu – New Yorku – len pár dní po sebe. Mary Celeste pritom vyrazila na svoju cestu ako prvá a keďže bola výrazne rýchlejšou loďou, bolo toto nečakané stretnutie na mori od začiatku neblahou zvesťou. Kapitán Dei Gratia poslal na divne sa pohybujúcu a zvláštne oplachtenú loď svojho prvého dôstojníka aj s jedným námorníkom, aby zistili, čo je vo veci. Tí sa po krátkej obhliadke vrátili so šokujúcou správou: loď je opustená, po posádke (kapitán s manželkou a dvojročnou dcérkou, dvaja dôstojníci, kuchár a štyria námorníci; všetko prvotriedni moreplavci) niet ani stopy. Loď nevykazovala výraznejšie známky poškodenia (okrem mierneho zaplavenia podpalubia nezakrytými otvormi na palube), na lodi zostalo množstvo osobných vecí, aj celý náklad (1700 sudov denaturovaného alkoholu), chýbal iba čln a vyzeralo to, akoby posádka opustila loď narýchlo, iba s minimom vecí, ale už sa na ňu z neznámeho dôvodu nevrátila. Posledný záznam z lodného denníka, ktorý tiež zostal na lodi, bol z 25. novembra, teda deväť dní starý, a Mary Celeste sa podľa neho vtedy nachádzala neďaleko Azor, zhruba 400 námorných míľ (740 km) od miesta stretnutia s Dei Gratia. Otázka o osude posádky Mary Celeste zostáva do dnešných dní nezodpovedaná a napriek veľkému množstvu viac či menej (ne)uveriteľných teórií (od prírodné živlov cez vzburu, pirátov, obrovskú chobotnicu, výbuch nahromadených alkoholových výparov, kapitánovo šialenstvo, ziskuchtivosť posádky Dei Gratia až po mimozemšťanov a bermudský trojuholník – no a čo, že sa nachádza tisíce kilometrov na západ) zostane táto otázka pravdepodobne nezodpovedaná už navždy. A hoci prípad Mary Celeste nebol prvým a ani posledným svojho druhu, zostáva ďaleko najznámejším a najcitovanejším.

O nesmrteľnosť prípadu Mary Celeste sa do istej miery postaral aj vtedy začínajúci spisovateľ Arthur Conan Doyle, ktorý jej príbeh svojsky prerozprával v jednom zo svojich raných krátkych diel. Čo budúci autor najslávnejšieho literárneho detektíva netušil, bolo, že jeho fikciu zoberú mnohí súčasníci vážne a budú ju považovať za reálne vyriešenie tejto veľkej námornej záhady.

 

Bludný Holanďan

Ak by sme zostavovali rebríček najstrašidelnejších lodí, na prvom mieste by takmer určite skončil Bludný Holanďan, prízrak morí blúdiaci oceánmi a prinášajúci nešťastie lodiam, ktoré pri svojej večnej púti stretne. Existuje niekoľko verzií tohto príbehu, ale ten najznámejší hovorí o istom holandskom kapitánovi, ktorý bol vynikajúci moreplavec, ale bezbožník. Keď sa mu napriek maximálnemu úsiliu počas jednej plavby nedarilo prekonať nepriazeň počasia a doraziť do svojho cieľa, preklial ho a prisahal, že bude križovať na mori dovtedy, kým sa cieľ nedosiahne, aj keby to malo trvať do súdneho dňa. Kliatba sa obrátila proti nemu a on a jeho posádka sú odvtedy odsúdený naveky križovať moria. Iná verzia hovorí, že kapitán podpísal zmluvu s diablom, aby bola jeho loď najrýchlejšia, ale tú potom nedodržal. Meno Bludný Holanďan (angl. Flying Dutchman, nem. Fliegender Holländer) sa tak vzťahuje skôr ku kapitánovi než k jeho lodi, ale vo výsledku je to v podstate jedno. Pôvod legendy nie je známy. Vychádza možno z námorného folklóru zo 17. – 18. storočia, možno dokonca zo stredovekých severských ság. Námet Bludného Holanďana je nesmierne populárny v umení, v literatúre i vo filme. Najznámejším spracovaním je asi rovnomenná opera Richarda Wagnera (r. 1843). Motívy Bludného Holanďana boli nedávno použité aj v divácky a komerčne mimoriadne úspešnej dobrodružnej filmovej sérii Piráti z Karibiku.

 

Ako vidno aj z tohto krátkeho zoznamu, z morí k nám prichádza stále množstvo zvláštnych a občas ťažko vysvetliteľných historiek (o jednej som nedávno podrobnejšie písal tu). Povedané slovami klasika anglickej literatúry Josepha Conrada, ktorého romány a poviedky prekypujú námornou tematikou: „Urazení bohovia mora nikdy nespia a budú si vyberať svoju daň, pokiaľ bude človek plávať po moriach.“

 

Tento text vychádza z článku Eerie! 6 Haunting Tales of Ghost Ships od Owena Jarusa, publikovaného online 28. októbra 2014 na stránke www.livescience.com, ktorý som doplnil a rozšíril.

 

 

 

Roman Mocpajchel študoval odbory archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen. Na túto tému publikoval už niekoľko článkov v časopise Historická revue.

 

 

Použitá literatúra

Bingham, A.: South and Meso-American Mythology A to Z (Mythology A to Z Series). New York 2004.

Fér, O.: Lodě na dně oceánu. Brno 2014.

Kemp, P. (ed.): The Oxford Companion to Ships and the Sea. Oxford 1988.

Pleiner, R.: Minilexikon k dějinám lodí a námořní plavby. Praha 1994.

Simmons, D.: Terror. Praha 2007.

Skrjagin, L.: Tajemství námořních katastrof. Praha 1990.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.cbc.ca/news/politics/franklin-expedition-ship-found-in-arctic-id-d-as-hms-erebus-1.2784268

b) http://www.wrecksite.eu/wreck.aspx?58328

c) http://www.seabreezes.co.im/index.php?option=com_content&view=article&id=1184

d) https://vimeo.com/49163921

e) http://news.bbc.co.uk/local/hampshire/low/people_and_places/history/newsid_8327000/8327961.stm

f) http://www.bartleby.com/122/17.html

g) http://www.livescience.com/48489-tales-of-ghost-ships.html

 

Obrazová príloha: www.livescience.com, www.seabreezes.co.im, www.wrecksite.eu, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Našli svätý grál hľadačov pokladov

Našli svätý grál hľadačov pokladov

Kolumbijské námorníctvo našlo svätý grál hľadačov pokladov. „Výborné správy. Našli sme galeónu San José,“ oznámil na Twitteri kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. celý článok

Našli vrak najväčšej bitevnej lode

Našli vrak najväčšej bitevnej lode

Našli sme bitevnú loď Musaši z druhej svetovej vojny, potopenú v roku 1944. Touto správou na Twitteri ohlásil americký miliardár a filantrop Paul Allen úspech osemročného pátrania. celý článok

Záhadné zmiznutie bitevnej lode

Záhadné zmiznutie bitevnej lode

Brazílske vojnové námorníctvo existuje už pomaly 200 rokov a v rámci Južnej Ameriky tradične patrí k silnej trojici regionálnych veľmocí ABC (Argentína, Brazília, Chile). celý článok

Vrak lode a mongolská výprava do Japonska

Vrak lode a mongolská výprava do Japonska

Japonskí archeológovia objavili loď, ktorá prináša nové poznatky do dejín východnej Ázie. Vrak lode pravdepodobne súvisí s mongolskou inváziou do Japonska, ktorá sa uskutočnila pred viac ako 700 rokmi. celý článok

Lode objaviteľov

Lode objaviteľov

„Jedného dňa nadíde čas, keď Ókeanos zlomí okovy prírody a Téthys odhalí nové svety a Thúlé už nebude poslednou z krajín.“ (Seneca, Medea) celý článok

Diskusia