Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Náboženské menšiny na Blízkom východe

Publikované : 30.06.2017 | Zobrazení: 3642 |
3 minúty čítania

Blízky východ nereprezentuje len jedno dominantné náboženstvo – islam. Žije tu množstvo náboženských menšín, ktoré sú západnému svetu neznáme.

 

V súčasnosti vychádza v Českej republike množstvo kníh, ktoré sú zamerané na problematiku islamu a Blízkeho východu. Vydavateľstvo Vyšehrad prišlo minulý rok s ďalším tematicky podobným titulom. Kolektív popredných českých odborníkov sa však nevenuje samotnému islamu, ale svoju pozornosť sústreďuje na menšinové náboženstvá na Blízkom východe. Výstižne pôsobí aj samotný názov publikácie Ve stínu islamu. Jej autori si stanovili za cieľ predstaviť a analyzovať vybrané náboženské menšiny, najmä v kontexte posledných pohnutých udalostí, ako vojna v Iraku, Arabská jar či vznik Islamského štátu. Práve v tomto období sa väčšina príslušníkov blízkovýchodných náboženských menšín nachádza v zložitej situácii, pričom mnohí z nich sú odkázaní na emigráciu z vlastnej domoviny, buď do susedných štátov, alebo do európskych krajín. Otázka blízkovýchodných emigrantov je v súčasnosti často pertraktovanou témou v médiách a vo verejnej politike. V mnohých prípadoch dochádza k dezinterpretácii uvedeného problému. Z tohto pohľadu je publikácia nanajvýš vítaná, pretože môže čitateľovi pomôcť objasniť a pochopiť danú situáciu na Blízkom východe, a tým aj korigovať nesprávne konštruovaný obraz.

Z hľadiska štruktúry je monografia rozdelená do štyroch hlavných kapitol. Prvá z nich predstavuje úvod do danej problematiky, ktorého autorom je vedúci autorského kolektívu Jiří Gebelt. Postavenie nemoslimov a náboženských menšín z pohľadu islamu a islamského práva (šaría) rozoberá Bronislav Ostřanský. Vzhľadom na to, že sa sledované geografické prostredie dlhodobo nachádzalo pod vládou Osmanov, ďalšia podkapitola je venovaná otázke postavenia nemoslimov v  Osmanskej ríši. Jej autorom je Stefano Taglia. Ostatné tri kapitoly sú tematicky rozdelené podľa príslušnosti menšiny k danému náboženstvu, pričom každú z nich analyzuje vybraný člen autorského kolektívu. V poradí druhá kapitola najskôr predstavuje kresťanské menšiny všeobecne (Michal Řoutil), následne Asýrčanov, respektíve Sýrčanov (Michal Řoutil), Arménov (Petra Košťálová), Koptov (Viola Pargáčová) a napokon maronitov (Monika Langrock). V ďalšej kapitole sa dočítame o menšinách vo vzťahu k islamu: alaviti (Luboš Kropáček), aleviti (Kateřina Vytejčková), drúzovia (Luboš Kropáček), járesáni a šabakovia (Petr Kubálek). Posledná kapitola sa venuje ostatným menšinám, ktoré z hľadiska ich vierouky nie je možné spojiť so žiadnym z vyššie uvedených náboženstiev. Sú to jezídi (Petr Kubálek) a mandejci (Jiří Gebelt).

 

Detaily v chápaní

Príspevky jednotlivých autorov majú v podstate jednotnú štruktúru, v rámci ktorej sa rieši otázka vzniku danej menšiny, jej stručný historický vývoj, vierouka, súčasný stav a postavenie v rámci väčšinovej, prevažne moslimskej spoločnosti, a napokon otázka diaspóry. V závere každej podkapitoly sa nachádza poznámkový aparát a odborná literatúra k danej téme. Okrem toho sú takmer všetky podkapitoly vhodne doplnené fotografiami (prevažne z archívu autorov) a mapou, ktorá znázorňuje geografické rozšírenie sledovanej náboženskej menšiny.

Čitateľ si pri čítaní všimne, že monografia nezahŕňa všetky blízkovýchodné náboženské menšiny, ako židov, zoroastrijcov a ďalšie. Vzhľadom na rozsah a cieľ monografie (zdôraznený v úvode na s. 17 – 18) je táto selekcia namieste. Predsa len, analýza napríklad židovskej otázky by rozsahom stačila na  samostatnú knihu.

Autori v každom jednom príspevku predstavujú stručný prehľad historického vývoja danej menšiny, pričom najväčšiu pozornosť venujú udalostiam posledných 15 – 20 rokov. V niektorých momentoch mohli autori hlbšie analyzovať vybrané historicky problematické otázky a vyhnúť sa tak interpretačným nejasnostiam. Na druhej strany je však pochopiteľné, že takýto vyčerpávajúci historický výklad vyžaduje jednak omnoho viac priestoru, a jednak nebol hlavným cieľom predstavenej práce.  

V kontexte celej monografie musím spomenúť výstižný záver v podkapitole Nemoslimové v Osmanské říši (s. 39 – 72). Tu Stefano Taglia zdôrazňuje, že dejinné hodnotenie správania k nemoslimom (respektíve náboženským menšinám) v Osmanskej ríši (ale aj v iných blízkovýchodných oblastiach) vždy trpí buď pozitívnymi, alebo negatívnymi generalizáciami. Je však nevyhnutné postihnúť čo najjemnejšie detaily vzťahov, pretože postavenie nemoslimov sa menilo v závislosti od obdobia, územia, ale aj od vnútorných a vonkajších faktorov (s. 57). V takomto duchu sa snažia interpretovať postavenie jednotlivých menšín aj ostatní autori publikácie. 

Na záver musím dodať, že táto publikácia je prvou v českom jazyku, ktorá sa komplexnejšie zaoberá otázkou náboženských menšín na Blízkom východe. Pre české akademické prostredie je ešte povzbudzujúcejší fakt, že autormi celej monografie (s výnimkou S. Taglia) sú českí odborníci z radov religionistov, arabistov, etnológov či teológov.

 

Lukáš Rybár

 

Jiří Gebelt a kol.: Ve stínu islámu. Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Vyšehrad 2016. 1. vyd, 448 s.  ISBN 978-80-7429-692-5. 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. celý článok

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Diskusia