Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Muž, ktorý rozlúštil hieroglyfy

Publikované : 27.01.2014 | Zobrazení: 6992 |
4 minúty čítania

Spoločenské vedy majú svoje výrazné osobnosti, ale len veľmi málo nesporných géniov. Do ligy výnimočných nepochybne patria bádatelia, ktorým sa podarilo rozlúštiť zabudnuté písma a jazyky a sprístupniť tak myšlienkový svet zaniknutých civilizácií. Najslávnejším z nich je dodnes Jean-François Champollion (1790 – 1832). Vydavateľstvo Slovart pripravilo na knižný trh životopis „muža, ktorý rozlúštil hieroglyfy“ od britského publicistu Andrewa Robinsona v preklade egyptológa Pavla Onderku.

 

Život komplikovaného génia

Českému a slovenskému čitateľovi je Champollion známy najmä ako jedna z hlavných postáv Zamarovského kníh o starovekom Egypte. Do obidvoch jazykov bol preložený román Egypťan Champollion neúnavného chrliča egyptizujúcej beletrie Christiana Jacqa. Robinsonova kniha je našťastie literatúrou faktu, prináša aktuálne poznatky, hoci sa nebráni ani klebetám a nepodloženým špekuláciám. Sprevádza nás búrlivým životom génia s nesmiernym nadaním na štúdium cudzích jazykov a s rovnako výrazným talentom získavať si celoživotných podporovateľov i nepriateľov. Champollionove životné peripetie naozaj pripomínajú veľký román, nechýba v ňom nejasný pôvod (pravdepodobne bol nemanželským synom svojho otca, živou spomienkou na jedno z jeho opileckých dobrodružstiev), intrigy a podrazy, Champollionove i jeho protivníkov, politické zmeny, ktoré ho dostali do vyhnanstva, no občas ho, naopak, vynášali do blízkosti monarchov (vrátane Napoleona), a skorá smrť nad rozpracovaným a nedokončeným dielom. Nedajú sa zhrnúť, knihu si treba prečítať.

Francúzski vojaci objavili počas Napoleonovho egyptského ťaženia v roku 1799 časť dekrétu kráľa Ptolemaia V. Epifana, tzv. Rosettskú dosku, s identickými nápismi v hieroglyfoch, tzv. démotickom písme, a v hlavnom úradnom jazyku, gréčtine. Dosku ukoristil spolu s inými nálezmi admirál Nelson a dnes víta návštevníka pri vstupe do egyptskej časti expozície Britského múzea. Všetci chápali, že tento dekrét poskytuje kľúč k rozlúšteniu hieroglyfov, no prvé dve desaťročia pokusov porozumieť systému dvoch neznámych jazykov a písiem boli márne. Champolliona začal staroveký Egypt priťahovať už v mladosti zaumienil si, že jedného dňa hieroglyfy rozlúšti, no ani on si nedokázal s nápismi na Rosettskej doske poradiť. Až anonymný článok o Egypte, príloha k vydaniu Encyclopedie Brittanica, navrhol niektoré prvé správne čítania nápisov na doske.

 

„Génius“ nebol sám: Young a Lepsius

V roku 1822 Champollion, usmernený uvedeným anonymným článkom, naozaj prišiel na spôsob, ako hieroglyfy zapisovali zvuky, teda že vôbec nie sú čistým „obrázkovým“ písmom. Systém padol najmä vďaka menám panovníkov v kartušiach a vďaka Champollionovým hlbokým znalostiam koptčiny, u ktorej sa potvrdila hypotéza, že je posledným vývojovým stupňom pôvodného jazyka Egypťanov. Príbeh prelomenia záhady hieroglyfov bol vhodným materiálom pre vytvorenie romantizujúcej legendy o osamelom géniovi, ktorého náhle osvieti pravda.

Lenže prvé kroky správnym smerom uskutočnil už britský polyhistor Thomas Young (1773 –1829) a publikoval ich práve v uvedenom článku. Francúz sa jeho zverejnenými nápadmi inšpiroval, rozpracoval ich a posunul ďalej, odmietal však uznať Youngov podiel na svojom myšlienkovom procese. Champollion sa vtedy prejavil naozaj bezcharakterne a trápny prestal byť jeho postoj iba preto, že Young zomrel a nemohol sa ďalej brániť.

V príbehu je dôležitý aj tretí muž, ktorému sa Robinson venuje iba okrajovo. Nemec Karl Richard Lepsius (1810 – 1882) nedostatky Champollionovho výkladu hieroglyfov identifikoval, vysvetlil a odstránil. Keď sa našla nová Rosettská doska, trojjazyčný Kanopský dekrét, správnosť rozlúštenia systému sa potvrdila. Zrodila sa staroegyptská filológia, ktorá skúma jazyk s najdlhšou doloženou kontinuitou v rámci ľudskej civilizácie.

Champollionovo rozlúštenie sa často prezentuje ako osamelý výkon. Fakty však vypovedajú o tom, že pre rozlúštenie hieroglyfov boli okrem Champollionovho šťastného vnuknutia (a celoživotnej jazykovej prípravy) nutné aj prvé Youngove domnienky a celý systém musel ešte vylepšiť ďalší vynikajúci jazykovedec. Robinson sa obracia predovšetkým na anglických čitateľov (táto kniha je vôbec prvým knižným životopisom Champolliona v angličtine), podrobne sa sústredil iba na prvú dvojicu a vracia sa k nej i na posledných stranách textu.

 

Zopár kritických poznámok

Robinson sa vyhýba pohodlnému prístupu mnohých anglicky píšucich autorov, vynechávajúcich z použitej literatúry čokoľvek, čo nebolo napísané alebo preložené do angličtiny. Asi nemohol inak, pramene, s ktorými pracuje, sú francúzske (do angličtiny bol preložený iba Champollionov egyptský denník) a zhodou okolností aj Champollionov najpodrobnejší životopis vyšiel kedysi v nemčine.

Módny dobový prístup sa prejavuje pri zmienke o lyceálnom mužskom priateľstve Champolliona (s. 44) – Robinson musí zauvažovať, či nejde o prejav jeho homosexuality, nezohľadňuje, že písomné vyjadrenie medziľudských vzťahov mohlo mať vtedy inú formu, pre nás dnes príliš sentimentálnu. Tak isto autor prekvapujúco schvaľuje vandalizmus Champollionovej egyptskej výpravy (s. 202), ktorá nechala vysekať dve scény z hrobky Setchiho I. v Údolí kráľov (dnes sú vystavené v Louvri).

Autorom prekladu je našťastie egyptológ (ako katastrofálne môže dopadnúť neodborný a neredigovaný preklad, môžeme vidieť na preklade knihy Colina Renfrewa: Prehistória. Formovanie ľudskej mysle). Redaktorská práca na knihe však bola trochu zanedbaná, londýnske publikum napr. ako vstupné platí „půlkorunu“ (s. 7) alebo anglický termín „polymath“ sa prekladá zvláštne ako „všeznalec“ (napr. s. 17). Dobrý redaktor musí takéto nedostatky v texte vychytať ešte pred vydaním. Robinson má v texte niekoľko chybných faktov, opravené boli prekladateľom (s. 194), na chyby v pasážach o Belzonim upozornil Peter Clayton v anglickej recenzii knihy (časopis Egyptian Archaeology 41, Autumn, 2012, pp. 41 – 42).

Ďalej je škoda, že do bibliografie nie sú doplnené odkazy na české preklady, napr. Robinsonom citovaný prehľadný kurz hieroglyfov pre začiatočníkov od M. Colliera a B. Manleyho, ktorý vyšiel v roku 2007 pod názvom Jak číst egyptské hieroglyfy. V češtine tiež existuje rozsiahly výber prekladov pôvodných staroegyptských diel, od poézie až po matematické a lekárske texty, bibliografia uvádza len najnovšie anglické antológie. Takto kniha nekomunikuje s jazykovým prostredím, do ktorého bola preložená. Azda by bol vhodný aj odkaz na Google Books, kde sú viaceré Champollionove práce dostupné v pdf.

Knihu aj napriek uvedeným poznámkam možno odporučiť, je to informatívne napísaný životopis zakladateľa egyptológie, v ktorom si svoje nájde laik i odborník.

 

Mgr. Martin Odler

Český egyptologický ústav FF UK, Nadácia Aigyptos

 

 

Andrew Robinson: Muž, který rozluštil hieroglyfy. Život Jeana-Françoise Champolliona. Prel. P. Onderka. 1. vydanie. Praha : Slovart 2013. 256 strán, tvrdá väzba. ISBN 978-80-7391-713-5.

 

 

 

Obrazová príloha: M. Odler, Slovart, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Arabský Orient za časov Ameriky

Arabský Orient za časov Ameriky

Hádam neexistuje na svete región, ktorý by svojimi vnútornými konfliktami pútal pozornosť celého sveta viac než Blízky východ. Dôvodov je viac, či už hlavné ohnisko blízkovýchodného napätia – palestínsko-izraelský konflikt, zásoby ropy potrebné pre svetové hospodárstvo, alebo teroristická hrozba, kt celý článok

Dvanásť neznámych pyramíd

Dvanásť neznámych pyramíd

Pyramídy poznáme hlavne z územie starovekého Egypta a z mayskej civilizácie, rozšírenej v mexickej a guatemalskej džungli. Tento typ stavieb však nemôžeme obmedziť len na dve spomínané kultúry. Pyramídy sa totiž vyskytovali aj inde. celý článok

Objav novej unikátnej hrobky v Abúsíre

Objav novej unikátnej hrobky v Abúsíre

Pred niekoľkým dňami objavili archeológovia z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe jedinečnú hrobku, ktorá patrila kňazovi a vrchnému lekárovi Horného a Dolného Egypta Šepseskafanchovi. celý článok

Egyptské pyramídy v 3D

Egyptské pyramídy v 3D

Pyramídy v Gíze asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Napísalo sa o nich už veľa kníh a článkov. Ich výskum neustále pokračuje a možno prinesie ďalšie objavy. So zaujímavým projektom prišli firma Dassault Systèmes, ktorá vytvorila 3D rekonštrukciu pyramídových okrskov v Gíze. celý článok

Vražda na Níle

Vražda na Níle

Staroegyptský panovník Ramesse III. bol zavraždený! Krátko pred Vianocami sa v svetových médiach objavila správa, podľa ktorej sa tímu vedcov z egyptskej Káhiry, nemeckého Tübingenu a talianskeho Bolzana podarilo objasniť jeden z najznámejších kriminálnych prípadov z obdobia starovekého Egypta. celý článok

Diskusia