Mayovia chovali pumy a jaguáre

Publikované : 02.12.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3707

Analýzou kostí zvierat na starovekých mayských lokalitách sa zistilo, že obyvatelia Mezoameriky chovali v zajatí veľké mačkovité šelmy.


V hrobe mladej mayskej ženy na archeologickej lokalite v honduraskom Copáne sa okrem bežných milodarov (osem nádob, mušľa a kamenná industria) našli aj kosti veľkých zvierat. Hrob datovali do obdobia okolo roku 435 po Kr. Nachádzal sa v hlavnej skupine stavieb ceremoniálneho centra Copánu. Pozdĺž ženy ležali kosti dvoch jeleňov a krokodíla, okrem nich sa v hrobe našla aj kompletná kostra pumy. Nálezy dopĺňali kosti menších zvierat (vtáky, potkany a korytnačky). Zvieratá pravdepodobne zabili pri pohrebných rituáloch.

 

Pumy a jaguáre kŕmili kukuricou

Kosti zvierat v hroboch sú určite zaujímavým nálezom, ale neboli by ničím výnimočným, pokiaľ by sa nedávno nepodarilo zistiť, že puma z hrobu žila v zajatí. Z lokality Copán máme doložené aj ďalšie kosti veľkých šeliem, napríklad pri jednom z oltárov (označuje sa ako oltár Q) sa našlo množstvo kostí jaguárov. Kosti šeliem sa našli aj v hrobe vládcu s menom K’ak’ Uti’ K’awil, ktorý bol najdlhšie vládnucim panovníkom Copánu (625 – 695 po Kr.).

Doteraz sme si mysleli, že obyvatelia Mezoameriky chovali len moriaky a psy, ktorí slúžili hlavne ako zdroj potravy. Chemická analýza kostí veľkých mačiek z Copánu, potvrdila, že žili v zajatí. V klietkach a v ohradách sa okrem nich chovali aj vtáky a jelene. Vedci analyzovali kosti 67 zvierat zo spomínanej lokality.

Kosti jaguárov a púm boli bohaté na výskyt molekúl uhlíka C4, ktoré sa bežne vyskytujú v poľnohospodárskych rastlinách, ako je napríklad kukurica. Nevyskytuje sa vo veľkých množstvách v divokých rastlinách. To by znamenalo, že jaguárov a pumy kŕmili ľudskou stravou. Logicky z toho vyplýva, že je tu vysoká pravdepodobnosť ich držania v zajatí.

V Copáne sa našli aj šelmy, ktoré nežili podľa analýzy v zajatí, Mayovia pravdepodobne dopĺňali spotrebu lovom. Copán bol dôležité mayské centrum na území dnešného Hondurasu blízko hraníc s Guatemalou. Okolo tohto mestského štátu sa vytvorila sieť menších osídlení, hlavne v okolitom údolí. Copán patril medzí úspešné mayské centrá, ktoré boli vzájomne prepojené vojenskými spojenectvami a obchodnými vzťahmi. Môžeme sa preto oprávnene domnievať, že zvieratá boli aj predmetom obchodu.

 

Sila jaguára

Množstvo zobrazení zvierat u Mayov dokazuje, že zohrali významnú úlohu v živote ľudí. Zvieratá sú často zobrazované ako bohovia, alebo ako činitele ovplyvňujúce prírodne javy, ako je kolobeh vody, svetlo alebo tma. Hlavne jaguár sa často vyskytuje v mayskej ikonografii. Napríklad božstvo podsvetného Slnka (Mayovia vnímali aj cestu Slnka v noci) sa podľa profesora Milana Kováča stvárňuje ako boh Jaguár alebo Leknový jaguár.Pri rituáloch bolo pravdepodobne dôležité spojenie jaguára s podsvetím a s nocou. Existuje zobrazenie dvoch bohov na kanoe, ktorí prevážajú kukuričného boha do podsvetia, pričom jeden z nich má atribúty jaguára. Rovnako v známom mayskom texte zo 16. storočia – Popol Vuh, v ktorom sa okrem iného opisuje cesta dvoch bratov do podsvetia, z ktorých jeden má črty jaguára.

Bohov stvárnených ako jaguáre však v mayskej mytológii nachádzame viac. Okrem podsvetného Slnka poznáme aj tzv. boha L (odborné označenie), čo je jedno z najstarších mayských božstiev. Spája sa s obchodom, s bohatstvom a s čarodejníctvom. Popri spomínaných existujú v mayskom priestore ešte ďalšie a početné zobrazenia jaguárích bohov.

V mezoamerickej mytológii poznáme aj iné zobrazenia jaguára – jeho ohromná veľkosť, povesť predátora a rozvinuté schopnosti prežiť v džungli z neho robili uctievané zviera. Šelma stelesňovala silu. Jaguárí bohovia vystupovali v panteónoch a mýtoch všetkých mezoamerických civilizácií. Hlavne vládcovia a elity chceli získať silu jaguárov. Oblečenie z kože jaguára vyjadrovalo moc panovníkov. Napríklad v predklasickej olméckej kultúre existuje množstvo sôch a reliéfov s motívmi tzv. jaguárodlaka, teda bytosti, ktorá v sebe spájala štylizované ľudské a zvieracie prvky. Mayskí panovníci mali často mená podľa tejto šelmy, napríklad Jaguária laba, Vtáčí jaguár alebo Mesačný jaguár. Aztékovia mali zasa elitnú skupinu tzv. jaguárích bojovníkov.

Chov divokých zvierat má paralely aj u iných národov Ameriky. Posledný aztécky panovník Moctezuma vlastnil podľa španielskych písomných prameňov zoologickú záhradu, kde choval zvieratá pre rituálne účely. Zajaté mäsožravce poznáme aj z mezoamerického „Ríma“ – mesta Teotihuácan. Práve toto mesto získalo vo 4. storočí po Kr. dominanciu v mayskej oblasti, nemôžeme vylúčiť, že rituálny chov veľkých šeliem pochádzal práve odtiaľ. Aj spomínaný panovník Jaguária laba vládol v mayskom Tikale v 4. storočí z vôle Teotihuácanu.

 

Za konzultáciu ďakujem Mgr. Lenke Horákovej, PhD.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

Andrews, E. W./Fash W. L.: Copán. The History of an Ancient Maya Kingdom. Santa Fe 2005.

Benson, E. P.: The Lord, The Ruler: Jaguar Symbolism in the Americas. In: N. J. Saunders (ed): Icons of Power: Feline Symbolism in the Americas. London 1998.

Coe, M. D.: The Maya. London 2005 (7. vydanie).

Klápšťová, K./Krátky, Č. J.: Encyklopedie bohů a mýtů předkolumbovské Ameriky. Mexiko a střední Amerika. Praha 2001.

Kováč, M.: Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov. Bratislava 2002.

Saunders, N. J.: Predators of Culture: Jaguar Symbolism and Mesoamerican Elites. World Archaeology 26/1, Archaeology of Pilgrimage (June 1994), 104 – 117.

Sugiyama, N./Fash, W. L./France, C. A. M.:  Jaguar and puma captivity and trade among the Maya: Stable isotope data from Copan, Honduras. PLOS ONE 13(9): e0202958, 2018. 

 

Internetové odkazy:

https://www.livescience.com/63558-copan-bones-jaguar-captivity.html

 

Obrazová príloha: Ch. a D. Schmitt (CC BY-NC-ND 2.0), N. Sugiyama, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nepokojné dni v kráľovstve starých Mayov

Nepokojné dni v kráľovstve starých Mayov

Pralesy Strednej Ameriky ukryli pred našimi očami staroveké mestá veľkej civilizácie. Americký právnik a cestovateľ John Lloyd Stephens tam vycestoval v polovici 19. storočia objavovať ruiny starých Mayov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.