Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Maximón – asociálny svätec a jeho kult v Guatemale

Publikované : 02.09.2014 | Zobrazení: 3717 |
9 minút čítania

V oblasti guatemalských vysočín, v okolí jazera Atitlán, žije niekoľko mayských etník. Jedným z tých, ktoré tvoria rázovitosť miestnych tradícií a stále zachovávajú stopy tradičnej mayskej viery, sú Mayovia Tzutuhilovia.

 

Okrem špecifickej, doteraz zachovanej tradičnej mayskej spirituality transformovanej pod vplyvom kresťanstva, ale stále inšpirujúcej, je táto oblasť známa uctievaním svätca Maximóna, ktorý sa objavuje v ľudovej viere i v oficiálnych obradoch rímskokatolíckej cirkvi v Guatemale. Jeho mená, podoby, pohlavie, ba aj funkcie sa často menia, ak sa naň ale pozrieme zblízka, uvidíme, že z úst mu obvykle trčí nikdy nehasnúca cigareta. Poruke má vždy fľašu pálenky a nezriedka má vo vrecku peniaze. Na hlave má kožený „cowboyský“ klobúk, na nohách drahé topánky, býva ovešaný šatkami alebo má na sebe kvalitný oblek. Vystupuje pod menami Rilaaj Maam, Maximón, Mam alebo San Simón.

Maximón je teda svätec (nie až taký svätý a ani nie až taký katolícky), ktorý podľa najrozšírenejších a najznámejších narácií pochádza priamo z mestečka Santiaga de Atitlán v horskej Guatemale. Miestni obyvatelia považovali toto mesto za pupok sveta a práve tu je autorita tohto svätca-nesvätca veľmi silná. Ide o bytosť neustálej transformácie, ktorá patrí do tradičnej mayskej viery, ale objavuje sa aj v súčasnej ľudovej viere. Berie na seba podoby ženské aj mužské, premieňa sa na skunka, ktorého sprevádza pach cigariet, potĺka sa po nočných cestách, sídli v súčasných mayských svätyniach, obyvatelia ho umiestňujú na svoje súkromné domáce oltáre, a dokonca plní dôležitú úlohu počas mystéria Veľkej noci.

Spája sa predovšetkým so spomínaným etnikom Mayov – Tzutuhilov, stopy po jeho kulte ale nachádzame pod inými podobami aj u Kak´chikelov či K´iche´ov. Pohybujeme sa totiž v priestore guatemalských vysočín, kde jednotlivé mayské etniká nežijú izolovane, ich tradície, jazyky a kultúry sa vzájomne ovplyvňujú, prelínajú a koexistujú.

 

Svätec-nesvätec

Maximóna, alebo ak chceme použiť jeho súčasné, najpoužívanejšie meno San Simóna, nemožno jednoznačne začleniť do panteónu „bežných“ kresťanských svätých. Ide o svätca inklinujúceho k alkoholu, tuhého fajčiara, patróna sexuálnej harmónie, ale aj disharmónie, pre ktorého je príznačná dvojznačnosť. Zaoberá sa mentálne, geograficky alebo spoločensky vytesnenými fenoménmi, nezriedka býva podkupný.

Túto bytosť stvorili nawali – mytologizovaní predkovia či hrdinovia uchovávajúci kolektívnu pamäť z dreva posvätnej rastliny Erythrina corallodendron. Jej plodom sú červené struky, drevo aj plody sa využívajú na viaceré posvätné úkony. Strom, ktorý v angličtine nájdeme pod názvom „flute tree“ či „whistle tree“ a ktorého španielsky názov je „palo de pito“, čiže pískajúci/spievajúci strom, vydával tóny privolávajúce práve spomínaných nawalov, ktorí z neho následne vytvorili novú bytosť – Maximóna. Ten sa mal stať strážcom sexuálnej harmónie v dedine. Táto úloha mu síce prischla, ale podľa narácií sa Maximón neskôr vymkol svojim tvorcom spod kontroly a tak nielenže sexuálnu harmóniu udržiaval, ale aj zvádzal domnelo neverné ženy či mužov, ktorí sa bezdôvodne túlali v noci po vonku. Trestom za podľahnutie jeho zvodom bývalo v lepšom prípade otehotnenie (u ženy), v horšom prípade bola následkom magická choroba a smrť (u muža).

Od tých čias je Maximón živou bytosťou podobnou človeku, je strážcom manželskej vernosti, patrónom sexuálnej harmónie, ale aj rozvracačom zaužívaného poriadku. Jeho ochranná funkcia sa časom zmenila a rozšírila. V súčasnosti je aj patrónom bezdomovcov, prostitútok, pôrodných babíc, ľudí na cestách, obchodníkov či dohadzovačov. Jediné, čím sa od ľudí líši, je reč, nevie zrozumiteľne rozprávať, bráni mu v tom jeho drevená prirodzenosť. Dobre a zrozumiteľne dokáže prehovoriť len v snoch. Stav zmeneného vedomia, halucinogénneho sna, v ktorom Maximón dokáže verbálne komunikovať s človekom, sa dosahuje práve nápojom pripraveným z červených strukov „pískajúceho stromu“.

 

Korene a pôvod

Antropológovia skúmajú, nakoľko pôvod a prvotná funkcia tohto svätca siahajú až do čias pred objavením amerického kontinentu. Môže Maximón súvisieť s predkolumbovskými mayskými božstvami? Ak áno, s ktorými? Aký vplyv naň mal synkretizmus po príchode Španielov? Zdá sa, že stáročiami už prebral a naviazal na seba plejádu identít.

Synkretizmus sa v okolí Atitlánu zakorenil už v období od 16. až 18. storočia, keď v tejto oblasti pôsobili františkánski misionári. Tí sa spájaniu mayských božstiev s kresťanskými nebránili, naopak, tento spôsob asimilácie viery využívali ako prostriedok evanjelizácie.

Týmto spôsobom sa tu etabloval systém svätýň cofradías, v ktorých sídlili katolícki mayologizovaní svätci františkánskeho razenia (nenadarmo je v tejto oblasti dodnes mimoriadne populárny svätý František z Assisi). Procesom transformácie zrejme v tom období prešlo aj božstvo, ktoré dnes nazývame Maximónom. Od čias františkánskych misionárov prechádzal tento kult rôznymi fázami, pretože neskôr okrem katolicizmu vplývali na túto oblasť aj rôzne protestantské misie (od roku 1882), reakciou na ne bola rekatolizácia s názvom „Katolícka akcia“ v 60. rokoch 20. storočia.

Okrem náboženských hnutí tu vývoj viery a ovplyvnili aj sociálne, ekonomické a iné faktory, za všetky stačí spomenúť občiansku vojnu, ktorá trvala neprerušene od roku 1960 do roku 1996, pričom v rokoch 1981 – 1983 hovoríme dokonca o genocíde domorodého obyvateľstva. V dôsledku týchto okolností sa pôvodná mayská viera vrátane uctievania Maximóna v jeho svätyniach stala tajnou, nežiaducou, napriek tomu tento kult pretrval.

Môžeme sa pokúsiť vystopovať hneď niekoľko starších, pôvodných mayských identít tohto asociálneho svätca. Jeho korene siahajú k božstvu B´olon Yocte, ktoré sa objavuje na mayskej keramike, v Drážďanskom kódexe a v mayskom spise Chilam B´alam z Chumayel. Ide zrejme o boha, ktorý spája dva časové cykly, ukončuje jednu epochu a začína ďalšiu. Meno tohto božstva sa zvyčajne prekladá ako „Jeho deväť krokov“, sú však aj antropológovia, ktorí pokladajú za možné, že B´olon Yocte (v iných prameňoch a v inej podobe) môže znamenať aj „Božstvo deväť stromov tz´ite´, pričom práve z dreva stromu tz´ite´ bol podľa narácií Maximón stvorený.

Tento výklad otvára dvere aj k jednému z ďalších Maximónových možných koreňov, pretože pri hľadaní ďalšieho eventuálneho Maximónovho predka je dôležitým spojivom opäť pískajúci strom.

V k´iche´jskom posvätnom epose Popol Vuh má tento strom (tz´ite´) nemalú funkciu pri stvorení drevených ľudí, práve z jeho dreva stvorili muža, kým žena pochádza z trstiny (Schoenoplectus californicus). Praotec a pramatka týchto drevených ľudí nesú mená Ixpiyakok a Ixmucané, pričom Ixpiyakokova podstata sa opäť viaže na strom tz´ite´.

Ixpiyakok je podľa Popol Vuh tiež „praotcom“, ním sa začína rodokmeň hrdinov vystupujúcich v epose, je teda „prapredkom“ všetkých. Toto „otcovstvo“, založenie rodu, je prisudzované aj súčasnému Maximónovi. Jedno z jeho mien „Rilaaj Mam“ znamená „veľký starý otec“. Je zakladateľom komunity, ktorú stráži až do dnešných dní. B´olon Yokte, boh L, či dokonca Ixpiyakok vonkoncom nie sú jedinými božstvami, s ktorými môže mať spoločné korene.

Maximón je vo viere Mayov Tzutuhilov tiež známy pod menom AjB´eeyom, čo znamená muž na cestách. Je to obchodník, bohatý muž, cestovateľ, ktorý trávi veľa času mimo domova. Toto jeho pomenovanie patrí do súčasnej mayskej spirituality, ale objavuje sa aj v predkolumbovskom období.

Podľa triedenia mayských božstiev (Schellhasovo triedenie) ide o tzv. božstvo M. Boh M bol patrónom obchodníkov, staral sa o ľudí na cestách a na vyobrazeniach mal čiernu tvár. Súčasný Maximon má čiernu tvár v jednom zo svojich spodobnení v San Lucas Tolimán (oblasť Sololá, Guatemala). Rovnako ako boh M je obchodníkom a podľa mýtov o jeho stvorení to boli práve kupci, ktorí ho prosili, aby ich chránil na cestách a súčasne doma dohliadal na ich ženy.

Ako sa táto postava postupne dopracovala k menu „Maximón“, či pôvodne nešlo o jedno z vyššie uvedených starých mayských božstiev, ktoré v tzutuhilskom prostredí nieslo názov AjB´eeyom alebo či z určitých dôvodov došlo k prepojeniu starých mayských božstiev s lokálnym „Mužom na cestách“, ostáva predmetom hypotéz.

 

Maximón a Judáš

V kresťanskej mytológii prischla Maximónovi identita Judáša Iškariotského. V súvislosti s touto postavou sa jeho podnikateľské schopnosti zmenili na negatívnejšie vnímanú podkupnosť, čo zrejme súvisí s motívom zapredania Ježiša za tridsať strieborných. Analógia s Judášom tiež môže byť jedným z pádnych dôvodov, prečo si Maximón v rámci kultu svätcov nikdy nenašiel oficiálne miesto v panteóne (hoci aj) mayologizovaných katolíckych svätých, ktorých uctievanie pripúšťa aj rímskokatolícka cirkev v Guatemale. Judáš Iškariotský má v kresťanskej mytológii veľmi kontroverzné, „temné“, hoci dôležité poslanie, cirkev ho ale rozhodne neprezentuje ako vzor hodný nasledovania, či nebodaj uctievania.

Maximón/Judáš Iškariotský však v mayskej viere nie je Ježišovým zradcom a nepriateľom, ale jeho alter egom. Postavu Ježiša tu nesmieme vnímať len v kresťanských konotáciách, ale ako bytosť, ktorá sa asimilovala do mezoamerického kultu svätcov.

Miestni obyvatelia postupne adaptovali Ježiša do svojho sveta a dali mu meno MaNawal de Jesus alebo MaNawal JesuKristo. Stal sa jedným z nich, nielen vzdialeným dieťaťom z Betlehema. Absolútna obeta Ježiša na kríži je „umožnená“ obetou Maximóna/Judáša. On obetuje Ježiša a zároveň je to on sám, kto je obetovaný, hoci túto obetu vykoná vlastnou rukou. Tento príbeh a pevné prepojenie Judáša a Ježiša sú ústrednými motívmi sviatkov Veľkej Noci v niektorých mayských oblastiach.

Maximón znamená „zviazaný“. Tu sa dostávame k lanu, ako k jeho ďalšiemu diagnostickému znaku. Táto zdanlivo nepodstatná „rekvizita“, atribút, ktorý sa s Maximónom spája rovnako ako nevera, cigarety, alkohol, strom tz´ite´ či podsvetie, zrejme vyjadruje jednu z podstát jeho bytosti.

Judáš umiera na Veľkú noc obesením. V mayskej spiritualite toto obesenie nesymbolizuje len samovražednú smrť Ježišovho zradcu, ide tu skôr o lano ako o „spojivo“, resp. „prepojenie“. Lano, ktoré spája odchádzajúci rok s prichádzajúcim. Obesenie a slučka reprezentujú smrť starého roka a jeho prepojenie, „zviazanie“ s novou epochou, novým rokom. Lano zároveň spája Maximóna s Judášom Iškariotským.

Okrem Judáša Iškariotského je Maximón najčastejšie identifikovaný so sv. Šimonom – Petrom, Ježišovým prvým učeníkom (odtiaľ jeho najčastejšie súčasné pomenovanie – San Simon, Svätý Šimon), občas býva stotožňovaný aj so svätým Júdom Tadeášom, s ktorým zdieľa deň svojho sviatku (28. október).

Maximón má svoje mužské a ženské ja. Jeho ženská podoba nesie meno Maria Castelyana, známa predovšetkým pod menom YaMry KastelYan, zvodkyňa s mačacími očami a vábivým úsmevom, plná sexuálnej túžby, ktorá robí z mužov absolútne bezmocné bytosti. Je veľmi krásna a jej sila jej obnovujúcou esenciou sveta, symbolizuje plodnosť a periodické obnovovanie prírody. Jej identita sa spája s najstarším remeslom. V ľudovej viere býva YaMry KastelYan stotožňovaná s biblickou Máriou Magdalénou.

 

Súčasná viera na guatemalských vysočinách

Vplyv katolicizmu zasiahol do mayskej viery natoľko, až sa mnoho jeho prvkov stalo homogénnou súčasťou tamojšej religiozity ako takej. Aj v súčasnosti môžeme v tejto oblasti naraziť na kult svätcov, z ktorých väčšina má korene v pôvodných mayských božstvách (sv. Ján Krstiteľ, sv. Michal Archanjel, sv. Pascual), na kult predkov, ktorí majú za úlohu naďalej sa starať o komunitu, ale i na nových svätcov, ktorých miesto vo viere si miestni obyvatelia prispôsobili tak, aby svätec vyhovoval potrebám komunity (sv. Catalina).

Málo z týchto postáv má však natoľko dvojznačný a kontroverzný status ako práve Maximón, ktorý je na rozdiel od vyššie uvedených svätcov ťažko akceptovateľný tamojšími oficiálnymi cirkevnými štruktúrami. Napriek snahe cirkví zamedziť vplyvu jeho kultu je Maximón stále dôležitou postavou v religiozite horskej Guatemaly a je tiež vyhľadávaným patrónom, ktorý má moc liečiť choroby, pomôcť dosiahnuť blahobyt, vybojovať si srdce vyvoleného alebo vyvolenej či navrátiť do rodiny manželské šťastie.

 

 

Veronika Dianišková vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pracuje ako redaktorka Slovenského rozhlasu. Od septembra 2012 je doktorandkou na Katedre religionistiky so zameraním na mayológiu, špeciálne na posvätný mayský spis Popol Vuh. Absolvovala dva dvojmesačné terénne výskumné pobyty v horskej Guatemale (2013, 2014) v oblasti Sololá.

 

Použitá literatúra

Akkeren, R. van: Xib'alb'a y el nacimiento del nuevo sol. Una visión posclásica del colapso maya. Piedra Santa 2012.

Kováč, M: Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov. Bratislava 2002. Stanzioni, V.: Ritual of sacrifice. New Mexico 2003.

Tedlock, D.: Breath on the mirror. San Francisco 1999.

Vallejo Reyna, A.: Por los Caminos De los Antiguos Nawales. Guatemala City 2001.

 

Obrazová príloha: V. Dianišková, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia