Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Publikované : 26.06.2020 | Zobrazení: 563 |
4 minúty čítania

Yossi Klein Halevi sa vo svojej zbierke fiktívnych listov vrúcnymi slovami prihovára svojmu neurčitému, no zároveň veľmi konkrétnemu palestínskemu susedovi. Môžu padnúť na úrodnú pôdu?

 

„Pochybovať o možnosti uzmierenia znamená obmedzovať Božiu moc, možnosť zázraku – obzvlášť v tejto krajine. Tóra mi prikazuje: ‚Hľadaj mier a usiluj sa oň‘ – aj vtedy, ak sa mier zdá nedosiahnuteľný . Možno najmä vtedy.“

Týmito vľúdnymi slovami, vyzývajúcimi na pokojný dialóg v priebehu roky trvajúceho konfliktu vo Svätej zemi, sa autor v prvom liste knihy neprihovára politickým elitám Palestíny a Izraela, ale svojmu neurčitému, no pritom konkrétnemu palestínskemu susedovi, žijúcemu svoj každodenný život na protiľahlom kopci v Jeruzaleme, oddelenom ochranným múrom. Chce ho ako blízkeho človeka – suseda pochopiť, triezvo s ním diskutovať a najmä vysvetliť svoj komplexný pohľad žida a Izraelčana na spor, ktorý sa medzi ich národmi tiahne už dlhé generácie. Môžu však také vrúcne slová po rokoch nevraživosti, násilných protestov a teroristických útokov padnúť na úrodnú pôdu? Je možné vyjadriť svoje zámery bez zneváženia postavenia Palestínčanov?

 

Rešpekt pre pocity a ašpirácie susedov

Yossi Klein Halevi sa o to úspešne pokúša vo svojej knihe Listy môjmu palestínskemu susedovi, ktorá nedávno vyšla aj v slovenskom preklade vo vydavateľstve HADART Publishing. Ukazuje židovský pohľad na pochopenie práva obývať Svätú zem, pričom zachováva úplný rešpekt pre pocity a ašpirácie Palestínčanov žiť na tom istom území. Citlivo berie do úvahy zdroje spirituálnej identity obidvoch komunít, cez rôzne významné sviatky ozrejmuje ich náboženské cítenie a vlastnú históriu. Vysvetľuje a prezentuje svoj subjektívny pohľad na sionistické hnutie, ktorého „cieľom nikdy nebolo Palestínčanov vykoreniť“.

Halevi vyzýva na pokojný dialógPoučenie z jeho reflexie, ktorá je rovnako skromná i hlboká, prechádza hranice náboženstiev a národov Blízkeho východu a jeho úvahy majú čo ponúknuť aj zahraničnému, respektíve slovenskému čitateľovi, ktorý môže mať o danej problematike iba základné znalosti. Ozrejmenie obzvlášť tej židovskej stránky veci pre Palestínčanov je ostatne jedným z hlavných Haleviho cieľov a vo viacerých listoch ponúka nahliadnutie do skrátenej verzie dávnych i súčasných židovských dejín.

Autorovi sa darí zaujímavo ich vyrozprávať  aj vďaka tomu, že sa zdôveruje s  mnohými bolestnými osobnými skúsenosťami, s názorovými prerodmi, so sklamaniami, či dokonca s pocitom zrady a bezmocnosti, aký zažívalo od počiatku konfliktu mnoho Izraelčanov. To všetko dáva listom oveľa výraznejší punc úprimnosti.

 

Zmierovateľ národov i náboženstiev

Klein Halevi sa narodil v New Yorku ako syn preživšieho holokaustu. V roku 1982 sa na podnet volania po záchrane židovskej domoviny presťahoval do Izraela a niekoľko rokov slúžil v izraelských obranných silách. Neskôr sa stal medzinárodne úspešným a uznávaným novinárom a spisovateľom, napísal viacero kníh na tému konfliktu a spolužitia viacerých kultúr vo Svätej zemi. V súčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník Inštitútu Shaloma Hartmana v Jeruzaleme, kde je jeho činnosť jasnou známkou toho, že o zmierovaní náboženstiev a národov nielen píše, ale ho aj uvádza do praxe spoluprácou s moslimskými predstaviteľmi v Muslim Leadership Initiative. Už pri písaní svojej staršej knihy At the entrance to the Garden of Eden (Pri vchode do rajskej záhrady), ktorej sú Listy voľným pokračovaním, sa osobne vyše roka angažoval medzi moslimami a kresťanmi v Svätej zemi v snahe lepšie im porozumieť. V niekoľkých listoch knihy dokonca vyjadruje svoj obdiv k bezodnej náboženskej oddanosti moslimov a k ich úctivému prístupu k Bohu, aj v časoch biedy a nešťastia.

Yossi Klein Halevi so svojou knihouHalevi sa však nesnaží vysvetliť palestínsky či arabský postoj k tomuto konfliktu a ako nábožensky založený človek je oddaný Izraelu, hoci sa ako centrista dištancuje od ľavicového a pravicového politického prúdu v krajine. Bezpečná budúcnosť Izraela ako takého je pre neho dôležitá. Akékoľvek nadšené sny o rýchlom mieri boli zhatené počas intifád, a pri pokračujúcej neschopnosti palestínskych lídrov dohodnúť sa s Izraelom na vzniku Palestínskeho štátu. Až pre príliš veľa Palestínčanov nie sú prekážkou rokovaní  dôsledky šesťdňovej vojny v roku 1967, ale už samotný rok 1948. Nejde u nich teda o odpor k okupácii, ale o odpor voči  samotnému vzniku Izraela – túto udalosť nazývajú nakba – katastrofa, a takisto popierajú akékoľvek korene Židov ako pôvodného ľudu v krajine. Tieto a iné v arabských komunitách bežne rozšírené názory sa autor snaží v knihe pomenovať, a napriek tomu si opäť zachováva silný zmysel pre empatiu a vie súcitiť s Palestínčanmi, roky žijúcimi v utečeneckých táboroch a „vysťahovanými z domovov a olivových hájov“.

 

Nebáť sa vypočuť si druhého

V obdobnom izraelskom paradoxe súcitu a stavieb múrov, náboženstva a sekularizmu, tradície a technologického pokroku, ba aj arabských spevákov a židovských poslucháčov v jednom z listov vidí Halevi práve tú nádej na riešenie konfliktu – aby sa Židia a Palestínčania nebáli vypočuť si a porozumieť príbehom tých druhých, keďže okrem dvoch štátov musia vedieť koexistovať tiež dva naratívy, v ktorých sa musia obidve strany naučiť rešpektu k bolestiam a snom svojich náprotivkov. Listy môjmu palestínskemu susedoviSnov, ktorých sa zároveň musia obidve strany čiastočne vedieť vzdať. Netreba sa však vzdávať snov o existencii národa a sebaurčení, ale je nevyhnutné zabudnúť na túžby po ovládnutí celého územia. „Načrieme do našich duší, sused, aby nám pomohli povzniesť sa nad naše rany a náš strach?“

Táto výzva sa pred pár rokmi ozvala do arabsky hovoriaceho sveta zadarmo voľne dostupná vo svojom arabskom preklade spolu s vydaním v originálnom anglickom jazyku , aby sa dostala k čo najväčšiemu počtu susedov Yossiho Kleina Haleviho. Súčasné slovenské vydanie je s istým odstupom času ešte sympatickejšie vďaka zahrnutiu viacerých odpovedí od adresátov, ktoré autor neskôr zverejnil, pričom sa nebál ani kritickejších reakcií. To poskytuje skvelú príležitosť okamžite si porovnať Haleviho príbeh a víziu minulosti i možnej budúcnosti s pohľadom ľudí na opačnom kopci, za riekou Jordán, či v iných častiach arabského sveta, čo v konečnom dôsledku splnilo autorov zámer – započať triezvy dialóg dvoch strán, ktorý môže s dostatkom nádeje a viery sprevádzať na ceste k vzájomnému porozumeniu, dôvere a možno aj mieru.

 

Kamil Bazelides

 

 

Yossi Klein Halevi: Listy môjmu palestínskemu susedovi. Bratislava : Hadart, 2020, 210 strán, brožovaná väzba. ISBN 978-80-99941-13-8.

 

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. celý článok

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Diskusia