Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

,,Lúštiteľ púští – moravský Musil“

Publikované : 22.12.2015 | Zobrazení: 3022 |
8 minút čítania

(Upozornenie: Nosná časť článku je v duchu témy písaná rýmovanou prózou – typickým žánrom klasickej arabskej literatúry, v ktorom sa rytmus a rým spájajú do prozaického útvaru.)

 

„Hledal pravdu v širé poušti arabské, bádal o ní v knihovnách a museích. Zaséval ji do srdcí posluchačů, objasňoval ji v četných knihách. A nyní zde odpočívá spoléhaje na Milosrdenství Jediné Pravdy.“

(Alois Musil, vlastný epitaf)

 

Moravskému kňazovi knihy stačiť nemohli. Svätá zem ho prilákala; taje svojho povolania celkom zblízka objaviť, to musí úplne iné byť! Chce spoznať a pochopiť, deje Písma kde diali sa! Priamo ta – v dejisku ich. Musí zistiť, prečo práve náruč púšte arabskej je miestom vzniku svetového kultu Boha jediného.

 

● Alois Musil (1868 – 1944) po získaní titulu doktora teológie a štipendia z Bohosloveckej fakulty v Olomouci odchádza v roku 1895 študovať do Jeruzalemskej biblickej školy.

 

Sklame sa, bo znalosťami dávno je za učiteľmi. Skúša výlet ,,poznávací“ – je však preňho priľahký. On chcel skúmať nové trasy, nie je ako turisti. Z Palestíny prestupuje; v Bejrúte sa vyučuje lepším, ťažším spôsobom; vedúc k väčším objavom. Najlepšie však vzdelanie v strediskách vied nenájde. O svete len litery strieda svetom samotným. Tak sa púšťa do púští taje Písma vylúštiť.

 

● Po odchode z Jeruzalemskej biblickej školy na Univerzitu sv. Jozefa v Bejrúte v roku 1897 ho očierňujú, preto príde o štipendium z Olomouca. Pomoc hľadá u misionárov, v rôznych akademických inštitúciách či u jednotlivcov v Čechách a vo Viedni a ponúka za ňu obtlačky palmýrskych nápisov a prísľuby odborných a vedeckých prác z ciest.

 

„Nešiel som do púšte ako zvedavý návštevník, turista, ale ako bádateľ.“

 

Keď prijímaš, pri tom uvažuj. Sám kriticky zhodnocuj a tak k danému pristupuj. Alebo si (radšej asi) sám ponuku vystopuj. Jediný zdroj nemaj z náuk učiteľa. Je dobré, ak otvorí obzory či usmerní – všetko, čo však duch znať chce – naplniť nedokáže. Hoci by aj veľmi chcel... Je dobré, ak pomôže Ti nájsť si svoj smer v ťažkej spleti sveta zaujímavostí. Všetky nikdy nespoznáš; tie, čo chceš, si zvoliť máš! Ak neváhaš a prstom pohneš, je možné, že cieľ dosiahneš.

 

Ako prvý Európan navštívil a opísal okolie mnohých dovtedy na západe neznámych – i ťažko dostupných – púštnych oblastí (v dnešnej Palestíne, Jordánsku, Sýrii, Saudskej Arábii, Iraku a na Sinaji) a kultúry kmeňov, ktoré ich obývali.

 

Ja som sa učil len z kníh, ale on pozná ľud a zeme osobne a bezprostredne; za najväčšieho odriekania a nebezpečia nahliadol do sŕdc beduínov (parafrázované, profesor Theodor Nöldeke, významný islamológ).

 

Zaujal ho prorok Mojžiš. Po arabsky meno Músá – prezývka i symbolicky menu jeho podobá sa. Od mlada na chlieb pracuje, neskôr za články cestuje. Neprajníkov má tiež moc. Keď vylejú si na ňom zlosť – peňazí viac nemá dosť; musí niekto mu pomôcť!

 

Priateľskosťou získa obdiv beduínov. Je im bratom; prácou, srdcom, vierou, bojom. Kultúru ich prijíma a celkom sa s ňou zžíva. Zo zajatia nepriateľov vyviazne, keď vylieči ich náčelníka zranenie. Metodológia? Porozumieť snaha!

 

 „Poznať znamená porozumieť a potom mať v úcte.“

 

● Beduínske kmene Banú Sachr a Ruwala, ktoré medzi sebou bojujú, mu oba udeľujú svoju ochranu a hodnosť čestného člena. Ruwalský vodca Núrí ibn Ša´lán ho menuje spolunáčelníkom, Alois mu je poradcom i učiteľom. Núrí na neho skladá oslavné básne.

 

„Zapadol som do zvykov a obyčajov chovateľov tiav.

 

Kresťanstva sa nevzdáva. I u nich vidí vieru v Boha, ktorý je sám Otcom dobra, dobrým Otcom človeka – pre nich pravda odveká. Netreba im kázať; majú predsa s Ním vzťah. Inovercov presvedčenie ctí si ako svoje vlastné zasvätenie. „Prirodzený zákon“ – ten je predsa  v každom: do sŕdc ľuďom vpísaný, nech kdekoľvek sú zrodení.

 

„Boh všetkým národom poskytol dostatočnú milosť na dosiahnutie spásy.“

 

V náboženstvách, hoc sú rôzne, dobré stránky vyzdvihuje, podobnosti ukazuje – tak ich múdro zbližuje, hoc kriticky aj zhodnocuje, čo za „slabosť“ považuje. O chápanie moslimov sa pričiní, keď kultúru ich verne v prácach vykreslí. Nezabúda oboznámiť o kresťanoch tamojších. Náboženské presvedčenie od vedy neoddeľuje. Tam, kde končí schopnosť vedieť, ponecháva vierou sa viesť.

 

„Niet na svete človeka, ktorého by veda sama mohla uspokojiť. Čím hlbšie preniká, tým viac nachádza otázok, ktoré nemôže zodpovedať. (...) Veda uzatvára ľudského ducha akoby do klietky, viera ho vyslobodzuje, robí jeho život radostnejším, a preto aj znesiteľnejším. Veda nemôže človeku dokázať ani odkiaľ prišiel, ani prečo je tu a ani kam ide. Viera mu dávala najkrajšiu odpoveď.“

 

Vše, čo spozná, spozoruje, dôkladne si zapisuje. Budú z toho články nové, vedecké i osvetové. Arabsky pre tamojších, česky svojim. Ďalším – cudzím v rečiach ich.

 

● Svoje cudzojazyčné práce či ich obsah v rôznych podobách vydáva i po česky.

 

 „Je škoda, že sme nútení obohacovať cudzie písomníctvo, ak chceme, aby sa o našich prácach vedelo.“

 

Popri dielach svetových vedci by mať možnosť mali, by všetko aj v rodnej reči s radosťou vždy vydávali. By aj bratia rozumeli! Hoc to isté – s poznámkou o jazykovom variante. Alebo im aspoň dajme pár portálov / časopisov s rôznou témou – na múdrosti cudzím dané, v rodnej reči predkladané! Zároveň však hodnoťme také diela výhodne! Máme mnohé múdre hlavy, ani o nich nevieme, bo vo svetovej špičke kdesi viaznu navždy stratené...

 

 

Písať mu je živobytie, veď rodinné imanie blížiace sa k nule je. Až raz viacej zarobí, vypomáha príbuzným. Nie je iba na peniaze, veď prednášať neprestane, hoc za diela honoráre stačia mu už dokonale.

 

„Som ochotný vzdať sa honorára, len aby som zachránil svoje diela svojmu národu.“

(V čase Veľkej hospodárskej krízy, keď vydavateľstvá krachujú. Viaceré z jeho hotových  diel sa tak zachovajú len v rukopisoch alebo vôbec.)

 

Viedenčan mu neverí, že v púšti zámok objavil – a to nie len hocijaký! Je to zámok nevídaný: figúrami vyzdobený – naviac, v púšti nebezpečnej – vojnou kmeňov zmietanej. Ako sám aj hovorí, zaspával ta „nevediac, či sa s hlavou prebudí“. Aby zámok dokázal, nevzdá sa a zas do strastí odchádza. Stavbu čistí, vyfotí – vo Viedni sa obháji.

 

● V roku 1898 nachádza zámoček v ‘Amre (Qusajr ‘Amra) v Jordánsku so zachovanými nástennými maľbami (o „objave“ možno, samozrejme, hovoriť len vo vzťahu k cudziemu svetu, nie k miestnym). Po predložení dôkazov ho Viedenská akadémia vied v roku 1901 vysiela do zámku opäť i s maliarom Mielichom. Rušení prepadmi a prírodnými protivenstvami čistia steny a maliar kopíruje maľby. Za dielo Kusejr Amra (2 zv., Viedeň 1907) menuje Pius X. Aloisa pápežským prelátom. Zámoček bol v roku 1985 vyhlásený za súčasť dedičstva UNESCO.

 

Cisársky dvor verí mu, princa Sixta zverí mu. Sprevádzať ho výpravou Irakom a Sýriou. Alois s druhmi zaženie nepriateľov v presile. Ukáže mu púštny život; skromnosť, zvyky beduínov.

 

„Odchádzal som ako princ, ale vy ste zo mňa urobili človeka“ (údajné slová Sixta Bourbon-Parmského po návrate).

 

V Olomouci ukrivdia mu, z Viedne získa pomoc priamu. Zážitky a poznatky pretavuje v prednášky. Neprávom ho obvinia, že Bibliu prekrúca. No neprajní žalobcovia vzdajú sa, nech ,,nepohoria“.

 

● Na jeho vysielajúcu fakultu ho napriek jednoznačne najlepším skúsenostiam a znalostiam prijímajú sprvu len ako výpomoc, aj to až po zásahu viedenského ministerstva vyučovania; v roku 1902 ako mimoriadneho, v roku 1904 už ako riadneho profesora Starého zákona.

● V roku 1909 sa stáva titulárom Katedry pomocných vied biblických a arabčiny vo Viedni.

● V roku 1911 je menovaný čestným členom Dánskej kráľovskej zemepisnej spoločnosti.

 

Báda nielen na náuku, vie dať i pomocnú ruku. Žiadosť Britov naplní riešiť spor na Sinaji. Turci zase chcú od neho výskum trasy železnice, by určil im vhodné miesto na výstavbu nemocnice. Radí taktiež, kde a ako zladiť krajín hospodárstvo. S obojstranným úžitkom – Európe, Arabom. Na liečenie TBC píše, kde nájsť v Oriente najvhodnejšie podnebie. Je pri zrode ubytovne v Nazarete pre chorých. Nebojí sa opraviť mužov múdrych omyly, hoc vplyvnými sa stať stihli.

 

 ● Vyvracia napríklad Caetaniho domnienku, že k prvotným islamským výbojom viedlo vysychanie Arábie; podľa neho nie je možné, aby hladujúci ľud dosahoval také víťazstvá v boji. Myslí si, že k pohybu obyvateľstva prispelo zničenie poľnohospodárskych oblastí povodňami, neustále potýčky medzi kočovným a usadlým obyvateľstvom a mocenská nerovnováha v oblasti. Okrem toho, občasné dažde by boli na obživu kočovníkov bohato stačili.

 

● V roku  1906 pomáha určiť hranicu medzi britským protektorátom Egypt a Osmanskou ríšou, cisár František Jozef I. mu za to udeľuje Rád železnej koruny III. stupňa. Jeho kartografické merania dobre poslúžili i neskôr pri rovnakom spore s Izraelom.

 

„Učenosť je obmedzená, povaha nekonečná.“

 

Z orientálnych týchto krajín prinesie si zbierku bylín – a hľa! Veď tu úplne nové rastliny sú, nepoznané! Nazvali ich Musilove.

 

● Dúška materina Musilova (Thymus musili vel.) a hadomor Musilov (Scorzonera musili vel.) zo severného Hidžázu.

Za vojny je poverený púštnych kmeňov zmierovaním. By sa radšej nebúrili, Turkov lepšie znášali. I tým ale vyčíta, keď kočovníkom ukrivdia. Na ľud svoj nikdy nezanevrie, bratom v núdzi pomáha, a to aj keď v cudzom kraji priazne viacej nachádza.

 

● Ako spriatelený s rakúsko-uhorským cisárskym dvorom sa zaslúži o omilostenie Karla Kramářa a Aloisa Rašína (za účasť v odboji) i českých vzbúrencov z Boky Kotorskej.

Podporuje Separátny mier Rakúsko-Uhorska s Dohodou.

 

„Nikdy som nebol lokajom“ (o vzťahu k Habsburgovcom).

 

Ľúbi národ svoj i hrudu, kde sa narodil, kmeňom ani vzdialeným však nik nech neškodí! Rozhorčia ho mocnosti, čo lámu sľub arabských priateľov sa nezmocniť. So snahami Európy vyjadruje nesúhlas; silou-mocou Orient jeho na svoj obraz obracať. Netrápi sa príliš pre to, že uráža to diplomatov.

 

● Po vzniku ČSR napriek ponuke vyučovať na Viedenskej univerzite dáva prednosť vlasti a nastupuje na Univerzitu Karlovu v Prahe, kde sa v roku 1920 stáva profesorom pomocných vied orientálnych a modernej arabčiny (po zdĺhavom zvažovaní pre nesúhlas istých politikov s jeho predošlou spoluprácou s Habsburgovcami). Významne sa zaslúži o zriadenie Orientálneho ústavu.

● Článkami otvorene kritizuje britskú mandátnu politiku, jeho publikačná činnosť preto podlieha cenzúre.

 

„Nikdy som sa nikam nedral, nikdy sa nikomu nedoprosoval a vstupoval som z dvier do dvier, ktoré mi Prozreteľnosť Božia otvárala.“

 

● Na popud prezideta Masaryka odchádza do Londýna a New Yorku, kde v knižniciach a múzeách pracuje na historicko-politických dielach o Oriente a islame. Za šesťzväzkové dielo Oriental Explorations and Studies (New York 1926 – 1928) ho Americká zemepisná spoločnosť vyznamená zlatou medailou Charlesa P. Dalyho a bronzovým nápisom jeho mena vo vstupnej hale.

● Píše diela biblistické, teologické (o kresťanstve, islame i ďalších náboženstvách), zemepisné, topografické a kartografické (mapy), politické a historicko-politické, etnografické, hospodárske i inak tematicky orientované; knihy, články, listy, prednášky, rozhlasové programy, zbierky básní a piesní kočovníkov, náučné a populárne diela i dobrodružné romány pre mládež, záhradkárske príspevky do časopisov atď.

 

„Dal by som za to neviem čo, keby sa mi podarilo aspoň niekoľko mladých dušičiek vyslobodiť z erotického ovzdušia“ (o svojich knihách pre mládež).

 

Neprestal sa usilovať ďalšie knihy, články písať. Bohatý a mnohoraký je odkaz, čo zanechal, hoci skromný človek bol a nie široké lakte mal. Napriek všetkým titulom, hodnostiam a pochvalám – a veľa ich pozískaval – on sám seba sedliakom, pútnikom, kňazom a či bádateľom nazýval.

 

„V púšti mi nepomohli ani tituly, ani rády. Bol som odkázaný len sám na seba a na Boha. Vedomie, že konám svoju povinnosť, je najlepším uznaním a jedinou úplnou odmenou.“

 

 

Mgr. Mária Lacináková vyštudovala  odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo arabský jazyk a kultúra – anglický jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti dokončuje doktorát so špecializáciou na arabskú jazykovedu a kodikológiu na Katedre klasickej a semitskej filológie tej istej fakulty. V rámci dizertačnej práce sa venuje rukopisom stredovekej islamskej arabskej literatúry.

 

 

Použitá literatúra

Alois Musil. Články o něm (1911 – 2001). Vyškov 2003.

Alois Musil. Články o něm II (1955 – 2005). Vyškov 2006.

Chaudhuri, K. N.: Asia Before Europe: Economy and Civilisation of the Indian Ocean from the Rise of Islam to 1750. Cambridge 1990.

Klobas, O.: Alois Musil zvaný Músa ar Rueili. Brno 2003.

Lacináková, M.: Katolícky kňaz beduínskym náčelníkom. Historická Revue 22/2, 2011, 66 – 71.

Musil, A.: Naše úkoly v orientalistice a v Orientě. Zvláštní otisk Z naší doby 27/3-4, 1920, 176 – 182, 270 – 281.

Musil, A.: Kusejr Amra. Věstník České akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění 11/5, 1902, 326 – 349.

Musil, A.: Ze světa islámu. Ed. Pavel Žďárský. Praha 2014.

 

Internetové zdroje

a) http://www.libri.cz/databaze/orient/list.php?od=m&start=31&count=10

b) http://www.aloismusil.cz/alois-musil

 

Obrazová príloha: Katarína Bešková, Muzeum Vyškovska ve Vyškově, Akademická společnost Aloise Musila

Všetky v texte neautorizované citáty pochádzajú od Aloisa Musila

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia