Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Londýn bude musieť prepísať svoje dejiny

Publikované : 03.06.2016 | Zobrazení: 8390 |
4 minúty čítania

Londýn bude musieť prepísať svoje dejiny, boli objavené písomné pramene z jeho najstarších čias

Keď v roku 2010 začali práce na stavbe nového sídla firmy Bloomberg v centre Londýna, archeológovia tušili, že pri hĺbení základov objavia nové archeologické nálezy, ktoré prezradia viac o dejinách tejto metropoly. To, čo v priebehu štyroch rokov odkryli na mieste stavby, však prekročilo všetky ich očakávania. Podarilo sa im totiž „prekopať“ až na samotný počiatok existencie Londýna –  do čias jeho založenia Rimanmi po svojej invázii do Británie v roku 43 n. l.

 

Medzi odkrytými nálezmi sú navyše pozostatky vyše 400 voskových tabuliek, aké sa v rímskej dobe používali na zaznamenávanie jednoduchých textov. Hoci sa vosk, ktorý pôvodne pokrýval tieto tabuľky a do ktorého boli zaznamenávané texty, rozložil, v mnohých prípadoch je text vyrytý do tabuliek stále čitateľný, pretože zanechal stopy na drevenom ráme. Veľká časť tabuliek stále čaká na svoje rozlúštenie, ale už teraz platí, že ich nález zásadne prepisuje dejiny Londýna aj rímskej Británie. Ide totiž o najstarší doklad písomníctva z Britských ostrovov.

 

Čo je tam napísané?

Nejde pritom o jediné prvenstvo, ktorým sa londýnske tabuľky pýšia. Jedna z nich, datovaná do 70-tych rokov 1. storočia n. l., obsahuje najstaršiu zmienku názvu Londýn (v latinskej podobe Londinium). Je na nej napísané (v preklade): „[Odovzdaj] Mogontiovi v Londýne.“


Na ďalšej tabuľke je vytlačená celá latinská abeceda, doklad školskej výučby v najstarších dejinách Londýna.

Za najstaršiu bola označená tabuľka datovaná do prvého desaťročia rímskej nadvlády v Británii.

Text na tabuľke v preklade: „…pretože sa chvastajú po celom trhovisku, že si im požičal peniaze. Preto ťa prosím, aby si vo svojom vlastnom záujme nevyzeral neupravene … tvojim záležitostiam to neprospeje...“

Ďalším výnimočným kúskom medzi nálezmi je tabuľka, ktorá obsahuje presný dátum dohody medzi dvoma obchodníkmi. Text na tabuľke v preklade: „Za druhého konzulátu Nera Claudia Caesara Augusta Germanica [t. j. cisára Neróna] a Lucia Calpurnia Pisona, šiesty deň pre januárovými Idami [8. januára roku 57]. Ja Tibullus, Venustiov prepustenec, som písmom i slovom potvrdil, že dlhujem Gratovi, Spuriovmu prepustencovi, 105 denárov z ceny tovaru, ktorý bol predaný a doručený. Som povinný splatiť túto čiastku jemu alebo osobe, ktorá bude poverená...“

 

Výnimočné okolnosti nálezu

Londýnske tabuľky sa dochovali za neobvyklých podmienok. Na mieste, kde v súčasnosti prebieha archeologický prieskum, pôvodne tiekla rieka Walbrook, ktorá bola prekrytá mestskou výstavbou. Ako sa ukázalo, zvyšky rieky dosiaľ tiekli pod Londýnom a vytvorili bahnitý sediment s nízkym obsahom kyslíka, ktorý je ideálnym prostredím pre zachovanie materiálu s nízkou trvácnosťou ako drevo a textílie. Okrem drevených zvyškov voskových tabuliek sa tak na mieste dochovalo tiež veľké množstvo kožených topánok, a dokonca súbor kožených poťahov na stoličky z rímskych čias.

O existencií Británie vedeli Rimania od Grékov a Kartágincov, ktorí s Britmi obchodovali minimálne od 4. storočia pred n. l. Na pôdu tohto pre nich vzdialeného a exotického ostrova vstúpili rímske légie až v rokoch 55 a 54 pred n. l., počas galského ťaženia Iulia Caesara. Dôvodom vpádu bola domnienka, že britskí Kelti pomáhajú svojim galským súkmeňovcom vo vojne s Caesarom. Hoci je pravdepodobné, že v skutočnosti Caesar zamýšľal podmaniť si tunajšie obyvateľstvo, jeho jednotky neboli schopné zotrvať v Británii dlhodobo a po krátkom čase sa museli stiahnuť nazad do Galie, dnešného Francúzska.

Po Caesarovom počiatočnom neúspechu zvažovali viacerí rímski cisári dobyť Britániu (napríklad cisár Augustus plánoval inváziu v rokoch 34, 27 aj 25 pred n. l.). Až v roku 43 za vlády štvrtého cisára júliovsko-klaudiovskej dynastie Claudia sa Rimanom konečne podarilo úspešne sa na ostrove vylodiť a vojensky si podrobiť jeho juhovýchodnú časť. Práve v tomto čase založili ako stredisko svojich operácií v Británii mesto Londinium, budúci Londýn. Časť nájdených tabuliek z Londýna vypovedá práve o tomto období.

 

Dr. Evina Steinová vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a medievistiku na Utrecht University v Holandsku. Od roku 2011 je pracovníčkou Kráľovskej holandskej akadémie vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen), kde v roku 2016 dokončila doktorát o vedeckých komunitách v ranom stredoveku. Okrem HistoryWeb-u prispieva aj magazínu In Vivo a píše pre viacero zahraničných blogov venujúcich sa stredoveku, dejinám vedy a anotačným technikám v stredoveku. Od roku 2015 je koordinátorkou Network for the Study of Caroline Minuscule (Skupina pre štúdium karolínskej minuskuly).

 

Internetové odkazy:

a) http://www.bbc.com/news/uk-england-london-36415563

b) http://www.theguardian.com/uk-news/2016/jun/01/tablets-unearthed-city-glimpse-roman-london-bloomberg

c) http://www.mola.org.uk/blog/archaeological-research-britain%E2%80%99s-oldest-hand-written-documents-released

 

Obrazová príloha: The Museum of London Archaeology (MOLA)

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Caesarova mimoriadna kariéra by nebola možná bez predchodcov, z ktorých najvýznamnejším bol muž, ktorý si svojimi neobyčajnými úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „šťastný“. celý článok

Diskusia