Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Kvet, ktorý vyvolal burzové šialenstvo

Publikované : 02.10.2015 | Zobrazení: 6292 |
9 minút čítania

V Turecku symbol večnej a nehynúcej lásky, v Holandsku predmet ekonomického šialenstva, vo Francúzsku módny doplnok,  ktorý zatienil aj diamanty a zlato, v Čechách jalový nápadník a u nás hlupák. Aj keď v záhradách je relatívne mladý, cesta tulipánu Európou je pestrá a zaujímavá.

 

Tulipány sú trvalky, ktorých zásobným orgánom je cibuľa.. Patria do rodu Tulipa do čeľade Liliaceae. K rodu Tulipa náleží okolo 100 druhov a viac ako 2300 hybridov zaregistrovaných v medzinárodnom tulipánovom registri. Meno Tulipa zaviedol botanik Konrad Gesner. Vychádzal pritom z tvaru tulipánového kvetu, ktorý mu pripomína klasickú tureckú pokrývku hlavy turban. Na pomenovanie tejto kvetiny preto použil perzské slovo pre turban, tulipan. Tulipán je tak jednou z rastlín ktorých vedecké, latinské, meno nevychádza z gréckych či rímskych prameňov. Grécke slovo pre tulipán bolo pravdepodobne satyrium. V domovine tulipánov v Turecku ich volajú lalé.

 

Tulipán turecký

Prvý doklad o pestovaní tulipánov je spojený s vládcom menom Babur (1483 – 1530), potomkom Džingischána, ktorý založil dynastiu Mughalov v Indii. Babur bol básnik, prírodovedec a jeden z prvých autorov autobiografie v islamskom svete. Jeho dielo sa venuje najmä vojenským ťaženiam, ale obsahuje aj časti o voľnočasových aktivitách a medzi iným popisuje aj 32 unikátnych tulipánových kultivarov, ktoré videl rásť v kopcoch v okolí mesta Kábul.

V roku 1744 vznikol v Turecku rukopis, ktorého autorom je šejk Muhammad Lazelari. Prívlastok lazelari znamená „milovník tulipánov“. Vo svojom diele o pestovaní rastlín a o podobe záhrad má aj dve kapitoly venované tulipánom. Prvá vymenúva dvadsať krás, ktoré má mať každý tulipán, v druhej je návod na ich pestovanie.

Tretí, turecký spis o tulipánoch má názov „Podoba a krása“ a ide o súpis vtedy známych okrasných rastlín. Dielo ich vymenúva 1300, a tulipán je opísaný ako „najznamenitejší zo znamenitých“. V Turecku vždy boli a stále sú viac obľúbené tulipány s ostro zakončenými okvetnými lístkami a v jednoduchých farbách, hlavne červenej a žltej.

Do Európy sa tulipány po prvý raz dostali v šestnástom storočí, kedy ich cibule priviezol z Turecka rakúsky veľvyslanec Ogier Ghislain de Busbecq. Úplne prvé tulipány zaslal Busbecq v roku 1554 Ferdinandovi I. Habsburskému a vysadili ich v záhradách Pražského hradu. V roku 1573 (alebo už 1561) boli tulipány známe vo Viedni, v 1577 v Bruseli.

Do Anglicka sa tulipány dostali v roku 1578 (podľa iných autorov až v roku 1582) cez francúzskeho botanika Carla Clusia, ktorý priviezol prvé tulipány vypestované zo semien získaných od de Busbecqa. Clusius následne preniesol tulipány v roku 1593 aj do Holandska, do Leydenu, kde vtedy pôsobil ako profesor botaniky. Clusius mal okrem povesti skvelého botanika aj povesť človeka hodne chtivého peňazí. Rastliny, ktoré v zahraničí získal, predával za vysoké sumy. V Holandsku robil také drahoty s predajom svojich tulipánov, až mu ich údajne jednej noci niekto zo záhrady ukradol, úspešne namnožil a zaplavili nimi celé Holandsko.

Podľa alternatívnej verzie sa tulipány do západnej Európy dostali náhodou v roku 1562, ako cibule zabalené v bale látky. Obchodník z Antverp, ktorý látku kúpil, niektoré z cibúľ zjedol a ostatné vyhodil na záhradu, kde sa ujali a na jar ďalšieho roku ho prekvapili nádhernými kvetmi.

Do Francúzska sa tulipány dostali až nakoniec, v roku 1598, ale o to väčší rozruch vyvolali. Za Ludvíka XIV. (1638 – 1715) sa tulipány stali symbolom postavenia a pestovali ich len tí najbohatší. V Paríži sa objavila nová móda a dámy zo spoločnosti sa nekrášlili drahými šperkami, ale živým kvetom tulipánu, ktorý nosili na ľavej strane hrude. Tvar tulipánového kvetu tiež inšpiroval maliarov a remeselníkov a tulipánové kvety sú tak súčasťou mnohých známych portrétov z tohto obdobia. Tvar tulipánových kvetov sa objavuje aj v dekoroch na nábytku či vo vzoroch látok a krajok.

Spolu so šírením tulipánov a nárastom ich obľúbenosti začali vznikať aj nové kultivary či nové farby kvetov. Hortus Eystettensis, dielo z roku 1613 obsahujúce popisy 1084 rastlín rastúcich v záhrade biskupa z Eichstättu, obsahuje okrem iného aj vyobrazenia päťdesiatich tulipánov. Ide o jedno z prvých botanických diel venovaných aj tulipánom. V roku 1629 bolo opísaných už 150 farebných sort tulipánov. Z roku 1665 existuje záznam o prvom plnokvetom žltom tulipáne.

Medzi rokmi 1610 a 1760 celoeurópsky vzniklo mnoho diel venovaných výlučne tulipánom, ktoré obsahovali detailné a precízne kolorované obrazov niektorých, dnes už neexistujúcich kultivarov. Najväčšou zbierkou materiálov venovaných tulipánom je takzvaná Krelageova zbierka vytvorená v rokoch 1667 – 1920, obsahujúca obrovské množstvo materiálov súvisiacich s okrasnými rastlinami, najmä stulipánmi. Obsahovala viac ako 1200 spisov, katalógových kníh a materiálov o pestovaní, krížení a predaji tulipánov. Najvzácnejším kusom zbierky je pravdepodobne „tulipánová kniha“ („the tulip book“) od P. Cosa, obsahujúca 66 obrazov tulipánov spolu s údajmi o predajnej cene za ich cibuľky.

 

Tulipán vzácny a drahý

V súvislosti zo šírením tulipánov po Európe a ich statusom luxusnej a vzácnej rastliny došlo k takzvanej tulipánománii (anglicky tulip-mania, tulipomania), alebo tulipánovej horúčke. Išlo o súbor ekonomických operácií, v ktorých strede stál tulipán. Celá tulipánománia začala okolo roku 1630. Za tulipánové cibule sa platili veľké čiastky a ľudia, ktorí mnohokrát o tulipánoch nič nevedeli, investovali všetky svoje peniaze do tulipánových cibúľ, ktoré mali v pláne namnožiť a rovnako draho, alebo ešte drahšie predať. Mnohým sa podarilo jedinou transakciou neuveriteľne zbohatnúť. Za cibule tulipánov sa platili ohromné ceny – 3000, 4200, či až 6000 guldenov, čo bol v tej dobe 15 – 20-násobok ročného platu remeselníka. O tom, aké ohromné čiastky to boli, svedčí aj fakt, že za 30 guldenov ste si mohli kúpiť tučné prasa, za 100 guldenov tonu masla. Najzaujímavejšou zachovanou cenou za jedinú tulipánovú cibuľu je cena dve fúry pšenice, 4 fúry žita, 4 vykŕmené voly, 8 vykŕmených prasiat, 12 oviec, 464 litrov vína, 4 tony osmizlatého piva, 2 tony masla, 453 kíl ryže, posteľ s celým príslušenstvom, balík šatstva a strieborný pohár. Po prepočte na dnešnú menu by to bolo viac ako 75 000 Eur. Z obdobia tulipánománie sa zachovala historka o námorníkovi, ktorý vzácnu tulipánovú cibuľku za 500 zlatých (cca 15 000 eur) zjedol miesto skutočnej cibule k rybe a pripravil tak obchodníka a ohromný majetok.

Vďaka lákadlu ľahkého zisku začali v Holandsku ovládať obchod s tulipánmi rôzne finančné špekulácie. Predávali sa cibule pred vykvitnutím označované ako vzácne kultivary. Takéto údajne vzácne cibule následne zmenili aj 3 či 4 razy majiteľa, kým sa ukázalo, že ide o cibule tulipánov obyčajných a bezcenných. Často sa predávali len predpokladané cibule, ktoré obchodník dúfal, že materská rastlina počas leta vytvorí. Čím bol obchod s tulipánovými cibuľami špekulatívnejší, tým väčšie diery vznikali na trhu, celý systém sa znepriehľadňoval a začal sa rúcať. Celá tulipánománia sa skončila v roku 1637, údajne na popud bohatého zberateľa, ktorý sa chcel zbaviť svojej zbierky tulipánov, a tak ju naraz predal. Tulipán zrazu prestal byť módnou rastlinou. Každý obchodník sa snažil zbaviť svojich cibúľ, pokiaľ ešte mali aspoň nejakú cenu a z celej tulipánománie sa stala pyramídová hra, kde tí,  čo boli na jej konci, mali len dlhy a množstvo už skoro bezcenných cibúľ.

Na konci tulipánovej horúčky namaľoval flámsky maliar Jan Brueghel II. (1601 – 1678) známy skupinový portrét tulipánových maklérov pri práci. Všetky postavy na obraze sú však opice, čím vyjadril pochabosť celého tohto obdobia.

Tulipánománia neskôr zachvátila v menšej miere Francúzsko, a dokonca aj krajinu ich pôvodu – Turecko. Osmanský sultán Ahmed III. (1703 – 1730), ktorý sa spoliehal na ohromné príjmy z exportu miliónov tulipánových cibúľ do Európy, organizoval nákladné a extravagantné oslavy, ktorými zadĺžil krajinu, čo viedlo k vzbure obyvateľstva a k jeho následnej nútenej abdikácii.

Tulipánománia mala aj niektoré pozitíva. Jej zásluhou vzniklo nové slovo burza, odvodené od stretnutí obchodníkov s tulipánmi v dome istého van der Burseho. Pod jej vplyvom vznikla aj maliarska škola kvetinomaľby so zástupcami ako Jan van Huysum, Nicolaes van Verendael,  Margareta Haverman  a Jan Davidz de Heen, ktorým na obrazoch nikdy nechýbal tulipán. Slávne, takzvané „Rembrandtove tulipány“ s pruhovanou kresbou, ktoré sú často zobrazované na maľbách holandských majstrov, sú vlastne bežné tulipány napadnuté vírusovými chorobami. Tulipánománia podnietila aj šľachtenie nových kultivarov.

V roku 1614 bolo známych 35 tulipánových kultivarov, ale v roku 1730 obsahovala zbierka markgrófa Baden-Durlacha už 2500 kultivarov tulipánov. Väčšina týchto rastlín s nástupom nových technológií pestovania zanikla, keďže neboli vhodné na rýchlenie a nahradili ich nové kultivary, súborne označované ako Darwin hybridy „vytvorené“ v roku 1889. Zaujímavé je aj to, že zo 120 tulipánových kultivarov, predávaných v období tulipánománie, sa v roku 1923 pestovali už len 4.

 

Tulipán rozprávkový

K tulipánom sa viažu mnohé rozprávky, básne a balady. Turecká legenda rozpráva o láske princa menom Farhad a slúžky Shirin. Ich láska nikdy nemohla byť verejná a tak skončila, ako v každom správnom príbehu o láske, tragicky. Princ sa zo žiaľu nad nenaplnenou láskou vrhol zo skaly a červené tulipány vyrástli z každej kvapky Farhadovej krvi. Preto je červený tulipán v Turecku považovaný za symbol pravej lásky.

Taliansky lekár a antropológ Paolo Mantegeazza (1831 – 1910) vo svojich Rozprávkach o kvetinách uvádza úplne inú legendu o vzniku tulipánu. V jeho satirickej rozprávke chcel Don Juan na návšteve u rotterdamského obchodníka van den Posena premeniť umelé kvety na živé. Potreboval však k tomu dve slzy radosti od mladej, krásnej a veselej dámy. Dlho sa snažil šteklením, sľubmi a prosbami rozplakať niektorú z prítomných dám, ale pokus sa stále nedaril. Až nakoniec dal van den Posen jednej z prítomných dievčat tisícfrankovú bankovku. Slzy pravej radosti boli na svete a z umelých kvetov sa zrodil prvý tulipán.

Rozprávka z Devonu v Anglicku zase hovorí o žene, ktoré zistila, že tulipánové kvety používajú víly ako kolísky pre svoje deti. Žena vysadila tulipány po celej svojej záhrade, aby bolo kolísok vždy dosť a víly sa jej za to odmenili šťastím v živote. Po jej smrti vyrástli nádherné a voňavé tulipány na jej hrobe. Slepec, prilákaný omamnou vôňou kvetín, však nešťastnou náhodou tulipány na hrobe polámal, a urazené víly opustili krajinu a vzali si so sebou aj tulipánovú vôňu. Preto už teraz tulipány nevoňajú.

 

Tulipán symbolický

Tmavý stred tulipánu predstavuje v reči kvetín milujúce srdce spálené žiarom vášne. Celý tulipán je symbolom horúcej lásky, ale aj lásky naplnenej.

Jeden kvet červeného tulipánu sa považuje za vyjadrenie pravej lásky, nehynúcej lásky, majestátnosti a honoru, vyjadruje proste myšlienku „milujem ťa“.

Žltý tulipán vyjadruje šťastné myšlienky a je symbolom večnej odluky, extravagancie, slávy a nešťastnej lásky. Je spájaný s ľuďmi narodenými 17.5. Darované v tento deň znamenajú beznádejnú lásku, ale ich význam sa mení na pozitívny, ak sú žlté tulipány dávané naopak, teda kvetom smerom k zemi.

Viacfarebný tulipán hovorí „máš krásne oči“ a je symbolom výrečnosti a naplnenia. Bielym tulipánom sa žiada o odpustenie.

Kytica tulipánov, bez ohľadu na farbu, predstavuje eleganciu, priazeň, vďačnosť a láskavosť.

Tulipán je v architektúre a výtvarnom umení symbolom a vyjadrením elegancie a radosti. V kresťanskej tradícii sa tulipán objavuje ako symbol Ježiša a symbol kalicha a spája sa 1. májom,  dňom zasväteným svätému Patrikovi a svätému Jakubovi.

Je zaujímavé, že v Čechách sa tulipán stal, pravdepodobne v súvislosti s tulipánomániou, znakom hlúposti a jalovej pýchy. Hlúpym ľuďom sa dodnes hovorí tulipán alebo fulpas (ťulpas).

Primus Sobotka v knihe Rostlinstvo v národních písních, pověstech, bájích a obyčejích z roku 1879 hovorí:: Tulipán, toť švihák a hejsek bez mravního základu, proto ho nikde nemají rádi. Ani písně národní tulipánu nepřejí, a kde se o něm zmiňují, činívají to vždy s ironickou narážkou na jeho lichotu. V písních dokonce nic do neho není, nic dobrého neznamená a zvěstuje samé neštěstí.Vymenúva aj mnoho príkladov ľudových piesní, v ktorých je tulipán prirovnávaný k jalovému nápadníkovi a je aj vzorom „fintidla mužského“. Ešte v roku 1923 sa tulipán v Čechách považoval za kvetinu chudobných, ktorá sa hodí len do záhrady sedliaka. Určitej očisty sa tulipánu dostalo iba v Kollárovej Slávy dcére (prvýkrát vydanej 1824), kde mu bolo „dovolené“ krášliť hrob Komenského.

 

Tulipán liečivý a jedlý

Botanik Dodenus označil tulipánové cibule v roku 1644 za jedlé, ich chuť je však podľa neho prahanebná.

V 17. a 18. storočí sa tulipánové cibule konzumovali ako dezert aj ako afrodiziakum.

Dnes sú tulipány označované za jedovaté, za rastliny, ktorých šťava spôsobuje dermatitídy (pôsobením látky pod menom tuliposid A). Údajne boli zaznamenané aj otravy u ľudí a psov po požití tulipánových cibúľ. Iné zdroje naproti tomu popisujú tulipán ako rastlinu účinnú pri liečení reumatizmu.

 

 

Ing. Pavol Kaššák vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje histórii pestovania rastlín. Medzi jeho záujmy patrí sci-fi a fantasy literatúra.

 

 

 

Použitá literatúra

Dugan, E.: Garden witch's herbal green magick, herbalism. Woodbury 2009.

Kirkby, M. :A Victorian flower dictionary. The language of flowers companion. New York 2011.

Klempera, J.: Květomluva, aneb, Řekni to květinou. Praha1996.

Kořenský, J. L.: Rostlinstvo v národních písních, pověstech, bájích a obyčejích. Praha 1997.

Kulhavá, I.: Květomluva. Dostupné na internete: http://web.quick.cz/iveta_kulhava/Kvetomluva.htm (stránka navštívená 25. 9. 2014).  

Malinová, J.: Květomluva lásky a přátelství. Praha 1912.  

Margaris, N. S.: Flowers in Greek Mythology. Proc. IV Int. Symp. New. Flor. Crops. 541, 2000, 23 – 29.

Němcová, B./Jurenka, H./Stránický, V. Č. B.: Selam čili Květomluva. Praha 1948.

Smrž, O.: Dějiny květin. Chrudim 1923.

Ward, B. J.: A contemplation upon flowers: garden plants in myth and literature. Portland 1999.

 

Internetové zdroje

a) Plant Biographies. 1991-2013. Dostupné na internete: http://www.plantlives.com/biblio_r.html (stránka navštívená 16. 9. 2014).

 

Obrazová príloha: archív autora, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

Môže byť žena dobrou veliteľkou armády? Aj v súvislosti s prezidentskými voľbami na Slovensku a s kompetenciou prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl niektorí nadhodili túto otázku. celý článok

Najčítanejšie články za rok 2018

Najčítanejšie články za rok 2018

Na prelome rokov si môžeme dovoliť trochu bilancovať a pripomenúť si najzaujímavejšie články, ktoré sme uverejnili na našom webe. celý článok

Redakčný výber 2018

Redakčný výber 2018

Ktoré boli najlepšie články na Historyweb.sk podľa členov redakcie? Ktoré články zaujali členov redakcie v roku 2018? celý článok

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Koncom decembra slávime vianočné sviatky v podobe, akú im určil historický vývoj a kultúrna tradícia kresťanstva. Nie je tajomstvom, že oslavy narodenia Ježiša Krista do výraznej miery splynuli so staršími predkresťanskými slávnosťami zimného slnovratu. Menej známe sú však archaické folklórne vzory celý článok

Ako oslavujú Japonci?

Ako oslavujú Japonci?

Najstaršia japonská náboženská tradícia – šintó – je rituálne veľmi prepracovaným systémom, ktorý má svoj pôvod v starovekej japonskej spoločnosti. celý článok

Diskusia