Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Kukurica, komunizmus, kaviár

Publikované : 17.12.2014 | Zobrazení: 3721 |
3 minúty čítania

Kukurica, komunizmus, kaviár (knižná ukážka)

 

Rok 1963, v ktorom som sa narodila, si Rusi pamätajú pre jed­nu z najhorších úrod v poststalinistickej histórii. Súdruhovia mali ešte stále v čerstvej pamäti vojnové prídely a už znovu stáli v radoch na chlieb s poradovými číslami zapísanými na rukách fialovým atramentom, ktorý bol taký nezmazateľný a jedovatý, že si ľudia robili žarty, že môže človeku nainfikovať krv. Dospelí po celej Moskve zapisovali namiesto seba do radov školopovinné deti. Okrem toho, že za to mali mladí podnikaví pionieri extra prídel chleba, dostávali za každý rad po desať kopejok.

 

Chlieb, ktorý človeka čakal na konci radu, bol z hrubozrnnej múky a vlhký. A nielen vlhký, no často z neho vytekalo nejaké čudné zelené svinstvo. Múku totiž miešali na zvýšenie objemu so sušeným hrachom. Moskva sa vlastne znovu ocitla na pokra­ji hladu. Jednou zo šťavnatých irónií socialistickej distribúcie potravín bolo, že v niektorých obchodoch bolo možné dostať krevety a kraby z Vladivostoku. No radoví občania nemohli na tieto exotické ružové ďalekovýchodné kôrovce z pompéznych strán Knígy ani pomyslieť. Radoví občania totiž nemali ani potu­chy, čo sú to krevety. Ľudia hrešili z plných pľúc na adresu štr­násťkopejkových konzerv kukurice, rozostavených vo veľkosti pyramídy v Gize. Kukuricu máme, chlieb nie. Všetci preklínali Kukuruznika (Kukuričiara), toho bľabotajúceho klauna v Kremli, ktorý korunoval tupú, cudziarsku kukuricu za „novú cárovnú ruských polí.“

„Ako vyzerá úroda z roku 1963?“ žartovalo sa. „Ako Chruš­čovov účes.“

Situácia sa pre Nikitu Sergejeviča naozaj nevyvíjala priaznivo. Po krátkej etape zázračného ekonomického vzostupu a vedeckých úspechov sa jeho kariéra obrátila hore nohami. Vypukla zbab­raná karibská kríza (karibskyj krizis), teda umiestnenie ruských rakiet na Kube. Jeho plán výsevu stredoázijských stepí, zvaných celiny, obilím, ktorý sa spočiatku ukazoval ako sľubný, sa skončil groteskným fiaskom, pri ktorom vyleteli hore komínom milió­ny ton ornice. A zvýšenie cien za mlieko a mliečne produkty a mäso v roku 1962 viedlo k nepokojom v meste Novočerkassk na juhu krajiny. „Chruščovov tuk do guláša!“ písalo sa na jednom protestnom transparente. Štát odpovedal tankami, pričom zabil dvadsaťtri demonštrantov.

Masaker utajili, no vodcovu kukuričnú katastrofu nie. Pán Plešivý bol totiž v roku 1955 na exkurzii u istého farmára v štá­te Iowa a vrátil sa nadšený. Rozhodol sa, že kukurica bude tou zázračnou plodinou, ktorá nakŕmi ruský dobytok. A človek ju tiež dokáže prepchať dolu hrdlom. Kuchári, podobajúci sa na Chruščova, spievali v krátkych propagandistických filmoch ódy na novú rastlinu. Ryža a ovos v kreslenom filme vítali novoprí­chodziu kukuricu, ktorá vystupovala z vlaku. „Cesta k hojnosti je dláždená kukuruzou!“ hlásal populárny slogan. A tak sa vysá­dzala, kde sa dalo. Americké upozornenia, ako rastlinu sadiť a ako sa o ňu starať, vo všeobecnosti ignorovali. Po niekoľkých povzbudivých úrodách šli výnosy ku dnu. Pritom ignorovaná pšenica rástla i napriek menšiemu výsevu. Ako huby po daždi sa začali objavovať rozdráždené fronty na chlieb.

V roku 1961 na 22. zjazde strany Chruščov sľúbil skutočný komunizmus. Namiesto toho prišla kukuruza. Rusi dokážu odpustiť mnoho vecí, no nedostatok pšenice na chlieb ich ponižoval a hneval. Pšenica bola symbolom, svätosťou. Pri vstupe do komsomolu dostávali študenti otázku o cene chleba. Len naozajstný politický retard zašomral niečo o nejakých „trinástich kopejkách“. Lebo správna odpoveď znela: „Náš sovietsky chlieb je neoceniteľný.“

Kremeľská klika v októbri 1964 využila tento ľudový hnev a odstavila Chruščova od moci. Noviny nejaký čas vypisovali články o jeho „subjektivizme“ a „ľahkomyselných schémach“, prípadne o „stratenom desaťročí.“ A potom ho prestali vôbec spomínať. Novým generálnym tajomníkom sa stal obskúrny aparátčik menom Leonid Brežnev, ktorý voviedol ZSSR do novej éry. Neskôr ju označili ako éru stagnácie. Ako dobu cynizmu a „zaobstarávacieho socializmu“. Ako dobu kšeftovania, dohôd a obchodov, dobu žartov na tému Brežnevovho obočia a vtipov na margo Leninovej storočnice – o prázdnych regáloch v obchodoch a prepchatých chladničkách.

K Chruščovovmu pádu došlo v dobe, keď sa manželstvo mojich rodičov rozpadlo. Ako produkt éry odmäku si moja mama stále zachováva na Kukuruznika milé spomienky. No nemôže jemu, jeho kukurici a frontám na chlieb odpustiť, čo sa stalo medzi ňou a mojím otcom.

 

 

 

Anya von Bremzen: Umenie sovietskej kuchyne. Bratislava : Premedia 2014, 392 strán, tvrdá väzba. ISBN: 978-80-8159-155-6.

 

 

 

Jazyková redakcia: Premedia

Obrazová príloha: www.allposters.cz, Walker Hank, Premedia,  www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Iva Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Iva Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Nórska spisovateľka a novinárka Åsne Seierstadová si pre svoju reportážnu tvorbu vyberá náročné a kontroverzné témy. Ak k tomu pridáme schopnosť pútavo a zaujímavo písať, tak vznikne kniha, ktorú neodložíte pred jej koncom. celý článok

Diskusia