Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Košickí veriaci v boji s nacionalizmom

Publikované : 20.06.2017 | Zobrazení: 2731 |
2 minúty čítania

Maďar, Slovák, Rusín, Nemec, Žid žili po storočia vedľa seba v rámci košickej mestskej komunity, ktorá sa štiepila i po náboženskej línii. Slobodné vyznávanie štátom uznaných náboženstiev si však odporovalo s obmedzovaním jazykových a národných práv nedominantných národnostných skupín. V poslednej, šiestej prednáške Centra pre religionistiku a historické štúdiá z cyklu Náboženstvá pod lupou doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri predstaví úlohu náboženských obcí pri jazykovej asimilácii a odpor časti nábožnej verejnosti voči nej v špecifických podmienkach tradične multietnického mestského prostredia Košíc v 1. polovici 20. storočia. Prednáška sa uskutoční pod záštitou Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach 21. júna 2017 o 16:30 v Kultúrno-vzdelávacom centre na Pribinovej ulici č. 1.

 

V priebehu nacionalizačných projektov nútili štátne autority náboženské obce národne sa profilovať, čím mali nezanedbateľný dosah na asimiláciu miestneho obyvateľstva. Asimilačný proces sa zvýraznil predovšetkým v takých mestách, v ktorých sa etnicita obyvateľov nekryla s ich konfesionalitou, resp. tieto identity sa prelínali. Východoslovenská metropola Košice je modelovým prípadom takého mesta, o ktorého „národný“ charakter v 1. polovici 20. storočia prebiehal medzi maďarskými a (česko-)slovenskými politickými a intelektuálnymi elitami intenzívny boj (míľniky 1918 – 1920, 1938, 1945). Obe národné spoločenstvá sa snažili toto etnicky heterogénne mesto nacionalizovať vo svoj prospech, do čoho angažovali i popredných predstaviteľov miestnych náboženských obcí (rímskokatolícka, gréckokatolícka, luteránska, reformovaná, židovská neologická a židovská ortodoxná obec). V tejto súvislosti si prednášateľ Ondrej Ficeri položil otázky, do akej miery boli košické náboženské obce nútené sa národne profilovať, alebo na druhej strane si dokázali uchovať samosprávnu autonómiu v národných otázkach, aké stratégie zvolili predstavitelia jednotlivých náboženských obcí pri zohľadnení etnickej heterogenity svojich veriacich vo vnútornej štruktúre obcí, v personálnej a v jazykovej politike, či boli medzi jednotlivými obcami nejaké rozdiely, a ak áno, aké, a ako sa rozlišovali v meniacich podmienkach striedajúcich sa mocensko-politických štruktúr.

 

Ondrej Ficeri je doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Svoje štúdiá trávil na univerzitách a výskumných ústavoch v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Prahe a v Budapešti. Zaoberá sa interetnickými vzťahmi v urbánnom priestore, konkrétne etnonacionálnou transformáciou Košíc v 20. storočí. Je autorom vedeckej monografie Košice v slovenskej historiografii (2016), v ktorej analyzuje stratégie slovenských historikov nacionalizovať dejiny tohto multietnického mesta v reakcii na jeho maďarizáciu pred rokom 1918 a v rokoch 1938 – 1945.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

V Bratislave ožije známy šachový automat

V Bratislave ožije známy šachový automat

Občianske združenie Kempelenopolis a Univerzitná knižnica v Bratislave Vás srdečne pozývajú na prednášku a šachovú exhibíciu Kempelenovho Turka. celý článok

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Obľúbený prednáškový cyklus stretnutí s osobnosťami z vedeckého, kultúrneho, ale aj spoločenského života o vybraných kapitolách nielen z našej histórie pokračuje v Thurzovom dome aj v letných mesiacoch. celý článok

Zlatí faraóni z Tanidy

Zlatí faraóni z Tanidy

Senzačný objav francúzskeho egyptológa Pierra Monteta v Tanide (východná delta) vyniesol na svetlo sveta kráľovské pohrebisko panovníkov 21. a 22. dynastie, ktorí vládli v Treťom prechodnom období, v turbulentnej dobe, kedy sa kedysi mocný ramessovský Egypt zmenil z jednotnej ríše na množstvo väčšíc celý článok

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Koho považujete za najväčšieho Slováka? Podľa celoslovenskej ankety je ním pre väčšinu z nás generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 2019 si navyše pripomíname jeho 100. výročie úmrtia. celý článok

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Slnečný kult zažíval v Egypte v období 5. dynastie prvú etapu svojho intenzívneho rozvoja. V Abúsíre vznikli počas tohto obdobia pyramídové komplexy štyroch egyptských panovníkov. celý článok

Diskusia