Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Kolapsy zložitých spoločností (knižná recenzia)

Publikované : 09.04.2013 | Zobrazení: 3362 |
3 minúty čítania

Pred pár rokmi nastala finančná, hypotekárna, globálna, realitná, trhová, pre niekoho aj morálna kríza ľudskej spoločnosti. Dokonca „sme prežili“ aj mayský koniec sveta. Máme síce strach, že naša spoločnosť zanikne, ale ak sa tak naozaj stane, vzhľadom na dejiny nebudeme ani prví, ani poslední.

 

História je plná zánikov spoločností a civilizácií, či už išlo o Starú ríšu v Egypte, Rímsku ríšu, klasických Mayov alebo o dynastiu Čou. Nemožno zabúdať, že každý koniec je zároveň aj začiatkom niečoho nového. Veta „niečo krásne sa končí, niečo sa začína,“ nemá len romantický nádych, ale vyjadruje aj neustály kolobeh našej historickej reality.

Publikácia Kolapsy zložitých spoločností patrí ku knihám, ktoré zostali akosi mimo záujmu slovenských recenzentov a čitateľov. Trúfam si však povedať, že ide o jedno z najzásadnejších humanitných diel za posledné desaťročia. Aj keď slovo humanitný môže byť trochu zavádzajúce, keďže autor používa aj metódy prírodných vied (napríklad štatistiku).

Joseph A. Tainter popisuje hlavne kolapsy starovekých civilizácií. Vybral si z nich tri, ktoré rozobral detailnejšie − Západorímsku ríša, klasických Mayov a chacoánskych Indiánov.

 

Ide o historickú knihu?

Áno aj nie − text je hlavne o ekonomike alebo presnejšie o zložitosti. Každú civilizáciu tvorí systém elementov, ktoré majú vzájomné vzťahy. Ak sa táto pavučina začne pretrhávať, môže dospieť ku kolapsu. Zdá sa, akoby zložitejšie civilizácie boli na kolapsy náchylnejšie. Čím je civilizácia zložitejšia, tým viac vzťahov vzniká medzi jej elementmi, ale zároveň sa aj rýchlejšie pretŕhajú.

Autorove závery v knihe sú prekvapivé. Hlavnú úlohu v nich hrá ekonomika alebo skôr klesajúce výnosy z investícií (nemusia byť len materiálneho charakteru) do spomínaných vzťahov. Príkladom môžu byť obrovské investície starovekých civilizácií do kultových či ideologických stavieb (egyptské a mayské pyramídy, sochy na Veľkonočnom ostrove, Koloseum). Napríklad aj taký zavlažovací systém je síce geniálny nápad na zvýšenie výnosu poľnohospodárstva, ale niekto to musí naplánovať aj riadiť. Vzniká tak „neproduktívna“ vrstva spoločnosti, o ktorú sa treba takisto starať. A náklady treba odrátať od výnosov. „Klesajúce medzné výnosy robia zo zložitosti menej atraktívny spôsob riešenia problémov,“ píše J. A. Tainter.

Viem, je to pre nás ťažko akceptovateľné, keď sme čiastočne ovplyvnení marxistickým myslením o neustálom ľudskom postupe vpred a o pokroku, čiže o akejsi historickej linearite. Lenže ekonomika (nemyslíme len financie) nepustí, ak je krok späť ziskovejší, ľudstvo či príroda ho vždy urobia s „radosťou“.

 

Môže naša civilizácia zaniknúť?

Autor má svoju tézu podloženú, nie sú to len úvahy „vycucané z prsta“. Začína najskôr definíciou a vymedzením témy. Tvrdenia podporuje argumentmi. Odmieta bulvárne vysvetlenia o skoro mýtických katastrofách či dnes také populárne tézy o environmentálnych kolapsoch (zemetrasenie, epidémie atď.). Naopak, tvrdí, že ak je civilizácia zdravá, tak by podobné problémy mala zvládnuť, aj keď niekedy za cenu veľkých obetí. Už sme na tomto mieste písali o jeho tézach v článku o páde Rímskej ríše. Práve jej zánik používa Tainter ako príklad pre svoju hypotézu. Aj keď sa ako príčina jej zániku uvádzajú barbarské vpády, pokles poľnohospodárstva či občianske vojny, ide skôr o dôsledky.

J. A. Taintner je skeptickejší aj k technologickým inováciám, ktoré môžu proces zániku zabrzdiť, ale bez dôležitých systémových zmien ho nedokážu zastaviť. Ľudia, ak prežijú, nefunkčný systém opustia a volia lacnejšie riešenie.

Viem, Taintnerove závery sú pesimistické, ale predsa len existuje v histórii príklad, keď sa podarilo odvrátiť zánik. Už spomínaná Rímska ríša sa pred koncom rozdelila na Západorímsku a Východorímsku (Byzantskú) ríšu. Zatiaľ čo elity západnej časti pokračovali v podpore vzťahov a procesov, ktoré síce pôvodne viedli k rozmachu, ale následne sa ukázali ako nerentabilné (armáda, sociálny systém), východná ríša sa zmenila zo starovekého na feudálny stredoveký štát s úplne iným charakterom a prežila.

Článok bol prevzatý z www.jet.sk

 

Branislav Kovár

 

Joseph A. Tainter: Kolapsy složitých společností. Prel. S. Pavlíček. 1. vydanie. Praha : Dokoráň 2009. 320 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-7363-248-9.

 

Video s autorom knihy

 

Obrazová príloha: www.dokoran.cz

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kolaps neznamená koniec

Kolaps neznamená koniec

Ak mala svetová finančná kríza aj nejaký pozitívny dopad, tak je to skutočnosť, že upriamila pozornosť na históriu a archeológiu. celý článok

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Na okraji útesu sme už raz boli – v stredoveku. Kríza, kolaps, zánik západnej civilizácie sú však aj časté slovné spojenia dneška. Medzi ľuďmi vyvolávajú strach, na ktorom sa priživujú rôzne médiá, ale aj niektorí jednotlivci. Trochu sa však zabúda, že našej civilizácii hrozil zánik už mnohokrát. celý článok

S tajomnými sochami prišla záhuba

S tajomnými sochami prišla záhuba

Ekonomický kolaps civilizácie Veľkonočného ostrova spôsobili aj známe gigantické sochy. Tichomorské ostrovy, ktoré Európania objavili počas Veľkej noci, sú dnes vyhľadávanou turistickou destináciou kvôli nálezu niekoľkých stoviek záhadných sôch. celý článok

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Dostala západná civilizácia do vienka niečo, vďaka čomu dominuje? Dokážeme investovať lepšie ako ľudia z Východu? Kde leží bod zlomu, ktorý spôsobil, že západná civilizácia sa dala na víťazný pochod dejinami a ázijská, africká či latinskoamerická civilizácia, naopak, zaostali? celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Diskusia