Kolaps očami slovenských archeológov

Publikované : 16.11.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1919

Čo je to kolaps? Môžeme ho sledovať aj v dejinách? Dokážeme kolaps rozpoznať v archeologických prameňoch? Na tieto a podobné otázky sa pokúsili odpovedať vedci na konferencii s názvom „Kolaps očami slovenských archeológov“, ktorá sa uskutočnila v dňoch 5. a 6. novembra 2015 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Témou konferencie bol kolaps, transformácia a zánik pravekých a včasnostredovekých kultúr z pohľadu archeológie.

 

Prvý blok konferencie bol venovaný teoretickým príspevkom, ktoré predniesli Eduard Krekovič a Branislav Kovár. Priniesli nielen prehľad publikovaných prác a teórií, ktoré boli tejto téme venované v minulosti, ale sa aj pokúsili o definovanie problematického pojmu „kolaps“, ktorý bol ústrednou témou konferencie. Prvý z príspevkov sa venoval predovšetkým možnosti rozpoznania kolapsu v archeologických prameňoch a jeho odlíšiteľnosti od plynulej transformácie, prípadne migrácie. Druhý príspevok tejto sekcie sa pokúsil definovať kolaps a jeho príčiny.  Prednášajúci sa zaoberal rozdielmi medzi spoločnosťami a kultúrami, pri ktorých je možné hovoriť o „skutočnom“ kolapse,  na rozdiel od tých, ktoré prešli plynulou transformáciou.

 

Zahraničné výskumy

Druhá sekcia konferencie predstavila výsledky niekoľkých zahraničných výskumov a projektov. Ako prvý vystúpil Jozef Hudec, ktorý prezentoval slovensko-poľský výskum na lokalite Tell el-Retábí a jeho prínosy pri bádaní fenoménu prechodných období v Egypte. Drahoslav Hulínek a Eva Hulínková-Ťuchová sa zamerali na kolapsy v oblasti Mezopotámie a rôzne faktory, ktoré tieto kolapsy ovplyvnili. Využili pri tom aj nové poznatky výskumu na lokalite Tell Fecheriye. Príspevok Milana Kováča bol o kolapse mayskej civilizácie. Na základe najnovších výskumov v lokalite Uaxactún identifikoval niekoľko menších kolapsov či pádov, ku ktorým došlo v jeho histórii ešte pred konečným kolapsom klasickej mayskej civilizácie v 9. storočí. Peter Pavúk predniesol posledný príspevok v tejto sekcii o zmenách v kultúrnom vývoji náleziska Trója v Turecku. Vo svojom príspevku využil aj najnovšie výsledky archeobotanického výskumu v tejto oblasti.

 

Pravek Slovenska

V sekcii o praveku Slovenska sa všetky referáty týkali problematiky doby bronzovej, tri sa zaoberali dôležitou zmenou, ktorá sa udiala na konci staršej doby bronzovej, a to zánikom opevnených osád. Prvý referát autorov Jozefa Bátoru a Petra Tótha predstavil zánik opevnených osád ako historický proces, ku ktorého priebehu mohli prispieť klimatické zmeny. Referát Pavla Jelínka, naopak, zdôrazňoval kontinuitu v predstavách o posmrtnom živote napriek zmenám v štruktúre osídlenia v tomto období. Symbolikou tellu/mohyly v krajine a v kultúre a jej transformáciou v čase sa zaoberal Martin Neumann. Na bojovnícke elity strednej a mladšej doby bronzovej v strednej Európe a ich súvis s „kolapsom“ v dobe bronzovej vo východnom Stredomorí poukázal Martin Bača. V poslednom referáte sekcie sa Milan Horňák zaoberal modelmi zániku alebo prežívania kultúr popolnicových polí v severozápadnej časti Karpatskej kotliny, kde dal do súvislosti kultúrne i paleoekologické činitele.

 

Druhý deň

Druhý konferenčný deň otvorili dva príspevky venované dobe laténskej. Prezentácia Radoslava Čambala bola zameraná na záver laténskeho osídlenia na juhozápadnom Slovensku. Oblasti južného Slovenska a severného Maďarska v tomto období sa venoval Branislav Kovár. Obidva referáty riešili otázky zániku keltského osídlenia a jeho možné príčiny. Nasledujúce dve prednášky sa zaoberali “kolapsom“ v dobe rímskej. Vladimír Turčan prezentoval zánik stavebného komplexu v Stupave, ktorého príčinou bolo pravdepodobne zemetrasenie. Igor Bazovský sa venoval dôkazom úpadku rímskeho osídlenia antickej Gerulaty.

Záverečný blok konferencie sa zameral na obdobie stredoveku. Petr Dresler a Marian Mazuch sledovali stopy zániku vo veľkomoravských centrách Pohansko a Mikulčice. Na základe rozdielov v hmotných prameňoch a ich prítomnosti alebo absencie sa pokúsili o rekonštrukciu rozdielnych okolností zániku týchto dvoch centier. Milan Hanuliak venoval svoj príspevok včasnostredovekému kostrovému pochovávaniu na Slovensku a jeho premenám, ku ktorým došlo v 11. storočí. Konferenčný program uzavrel Marián Samuel v príspevku o zaniknutej protitureckej pevnosti vo Vrábľoch. Na tomto príklade ilustroval mikrokolaps a načrtol niekoľko krokov, ktoré by mali prispieť k lokalizácii pevnosti v teréne.

Vydarená akcia umožnila stretnutie slovenských archeológov, ktorí svoje výskumy realizujú na rôznych miestach v rôznych krajinách, a otvorila medzi nimi príjemnú diskusiu na tému kolapsov a transformácií.

Abstrakty z konferencie na stiahnutie tu

Lenka Horáková

 

Organizátor konferencie:

 

 

Sponzor konferencie:

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo zničilo Vikingov v Grónsku?

Čo zničilo Vikingov v Grónsku?

Vikingovia sa preslávili dobyvačnými a pirátskymi výpravami, ktoré znamenali pohromu pre veľkú časť stredovekej Európy. Zároveň však boli schopnými moreplavcami, ktorí pre vtedajších Európanov objavili neznáme krajiny, hlavne v oblasti severného Atlantiku. celý článok

Kolaps neznamená koniec

Kolaps neznamená koniec

Ak mala svetová finančná kríza aj nejaký pozitívny dopad, tak je to skutočnosť, že upriamila pozornosť na históriu a archeológiu. celý článok

S tajomnými sochami prišla záhuba

S tajomnými sochami prišla záhuba

Ekonomický kolaps civilizácie Veľkonočného ostrova spôsobili aj známe gigantické sochy. Tichomorské ostrovy, ktoré Európania objavili počas Veľkej noci, sú dnes vyhľadávanou turistickou destináciou kvôli nálezu niekoľkých stoviek záhadných sôch. celý článok

Kolapsy zložitých spoločností (knižná recenzia)

Kolapsy zložitých spoločností (knižná recenzia)

Pred pár rokmi nastala finančná, hypotekárna, globálna, realitná, trhová, pre niekoho aj morálna kríza ľudskej spoločnosti. Dokonca „sme prežili“ aj mayský koniec sveta. Máme síce strach, že naša spoločnosť zanikne, ale ak sa tak naozaj stane, vzhľadom na dejiny nebudeme ani prví, ani poslední. celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.