Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Publikované : 21.06.2019 | Zobrazení: 2452 |
3 minúty čítania

Staré grécke báje obsahujú veľa zaujímavých, podnetných a dobrodružných príbehov. Nemôžeme sa diviť, že inšpiráciu v nich hľadá množstvo tvorivých ľudí od hollywoodskych štúdií až po maliarov obrazov. Rovnakú inšpiráciu používa pri svojej tvorbe aj americká autorka Madeline Millerová. Jej najnovší román Kirké zatiaľ nespravodlivo unikol recenzentom a blogerom v hlavných slovenských médiách.

 

Historicko-mytologický román dostal v zahraničí viacero výborných recenzií. Sú tieto hodnotenia pravdivé? Najjednoduchšie by bolo odpovedať „áno, Kirké je vynikajúci román“. Naozaj, americkej spisovateľke sa podarilo vytvoriť kvalitný historický a mytologický príbeh.

Autorka prerozprávala viacero antických mýtov, pričom ich pospájala do komplexného celku a nemala pri tom strach použiť aj vlastné autorské nápady. Tam, kde napríklad Neil Gaiman (Severská mytológia) nenabral odvahu na viac autorského vkladu, dokázala Madeline Millerová vytvoriť inšpirujúci príbeh, v ktorom sa dobre prepojili jej nápady s pôvodným antickým mýtom.

 

Čarodejnica Kirké

Román rozpráva príbeh o čarodejnici Kirké (rovnako Kirka alebo Kirke), ktorá bola dcérou boha slnka Hélia a jeho manželky – nymfy (oceánidy) Perséis. Kirké podľa mytológie žila na ostrove Aiaia niekde na západe známeho sveta. Čitateľom sú známe najmä dva mýty o Kirké – prvý rozpráva o návšteve argonautov na jej ostrove, keď sa vracali z výpravy za zlatým rúnom; druhý mýtus je o príchode a živote Odysea a Kirké, keď sa slávny hrdina blúdil po svete na ceste domov z trójskej vojny.

Autorka však do svojho príbehu dokázala zakomponovať aj ďalšie antické mýty – o Prometeovi, Skylle a Charybde, Daidalovi a Ikarovi, Minotaurovi a iné. V niektorých mýtoch čarodejnica Kirké síce pôvodne nevystupovala, ale ich využitie by nemuselo prekážať ani ortodoxným fanúšikom antickej mytológie.

Bohovia vystupujú v románe ako márnivé a mocné bytosti, zatiaľ čo ľudia sú aj napriek svojim chybám opisovaní pozitívnejšie. Môžeme si myslieť, že autorka propaguje myšlienku historickej sekularizácie ľudskej spoločnosti.

Román je často prirovnávaný k literárnemu magickému realizmu. Podľa editorky novín Guardian Aidy Edemariamovej rieši Madeline Millerová dilemu nepodobnú spomínaným magickým realistom – „ak sa doslova môže stať ‚čokoľvek‘, ak sa vždy objaví nejaké nové monštrum alebo boh s novými mocnosťami, prečo sa potom starať o to ‚čokoľvek‘?“ Podobnú dilemu má aj historik alebo archeológ, keď sa spätne pozrie na dejiny a snaží sa cez ne hľadieť na budúcnosť.

Prirovnanie Kirké k tvorbe autorov magického realizmu vôbec nie je náhodné. Naozaj preberá viaceré prvky tvorby románu a príbehu, ktoré sme si už mohli všimnúť v knihe Sto rokov samoty od Gabriela Garcíu Márqueza. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo magickí realisti nechávajú svoj často historický príbeh pomaly „plávať“ storočiami, Madeline Millerová zvolila skôr plynulejší a trochu akčnejší dej. Kým Gabriel Márquez často pridá do deja až magickú (fantastickú) absurdnosť, príbeh Kirké sa drží viac „pri zemi“ a v medziach mýtov a histórie.

Hlavná postava síce čiastočne patrí medzi antických bohov, ale napriek tomu možno román chápať ako ľudský príbeh hľadania vlastnej podstaty plynúci storočiami dejín. Vyjadruje to už prvá veta románu: „Keď som sa narodila, nik nevedel, čo som vlastne.“

 

Ženy v dejinách

Príbehu dominuje ženský pohľad na dejiny, ale aj na strasti bežného ľudského života. Mytologickú Kirké by sme mohli bez prikrášľovania prirovnať k silným (a zároveň zraniteľným) ženským hrdinkám, ako bola Virginia Woolfová z románu Hodiny (autor Michael Cunningham) alebo Jana Eyrová z rovnomenného diela (autorka Charlotte Brontëová).

V knihe sa však nevyskytujú len čisto „ženské“ témy, práve naopak. Všimneme si to na príbehu Odysea, ktorému chýba boj, rovnako ako sme to často videli v dejinách pri slávnych vojvodcoch, ktorí sa neustále púšťali do nového vojnového dobrodružstva a nemohli prestať. Darmo, vojna je veľmi žiadostivá milenka. Príbeh Minotaura zasa vnáša do knihy hororové prvky a ukazuje, ako niektorí ľudia nemajú problém využiť existujúcu beštiu pre svoje vlastné malicherné a nízke ciele.

Ak pôjdete náhodou na dovolenku k Stredozemnému moru, prostredie by mohlo dodať knihe ešte zážitok navyše, pretože príbeh Kirké  je spätý s dejinami tohto priestoru. Na jeseň chystá vydavateľstvo Tatran autorkinu prvotinu (Kirké je až jej druhý román) o Achillovi, každopádne po prečítaní Kirké sa môžeme len a len tešiť.

 

Branislav Kovár

 

 

Madeline Millerová: Kirké. Bratislava : Tatran, 2019. 304 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-222-0995-3.

 

 

 

Internetové odkazy:

a) https://www.theguardian.com/books/2018/apr/21/circe-by-madeline-miller-review

b) https://www.washingtonpost.com/entertainment/books/the-original-nasty-woman-is-a-goddess-for-our-times/2018/04/09/742c54d0-3b88-11e8-974f-aacd97698cef_story.html?utm_term=.d2a49e5c9ee3

 

Obrazová príloha: Tatran,  madelinemiller.com

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Yossi Klein Halevi sa vo svojej zbierke fiktívnych listov vrúcnymi slovami prihovára svojmu neurčitému, no zároveň veľmi konkrétnemu palestínskemu susedovi. Môžu padnúť na úrodnú pôdu? celý článok

Diskusia