Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Keď slová získavajú moc

Publikované : 25.06.2014 | Zobrazení: 3207 |
5 minút čítania

Diskusie a polemiky ohľadom postojov väčšinového obyvateľstva k predstaviteľom menšín stále nestrácajú svoju aktuálnosť. Naopak. Posledný politický vývoj v národnom i v európskom meradle dvíha varovný prst a história ako vedecká disciplína opäť čelí trpkej skúške, či sa z nej vôbec niekto niekedy dokáže poučiť.

 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že otázka výskumu vzťahov slovenského obyvateľstva k židovskej menšine v našich dejinách sa zameriava len na obdobie 2. svetovej vojny a existencie Slovenského štátu. Skúsenosť s holokaustom a podiel politickej zodpovednosti slovenských politických predstaviteľov za osudy židovskej komunity však naďalej čelia hrozbe zjednodušujúcich interpretácií zvaľovania viny len na tlak nacistického Nemecka. Monografia Miloslava Szabóa Od slov k činom : Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875-1922) je dôležitým príspevkom k pochopeniu pozície ideológie moderného antisemitizmu vo vodách formujúcej sa slovenskej politickej reprezentácie a jednoznačne ukazuje, že politický antisemitizmus nebol až záležitosťou konca 30. rokov 20. storočia.

 

Prvé prejavy antisemitizmu

Časové zameranie knihy sa začína rokom 1875, keď došlo k prvému zásadnému antisemitskému vystúpeniu v Uhorskom sneme – interpelácia Győző Istóczyho – a sleduje vývoj až do prvých rokov po vzniku 1. Československej republiky, najmä v súvislosti s aktivitami ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Je členená do štyroch hlavných kapitol, zachovávajúc chronologický princíp.

Od samého začiatku knihy je evidentná autorova hlboká znalosť problematiky v otázke faktografie a širokého spektra pramenných materiálov, ako aj jasné vymedzenie metodologických postupov. Aplikácia sociologického modelu Klausa Holza, ktorý nechápe Žida len ako nacionálny obraz „iného“, ale ako negáciu národného princípu ako takého, umožňuje hlbšiu analýzu ideológie antisemitizmu v kontexte modernizácie, ktorá rýchlym tempom prebiehala aj v uhorskej časti monarchie. Tento proces bol spojený s vlnou európskeho nacionalizmu ako dôsledku erózie tradičných kolektívnych identít (in-groups), v ktorom antisemiti Židov označovali za svoj existenciálny protipól. Miloslav Szabó túto otázku analyzoval na príklade ideológie Svetozára Hurbana-Vajanského, ktorého označil za proroka moderného slovenského antisemitizmu: „Vajanský odmieta asimiláciu Židov nielen so Slovákmi, ale principiálne so všetkými „kresťanskými národmi“. Židia zostávajú vždy a všade rasou, ktorej konštantné vlastnosti, predovšetkým „osudová nenávisť“, sú namierené proti ich hostiteľom.“ (s. 37).

 

Židovská karta

Druhá kapitola je venovaná politickej aktivizácii slovenského národného hnutia v 90. rokoch 19. storočia so zreteľom na prejavy antisemitizmu v súdobej propagande. Hlavné ťažisko je sústredené do roku 1896, v ktorom sa uskutočnili parlamentné voľby a oslavy uhorského milénia. Prijatie cirkevno-politických zákonov, najmä umožnenie občianskeho sobáša, vyvolalo vlnu nepokojov v Ružomberku. Židovská karta sa opäť stala prostriedkom eskalácie napätia v spoločnosti.

Autor prostredníctvom pohľadu do malých dejín – napr. na príklade správ hlavného slúžneho z Bytče – poukázal na podiel predstaviteľov katolíckej cirkvi na protižidovských výtržnostiach v tomto období. Autor toto tvrdenie názorne demonštroval na prípade údajného napadnutia politizujúceho dlhopoľského kaplána Andreja Majera, ktorý však incident nenahlásil. Namiesto toho v nedeľnej kázni priamo obvinil židovského krčmára, ktorému následne „niekoľko výrastkov“ vybilo okná. Kaplán svoju verziu prípadu, s jasne vyhraneným postojom proti židovskému liberalizmu, uverejnil v týždenníku Kresťan.

Druhou spojovacou líniou politiky a antisemitizmu boli práve spomenuté mileniárne oslavy. Tisícročnica príchodu Maďarov bola bohato sprevádzaná karikatúrami, zameranými najmä na nacionálny antisemitizmus v časopisoch ČernokňažníkHerkó Páterzobrazovali stereotypy židovských úžerníkov, kozmopolitov, maďarizátorov či údajné spoločné „rasové“ znaky prisťahovalcov z Haliče. Výber a rozbor jednotlivých karikatúr je ukážkovým spôsobom práce s týmto typom historického prameňa. Schopnosť ich zasadenia do širšieho kontextu je dôkazom autorovej odbornosti a komplexnej znalosti skúmaného obdobia. Táto časť nepochybne patrí k najzaujímavejším kapitolám práce.

 

Rituálne vraždy

Nemenej zaujímavým fenoménom bolo aj oživenie obvinení Židov zo spáchania rituálnych vrážd v 19. storočí. Je pozoruhodné, že autor nesiahol len po retrospektíve najznámejších procesov s obvinenými rituálnymi vrahmi z Polnej a Tiszaeszláru. Čitateľa podrobne oboznamuje s ďalšími udalosťami, pričom neostáva len v rovine opisov prípadov, ale systematicky pristupuje k vyvodzovaniu zodpovednosti a zdôrazňuje snahu o zmenu vnímania rituálnych vrážd v spoločnosti: „Zatiaľ, čo chýry o údajných „rituálnych vraždách“, rozširované lokálnymi aktérmi, zväčša slúžkami, rozvíjali ešte do veľkej tradičnú, magickú naratívnu štruktúru, miestni „experti“, hlavne katolícki duchovní a nižší štátni úradníci, sa pokúšali o modernizáciu naratívu v zmysle kriminalizovania a etnizácie obvinených židov“ (s. 124). Prípad zo Šalova autor pokladá za ukážkový príklad zneužitia obvinenia na rozsiahlu kampaň politikov a katolíckych médií proti už spomínanej liberálnej cirkevnej politike.

Posledné obvinenie z rituálnej vraždy, ktoré prerástlo do celospoločenskej aféry, bolo z Námestova, kde si získalo podporu nižších súdnych inštancií a údajní aktéri boli kriminalizovaní ako „židovskí fanatickí veriaci“, zodpovední za morálny rozklad katolíckeho Uhorska.

Veľká časť textu (posledné dve kapitoly) sa do veľkej miery zaoberá otázkou hospodárskeho antisemitizmu. Presnejšie povedané, autor sa venuje postupným snahám o realizáciu antisemitskej ideológie v praxi, ako to priliehavo pomenúva už názov knihy  – od slov k činom.

Teoretický rámec sa v prípade naznačenej in-group presúva do roviny ľudu, vytvára priestor pre vznik „populistického“ antisemitizmu a prívlastok hospodársky je len akýmsi prostriedkom legitimizácie. Nastolením tejto optiky sa otvoril priestor pre politikov a predstaviteľov inteligencie na uvažovanie o ochrane národa pred tak často zdôrazňovaným židovským vykorisťovaním. Koncom 90. rokov 19. storočia sa prvýkrát objavili konkrétne návrhy v kontexte politického katolicizmu a agrárneho hnutia. Jednotlivé prejavy týchto javov M. Szabó opäť dokladá bohatým archívnym výskumom, napr. k otázke vrchovinskej akcie či k pôsobeniu uhorského politika Miklósa Bartha, „ktorý považoval hospodársky etatizmus za vhodnú alternatívu oficiálnej národnostnej politiky“ (s. 137).

 

Židoboľševizmus

Posledné roky Rakúsko-uhorskej monarchie sa niesli v znamení otázky maďarizácie Slovenska, ktorá bola do veľkej miery spájaná práve so židovstvom. Autor v jednotlivých podkapitolách opisuje postoje slovakofilov Karla Kálala, Edaurda Ledera či Roberta Setona-Watsona k tejto otázke. Problém rozpadu Uhorska a vytváranie slovensko-maďarskej hranice so sebou priniesli aj novú tému pre antisemitskú rétoriku – židoboľševizmus.

Symbolickou dohrou hospodárskeho antisemitizmu bola jeho následná realizácia v prvých rokoch existencie 1. ČSR, ktorá nadväzovala na argumentáciu predvojnového hlasistického programu. Autor jasne a správne zdôraznil podstatu rozdielu oproti predvojnovej situácii. Vavro Šrobár, ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska, už nebol odkázaný na zakladanie družstiev, ale prikročil k revízii licencií na výrobu liehovín, prevádzku kín a trafík, odvolávajúc sa na tradičné stereotypy o židovských krčmároch. Pokračovaniu nastoleného smeru však v tomto čase ešte zabraňovala medzinárodná nevôľa a potreba uzavrieť mierové zmluvy. Nie je však náhoda, že ďalšia vlna revízií licencií na výčap liehovín bola jedným z prvých antisemitsky ladených nariadení slovenského štátu.

Monografia Miloslava Szabóa je zaujímavým a podnetným čítaním. Prináša množstvo nových informácií k reflexii politického antisemitizmu v prostredí slovenského národného hnutia –  v stručnosti som naznačila len hlavné tematické línie. Aj napriek tomu, že autor priniesol množstvo faktov, vychádzajúcich z rozsiahleho historického výskumu, je kniha napísaná pútavým štýlom. Autorova odbornosť a schopnosť uvažovať o fenoméne antisemitizmu v širokom spoločensko-politickom kontexte, doplnená o rozsiahle metodologické znalosti z oblasti spoločenských vied, vyústila do kvalitného textu, ktorý má čo povedať laickej i odbornej verejnosti.

 

Michala Lônčíková

 

Miloslav Szabó: Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875-1922). Bratislava : Kalligram. 252 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-8101-801-5.

 

Obrazová príloha: Kalligram


Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Skrytá identita židovského dieťaťa

Skrytá identita židovského dieťaťa

Nacisti rozšírili jednu z najhlúpejších ľudských myšlienok – antisemitizmus. Skutočnosť, že ide o stupídnu teóriu, dokazuje aj nasledujúcu príbeh. celý článok

Susedia i obete

Susedia i obete

Postkomunistické európske štáty od Litvy cez Ukrajinu až po Maďarsko alebo Slovensko sa musia vyrovnať i s temnejšími stránkami svojich dejín. Patrí k nim aj účasť niektorých skupín obyvateľstva na protižidovských vystúpeniach a pogromoch. celý článok

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Staré grécke báje obsahujú veľa zaujímavých, podnetných a dobrodružných príbehov. Nemôžeme sa diviť, že inšpiráciu v nich hľadá množstvo tvorivých ľudí od hollywoodskych štúdií až po maliarov obrazov. Rovnakú inšpiráciu používa pri svojej tvorbe aj americká autorka Madeline Millerová. celý článok

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

V bitke v Teutoburskom lese prišla rímska armáda o tri svoje légie. Išlo o jednu z najväčších porážok Ríma, a to v čase jeho najväčšej slávy. Okrem historikov a archeológov láka táto udalosť aj románopiscov, ku ktorým sa vo svojej najnovšej trilógii zaradil aj anglický spisovateľ Ben Kane. celý článok

Americkú armádu pochytil vo Vietname amok

Americkú armádu pochytil vo Vietname amok

Vojna smrdí ako hniloba, žumpa, rozmočená koža, otvorené hroby, spálenina. Vojna je peklo. Po prvotnom šoku z ofenzívy Tet si americká armáda vzala uvoľnený priestor rýchlo späť – v totálnej panike a maximálnej brutalite. Vojnový stroj bol ničivý a mnohoúčelový. celý článok

Diskusia