Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Keď krv steká do jamy k podsvetným božstvám

Publikované : 19.02.2016 | Zobrazení: 4003 |
8 minút čítania

Obete zvierat boli v staroveku na Prednom východe dôležitou zložkou rituálneho aktu vykonávaného pri rôznych príležitostiach. Dochádzalo k nim napríklad počas sviatkov, veštenia, prísažných zmlúv, alebo boli súčasťou kultu zameraného na božstvá či duchov zosnulých (panovníkov). Využívali sa aj ako reakcia na neočakávané situácie, pri ktorých bolo potrebné uskutočniť purifikáciu, t. j. očistu, aby bol žiadateľ zbavený negatívnych vplyvov.

 

Mladé prasa bolo často obetným zvieraťom (lokalita Urkeš)  (zdroj: Collins 2004)Medzi rozšírené obetné zvieratá patrili ovce, barany, kozy, capy, býky, kravy, ale aj iné druhy. Ich pohlavie niekedy záviselo od príjemcu, teda od toho, či išlo o boha alebo o bohyňu, inokedy to nebolo vôbec rozhodujúce. Obetované boli v mladom, ako i v staršom veku, dôležitý však bol ich dobrý zdravotný stav a celková kondícia. Široká variabilita zvierat vrátane ich veku a pohlavia a rôznorodosť situácií, pri ktorých k obetiam dochádzalo, jednoznačne dosvedčuje pluralitu vzťahov medzi sférou ľudí a božstiev.

 

Churritsko-chetitské rituály

Chetiti mali svoju ríšu v Anatólii na území dnešného Turecka, kde sa v staroveku nachádzalo aj jej hlavné mesto Chattušaš (v súčasnosti Boğazköy). Chetitský jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny a je dokonca najstarším zaznamenaným indoeurópskym jazykom vôbec. Mnohé kultúrne vplyvy šíriace sa z Mezopotámie zasiahli aj Chetitov, čo sa prejavilo najmä v druhej polovici 2. tisícročia pred n. l. Tieto vplyvy sa odzrkadlili aj v oblasti náboženstva.

Za akýchsi prostredníkov, ktorí transformovali tradície z mezopotámskeho regiónu do chetitského prostredia, sú považovaní Churriti. Ide o populáciu doloženú v písomných prameňoch už z poslednej štvrtiny 3. tisícročia pred n. l. Popritom, že Churriti plnili úlohu sprostredkovateľov, aj oni samotní prispeli prvkami, ktoré formovali nielen chetitské náboženstvo a mytológiu, ale vplývali na kultúru všeobecne. Mnohé chetitské rituály je preto azda vhodnejšie nazývať „churritsko-chetitské“. Zároveň si treba uvedomiť, že Chetiti zaiste neboli národom bez vlastnej kultúrnej identity. Výstižne to pomenoval významný bádateľ na poli chetitológie Harry A. Hoffner, podľa ktorého boli Chetiti, ich jazyk a kultúra fenoménom podobným Grékom, gréčtine a gréckej kultúre a jej významnej úlohe, ktorú zohrávala v helenistickom a rímskom období.Mapa Blízkeho východu v časoch Chetitskej ríše (Fialová – mykénske Grécko, modrá – Chetitská ríša, hnedá - Mitanni, žltá - Asýria, čierna – Babylónia, svetlohnedá – Egypt, bledozelená – Arzawa, zelená – Elam)

Zvieracie obete, ktorými sa zaoberám, sú z chetitského prostredia hojne doložené a sú tu zároveň kombinované s inými typmi obetí. Informácie v tomto smere poskytujú rituálne texty pochádzajúce zo 14. – 13. storočia pred n. l. z archívov mesta Chattušaš. Ide o široké spektrum rituálov, či už o krvavé alebo zápalné, pozostávajúce z rozmanitých úkonov a s rôznym zameraním. V tomto texte sa budem venovať niektorým z pramenných textov, v ktorých figurujú krvavé zvieracie obete určené chtonickým, t. j. podsvetným božstvám. Cieľom týchto obetí bolo nadviazať kontakt s podsvetím, čo malo garantovať očistu, uzdravenie, upokojenie/uzmierenie, ochranu či plodnosť. Okrem zvierat bolo súčasťou rituálnych úkonov i obetovanie ďalších predmetov, aby sa mohlo naplniť staré známe „niečo za niečo“.

 

Prapôvodné božstvá ako príjemcovia obetí

Jedna z chetitských bohýňV chetitských a churritských textoch sa môžeme stretnúť s kategóriou tzv. primordiálnych (prapôvodných, prastarých, pekelných/podsvetných) božstiev. Ide o prvú generáciu bohov, prípadne bohýň z obdobia pred stabilizáciou panteónu s hierarchickou štruktúrou. Pôvodne zastávali vládnuce pozície, ale neskôr ich zosadila mladšia generácia bohov. Takémuto zosadeniu často predchádzali tvrdé boje o moc, po ktorých sa porazení museli odobrať do podsvetia, ktoré sa stalo ich novým miestom pôsobnosti. Tieto udalosti podrobne opisuje churritský mýtus „Spev o Kumarbim“, a stručne, zato výstižne i mytologická časť jedného rituálu:

„Pre vás, ó primordiálne božstvá, dobytok a ovce nebudú k dispozícii. Keď vás boh búrky odohnal dolu do temného podsvetia, určil pre vás túto obeť“ (t. j. vtáky; Collins 2003). Treba však dodať, že okrem vtákov boli pre nich vyhradené ako obete aj ovce a ďalšie zvieratá, i napriek tomu, že mytologický úryvok to zakazuje. Dôkazom toho sú mnohé texty.

Primordiálne božstvá figurujúce v rituáloch boli dokonca známe aj pod konkrétnymi menami. Jeden z očistných rituálov menuje niektoré z nich v nasledujúcom poradí: Aduntarri, Zulki, Irpitiga, Nara, Napšara, Minki, Ammunki a Ápi. Štyri z nich sú potom uvedené spolu s inými aj v zmienenom „Speve o Kumarbim“. V rôznych obmenách sa vyskytujú taktiež v chetitských politických zmluvách ako svedkovia. Prví traja menovaní sú v rituáli označení prívlastkami „veštec/exorcista“, „vykladač snov“ a „pán zeme“, čo môže byť oblasť ich pôsobenia. Sú tu dokonca vytvorené ich podobizne z hliny, aby tak bola umocnená ich prítomnosť pri vzývaní. Dôležitú úlohu tu zohráva aj Bohyňa slnka podsvetia, čo bol podsvetný aspekt slnka v čase medzi jeho západom a východom. K vládkyni podsvetia je smerovaná nasledujúca požiadavka:

„... nech Bohyňa slnka podsvetia otvorí bránu a nech sa primordiálne božstvá a Bohyňa slnka podsvetia zdvihnú z podsvetia“ (Collins 2002b).

Bohovia podsvetia (lokalita Yazilikaya)Na starovekom Prednom východe totiž panovala predstava, že keď slnko zapadlo, odobralo sa do podsvetia, aby sa mohlo zase skoro ráno dostať na obzor. Išlo o nepretržitý solárny cyklus. Preto boli tejto bohyni často adresované prosby spolu s ostatnými podsvetnými božstvami. S vyššie uvedeným súvisí tiež fakt, že rituály tohto typu sa mohli odohrávať v noci, pri západe slnka alebo počas brieždenia.

Typickou črtou rituálov určených pre komunikáciu s podsvetím boli jamy vyhĺbené do zeme, kam boli nasmerované obete. Na ich vykopanie sa používali rôzne nástroje ako motyka, lopata, rýľ, dýka, ale na vyhĺbenie mohla byť použitá aj pektorálna dekorácia či akákoľvek nádoba. Doložené sú i komplexnejšie jamy, alebo skôr skonštruované podzemné priestory, ktoré slúžili na očistu panovníka a jeho manželky. Je teda zrejmé, že rituály boli tiež súčasťou oficiálneho náboženstva prepojeného s vládnucou elitou. Monumentálna podzemná štruktúra je doložená aj z Urkeša (v súčasnosti Tell Mozan) v severovýchodnej Sýrii (využívaná najmä v období 2300 až 2100 pred n. l.). Zvieracie kosti a ďalšie artefakty, ktoré skrývala, ako aj jej celkové situovanie naznačujú, že slúžila pre rituály tohto typu.

 

Zvieracie obete

Okrem zvierat ako ovce, vtáky a capy, poprípade kozy tvorili významnú časť obetného inventára prasatá. Churritská nádoba na kadidlo používaná pri kulteDôvod ich výberu ozrejmuje chetitologička Billie Jean Collinsová, podľa ktorej dospelé prasatá, najmä prasnice, garantovali plodnosť a mladé prasiatka boli zase vhodnými agentmi zaručujúcimi očistu. I keď sa prasatá spolu so psami považovali za nečisté, predsa len mala ich obeta moc uzdraviť.

Na území skalnej chetitskej svätyne Yazılıkaya v Turecku bola objavená jama obsahujúca pozostatky mladého prasaťa spolu s bronzovými ihlicami. Tri z nich boli zapichnuté v zemi a kosti boli prikryté hlineným vekom. Po obetovaní, teda usmrtení, bolo prasiatko v jame zarazene do zeme ihlicami, aby sa účastníci rituálu uistili, že zostane v zemi a nestane sa z neho revenant, ktorý by mohol nečistotou ohroziť. Ale zároveň mohlo byť takto usmrtené prasiatko aj obeťou bohom.

V jednom z rituálov, v ktorom má byť žiadateľovi odpustený spáchaný hriech, je postup takýto:

„Keď nastane noc, ,pán slova‘ vykope zem… Vezme prasiatko a podreže jeho hrdlo dolu smerom do jamy...“ (Collins 2002b).

V ďalšom rituáli figuruje starena Maštigga, ktorej meno je doložené aj z iných textov. Práve staré ženy mohli byť vykonávateľkami rituálov. V tomto prípade má byť zlo od obetníkov, teda od žiadateľov, odvrátené prostredníctvom homeopatickej mágie založenej na princípe podobnosti:

„Starena vezme prasiatko a zdvihne ho ponad nich a povie nasledujúce: ,Je vykŕmené trávou a jačmeňom a ako teraz neuvidí oblohu a neuvidí opäť iné prasiatka, nech títo obetníci rovnako nezažijú kliatby.‘ Zamávajú prasiatkom nad nimi. Potom ho zabijú a vykopú zem a umiestnia prasiatko do zeme“ (Collins 2002b).

Lev „chráni“ jeden z najstarších churritských textov – tzv. Leví text.Za zmienku tiež stojí text zameraný na plodnosť v agrárnej oblasti:

„Je vyrobený hrubý chlieb. Hrubý chlieb vhodím do jamy. Potom odrežú samičie genitálie prasaťa a ja ich vhodím v tajnosti do jamy“ (Collins 2002b).

Prasatá sa mohli ako obete využiť aj po kulinárskom spracovaní, ktoré bolo v takom prípade neoddeliteľnou súčasťou rituálu. Dokladom je rituál, v ktorom jedno prasiatko najskôr podrezali, aby jeho krv stekala do jamy. Druhé uvarili, časť z neho obetovali, a po konzumácii jeho kosti predali. Dôvodom predaja môže byť ich účinok na plodnosť:

 „Uvaria prasiatko. Potom ho prinesú späť. Vezmem trochu z každej časti mäsa a predložím ich Bohyni slnka podsvetia. Potom poviem nasledujúce: ‚... Rozlomím obetný bochník. Vezmem prasiatko a odnesiem ho do vnútornej komory. Ženské účastníčky ho skonzumujú, avšak kosti prinesú do kuchyne a ja ich predám‘“ (Collins 2002b).

Ako ďalší príklad využitia zvierat poslúži pasáž opisujúca obetovanie deviatich vtákov do deviatich jám. Churritský boh počasiaSúčasťou obetovania je aj jahňa. Číslovku deväť nemožno v tomto prípade považovať za náhodnú, keďže ide o počet, v ktorom sa v rituálnych textoch uvádzajú podsvetné božstvá – osem primordiálnych plus Bohyňa slnka podsvetia (v zmluvách ich býva prevažne dvanásť). Každému z nich je určená jedna jama a jedna vtáčia obeť:

„... ponúkne jedného vtáka všetkým... Zamaže deväť jám krvou. Potom tam je pre deväť jám deväť vtákov a jedno jahňa. ... ponúkne deväť vtákov a jedno jahňa. Do každej jamy vloží jedného vtáka, ale jahňa rozrežú a vložia do prvej jamy“ (Collins 2002b).

 

Neživé obete

Zvieracie obete boli veľmi často doplnené ďalšími druhmi obiet. Využívali sa nápoje a potrava, ako napr. pivo, víno, rastlinný alebo parfumový olej, med, chlieb, syr, maslo, ovsená kaša, múka či zrno. Preferované boli aj výrobky z kovov, najmä zo striebra. V jednom z rituálov je do jamy vložený model strieborného ľudského ucha na striebornom pektorálnom ornamente a strieborný rebrík. Model ucha by mohol predstavovať vypočutie prosieb ľudí podsvetnými bohmi a imitácia rebríka by zase mala súvisieť s ich výstupom z podsvetnej sféry. V oboch prípadoch ide o symbolické reprezentácie.

Komunikácia s podsvetím prostredníctvom rituálnych jám a na to určené zvieracie a iné obete boli typickou črtou chetitského náboženstva. Podľa všetkého tieto rituály neboli výhradne churritskou záležitosťou, keďže obete prasiat boli napríklad aj súčasťou skorších anatólskych obradov – mohlo teda dôjsť k ich vzájomnej syntéze. Stopy niektorých praktík z churritsko-chetitských krvavých rituálov môžeme dokonca badať v neskoršej starozákonnej biblickej tradícii v podobe obetovania za spáchanie hriechu. Je to len jeden z mnohých príkladov kultúrnych vplyvov z oblastí starovekého Predného východu, z ktorých biblická tradícia čerpala. To je už však iná téma.

 

Tibor SedláčekMgr. Tibor Sedláček pôsobí ako doktorand na Ústave religionistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. V súčasnosti dokončil dizertačnú prácu zameranú na religiozitu starovekého churritského mestského centra Urkeš. Zaoberá sa oblasťou starovekého Predného východu, najmä Mezopotámiou a Churritmi, s dôrazom na náboženstvo a mytológiu. Ďalšou oblasťou záujmu je mezopotámska glyptika, hlavne zo staroakkadského obdobia. Je členom výboru Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev a pôsobí v redakčnej rade časopisu Axis Mundi.

 

Použitá literatúra

Archi, A.: The Names of the Primeval Gods. Orientalia, Nova Series 59/2, 1990, 114 – 129.

Beckman, G.: Blood in Hittite Ritual. Journal of Cuneiform Studies 63, 2011, 95 – 102.

Collins, B. J.: Animals in the Religions of Ancient Anatolia. In: B. J. Collins (ed.): A History of the Animal World in the Ancient Near East. Leiden/Boston/Köln 2002a, 309 – 334.

Collins, B. J.: Necromancy, Fertility and the Dark Earth: The Use of Ritual Pits in Hittite Cult. In: P. Mirecki/M. Meyer (eds.): Magic and Ritual in the Ancient World. Leiden/Boston/Köln 2002b, 224 – 241.

Collins, B. J.: Incantations. In: W. W. Hallo/K. Lawson Younger, Jr. (eds.): The Context of Scripture I: Canonical Compositions from the Biblical World. Leiden/Boston 2003, 168 – 177.

Collins, B. J.: A Channel to the Underworld in Syria. Near Eastern Archaeology 67/1, 2004, 54 – 56.

Collins, B. J.: Pigs at the Gate: Hittite Sacrifice in its Eastern Mediterranean Context. Journal of Ancient Near Eastern Religions 6, 2006, 155 – 188.

Feder, Y.: Blood Expiation in Hittite and Biblical Ritual: Origins, Context, and Meaning. Atlanta 2011.

Hoffner, H. A., Jr.: Second Millennium Antecedents to the Hebrew ʾôḇ. Journal of Biblical Literature 86/4, 1967, 385 – 401.

Hoffner, H. A., Jr.: Hurrian Civilization from a Hittite Perspective. In: G. Buccellati/M. Kelly-Buccellati (eds.): Urkesh and the Hurrians. Studies in Honor of Lloyd Cotsen. Malibu 1998, 167 – 200.

Sedláček, T.: Podzemná štruktúra v Urkeši. In: L. Pecha et al.: Materiální a duchovní kultura Východu v proměnách času. Plzeň 2012, 64 – 74.

 

Obrazová príloha:  wikipedia.org, Collins, B. J.: A Channel to the Underworld in Syria. Near Eastern Archaeology 67/1, 2004, 54 – 56.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Na východných hraniciach Rímskej ríše sa nachádzali krajiny, ktoré si Rimania nikdy nepodrobili. Najskôr tu existovala Partská, po nej Novoperzská – Sasánovská – ríša. celý článok

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Diskusia