Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Kde sa narodil Ježiš?

Publikované : 23.12.2014 | Zobrazení: 20414 |
9 minút čítania

Všetci vieme, čo sa stalo v tú tichú a svätú noc. Potom ako Máriu navštívil anjel, začala sa pre jej rodinu „neočakávaná cesta“ (ak si môžeme pomôcť názvom prvej časti hobitovskej trilógie). Pre sčítanie ľudu museli zo svojho Nazareta putovať do vzdialeného Betlehema, no nerátali s tým, že ani v hostinci, a zjavne ani nikde inde nebudú mať pre nich žiadne miesto (akoby už aj vtedy bolo hektické vianočné obdobie). A tak sa uchýlili kamsi do maštale, kde tamojšie zvieratká boli jedinými svedkami tejto prevzácnej udalosti. S menším meškaním dorazili aj pastieri s tromi mudrcmi. Typický obraz dopĺňa hviezda s chvostom ako kométa, stojaca nad touto scénou. Vianočné dobrodružstvo sa však týmto iba začalo, pretože Herodes dal zo strachu pred novonarodeným nebeským kráľom povraždiť nemluvniatka, a tak musela rodina utiecť do Egypta a túto strastiplnú púť, keď cesty boli plné nástrah, museli absolvovať aj naspäť do Nazareta.

 

Takto nejako to bolo. Alebo predsa len nie? Problém s takýmto scenárom je, že nie je verný samotným príbehom v evanjeliách a po historickej stránke je dosť nepravdepodobný.

 

Poďme, bratia, do... Nazareta?

Mnoho ľudí je prekvapených, keď sa dozvedia, že Betlehem je ako miesto Ježišovho narodenia historicky kontroverzné. Väčšina historikov a biblistov si myslí, že Ježiš sa narodil pravdepodobne v Nazarete, v ktorom určite vyrastal. Ak niekto berie texty Písma doslova a je a priori proti tomu, že biblické príbehy o narodení sa môžu snažiť podať inú ako historickú pravdu, môže naraziť na pár problémov (viac o nich o chvíľu). Avšak ani pre veriaceho človeka nemusí existovať žiadny problém s tým, ak by sa Ježiš predsa len narodil na nejakom inom mieste ako v Betleheme. A preto môže niekto pri takomto historickom probléme (Betlehem verzus Nazaret) nechápavo potriasť hlavou a vidieť to ako rovnako nezmyselný scenár, ako keby niekto začal spochybňovať, že podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nemôže byť pravdivé, ak by v ňom spomenutá trasa neviedla z Jeruzalema do Jericha.

Na druhej strane sú však takéto pochybnosti zo strany skeptikov a neveriacich často používané ako náboje na odstrelenie spoľahlivosti biblických textov. Pravda je, že niektoré state sú historické viac, iné menej. Každý text preto treba posudzovať samostatne, a nerobiť unáhlené generalizovania. Tiež treba povedať, že historický prístup k biblickým udalostiam nie je v odborných (či neodborných) kruhoch zďaleka jediný možný spôsob, ako možno čítať a analyzovať daný text. Vzhľadom na atraktivitu tejto témy sa však v tom, čo nasleduje, pokúsim podať skrátenú verziu toho, prečo existujú problémy s Betlehemom.

 

Dva rôzne príbehy

O príbehu Ježišovho narodenia hovoria v biblických textoch len dve evanjeliá: Matúšovo a Lukášovo. Tieto boli napísané niekedy medzi Markovým (okolo roku 70 po Kr.) a Jánovým evanjeliom (okolo roku 90 po Kr.). Ani Marek, ani Ján nám však o tejto udalosti nevravia nič. Zdá sa, že žiadne informácie o ňom nemá ani Pavol, ktorého listy v Novej zmluve sú dátumovo najbližšie k Ježišovmu životu (pochádzajú približne z roku 50 po Kr.). Prinajmenšom nie je pre neho Ježišovo narodenie podstatné natoľko, aby ho opísal. Jediné informácie v Biblii nám teda podávajú len Matúš a Lukáš.

Pre mnohých to opäť bude novinka, ale ich príbehy sú značne odlišné. Ak začneme čítať Matúšovo evanjelium, jeho príbeh vyznie asi takto: Jozef a Mária žijú v Betleheme, narodí sa Ježiš, prídu k nim hviezdou vedení mudrci (text nevraví, že boli traja), no nahnevajú vládcu Heroda tým, že sa k nemu nevrátia a ten dá povraždiť nemluvniatka do dvoch rokov života. Ježiš sa tu narodil v Betleheme, aby splnil jedno starozákonné proroctvo (u proroka Micheáša). Jozefovi sa sníval sen, v ktorom je upozornený, aby ušli do Egypta. Neskôr sa odtiaľ vrátia, no tentokrát do Nazareta.

Príbeh v Lukášovom evanjeliu je však nasledovný: Jozef a Mária žijú v Nazarete (u Matúša však v Betleheme), kde anjel oznámi Márii, že počne z Ducha Svätého (Jozef nemá žiadne nadprirodzené sny). Jozef sa však musí zúčastniť sčítania ľudu (u Matúša absentuje), a preto odchádzajú do Betlehema. Krátko po pôrode ich navštívia pastieri (nie mudrci!) a potom sa rodina vydá do Jeruzalema, aby obetovaním v chráme splnila svoju zákonnú povinnosť (u Matúša opäť chýba). Potom sa vráti do svojho rodného Nazareta. O úniku do Egypta tu nie je ani zmienka.

Je zrejmé, že tieto dva príbehy majú isté veci spoločné, ale taktiež sú tu aj mnohé odlišnosti. Ich hlavnou spoločnou črtou je fakt, že miestom Ježišovho narodenia je Betlehem. Zjavne odlišné sú však miesta, kde rodina zo začiatku býva (Matúš: Betlehem, Lukáš: Nazaret) a dôvod, prečo sa Ježiš narodil v Betleheme (Matúš: starozmluvné proroctvo, Lukáš: sčítanie ľudu).

Môže sa zdať, že niektoré z týchto skutočností môžu ísť dokopy a nemusia sa navzájom vylučovať. Napríklad ich mohli navštíviť aj pastieri, aj mudrci, alebo Ježiš naozaj splnil starozmluvné proroctvo a prostriedok, ktorý k tomu (k dovedeniu do Betlehema) viedol, bolo sčítanie ľudu. Problémy sa však začnú črtať zreteľnejšie, ak do textov prenikneme ešte hlbšie.

 

Problémy v zdrojoch

Každý z týchto príbehov obsahuje v sebe isté veľmi nepravdepodobné scenáre. Ako sme videli, Matúš spomína hviezdu, ktorá priviedla mudrcov z východu k Ježišovi. Text však presne vraví, že hviezda zastala nad jeho domom, a tak vedeli, kde sa nachádza. Ak však má byť text chápaný doslova, ako presne si máme predstaviť zastavenie hviezdy nad jedným konkrétnym domom?

Lukáš spomína sčítanie ľudu. Ako však možno spraviť sčítanie ľudu celej Rímskej ríše, ak máte prísť so svojimi rodinami do miesta svojho pred tisíc rokmi žijúceho predka? Text totiž vraví, že do Betlehema šli preto, lebo Jozef pochádzal z rodu Dávidovho. Logistika takéhoto masívneho pohybu obyvateľstva je nepredstaviteľná a okrem toho je nemožné, že nik v staroveku by sa o takomto pohybe ani raz nezmienil. Vieme o sčítaní rímskej provincie Judey za vlády správcu Quirinia (jeho meno používa Lukáš, keď vraví o svojom cenze), ale to bolo lokálne a odohralo sa v roku 6 po Kr. Ježiš sa narodil (paradoxne) za Heroda (tak vraví aj Lukáš) približne v roku 4 pred Kr., keď Herodes zomrel.

 

Problémy medzi zdrojmi

Zo zhrnutia spomenutých dvoch príbehov vidno, že existujú odlišnosti v samotných dvoch zdrojoch. Pripomeňme, že v Matúšovi máme dojem, že rodina je od začiatku v Betleheme, a nemusí tam putovať z Nazareta (ako v Lukášovi). Zdá sa teda, že Betlehem je miesto, kde bývajú. Keď prídu za nimi mudrci, prídu do domu, nie do maštale. Matúš by preto asi nebol spokojný s umeleckým zobrazovaním súčasných betlehemov. Okrem toho, že spomína bývanie v dome, Ježiš tu pri príchode mudrcov žil už takmer dva roky.

Mudrcom sa hviezda zjavila očividne pri narodení Ježiša a cesta z východu im potom trvala nejaký ten čas. Herodes z ich rozprávania usúdil, že bezpečné bude povraždiť deti do dvoch rokov života. Taktiež je zvláštne, že o tejto šokujúcej udalosti nepočujeme zo žiadneho iného zdroja, ani od židovského historika Flavia Josepha (písal v 1. stor. po Kr.), ktorý o Herodovi obsiahlo píše. Rodina u Matúša odchádza do Egypta, ale po smrti Heroda sa nevráti do Betlehema (text vraví o návrate, keďže to bol zjavne ich domov). Dôvodom je panovník, ktorý tu vládne (Herodes Archelaus), pretože ten bol jedným zo synov nedávno zosnulého Heroda Veľkého (ten, ktorý dal zabiť novorodencov). Na pokyn v sne sa tak vydali do Nazareta, kde paradoxne vládol iný Herodov syn (Herodes Antipas), v budúcnosti zodpovedný za sťatie Jána Krstiteľa. Ako jeden komentátor podotkol: Jozef má zvláštne predstavy o bezpečnostných opatreniach. Text vraví aj o „usadení“ v Nazarete, čo by bolo sotva použité, ak by v ňom bývali aj predtým.

Na druhej strane Lukáš predpokladá, že domovom Ježišovej rodiny bol Nazaret. Videli sme, že pre sčítanie musela rodina odísť do Betlehema. Po pôrode mala potom Mária podľa knihy Levitikus do 33 dní navštíviť jeruzalemský chrám. Tak sa aj stalo a potom sa „vrátili do Galiley, do svojho mesta Nazareta“. Ak sa to však odohralo takýmto spôsobom, ako je možné, že u Matúša sme videli rodinu v Betleheme aj po takmer dvoch rokoch? A hlavne – akým spôsobom by mohli stihnúť po pôrode odísť do 33 dní do Jeruzalema, hneď nato sa vrátiť do Nazareta, a najmä medzitým ešte utiecť do Egypta, kde vyčkali aj na Herodovu smrť? Spojiť tieto dva scenáre sa naozaj zdá historicky nemožné.

Vraví, mimochodom, Lukáš o pôrode v maštali? Nevraví Lukáš, že nebolo pre nich miesta v hostinci, a tak sa museli uspokojiť práve s ňou? Tu môžem len zhrnúť a povedať toľkoto: znalosti o domoch a reáliách na Blízkom východe hovoria o tom, že zvieratá boli na noc vzaté do bežných, typických domov (zväčša vždy dvojizbových). Použité grécke slovo neznamená, že ide o hostinec v zmysle akéhosi hostela. Presnejší preklad je „hosťovská izba“. Tá už bola obsadená, a to zrejme v dome, kde mal podľa Matúša Jozef svoju rodinu, a tak ich dali do miestnosti, kde boli na noc vzaté aj zvieratá (poskytovali teplo a bola to zároveň zábezpeka zvierat pred krádežou). Stále to však bolo podľa tejto verzie pravdepodobne pod strechou Jozefovej rodiny. Ani Lukáš by teda asi neschválil mnohé vianočné zobrazenia.

 

Iné zdroje

Narodenie nespomínajú žiadni v staroveku známi historici. Ani Josephus, Tacitus, Suetonius či Plínius, ktorí Ježiša aspoň okrajovo spomínajú (niežeby sme to od nich očakávali). To isté platí pre Novú zmluvu. Každý zo štyroch evanjelistov (okrem prvých dvoch kapitol v Matúšovi a Lukášovi) aj Skutky apoštolské predpokladajú Ježišov pôvod (hoci nie samotný pôrod) v Nazarete. Ešte jednu zaujímavú tradíciu však máme v Jánovom evanjeliu. Istí Židia tu namietajú: „Vari Mesiáš príde z Galiley? Či Písmo nehovorí, že Mesiáš vzíde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehema, v ktorom býval Dávid?“ Túto ich kritiku možno chápať dvoma spôsobmi. Buď je takáto výpoveď braná doslova, čo by hovorilo o tom, že aj autor vie, že Ježiš sa naozaj v Betleheme nenarodil. Alebo text možno brať ako iróniu: každý predsa vie, že Ježiš sa narodil v Betleheme, ale táto nechápavá skupina nevie o jeho pravom pôvode, t. j. z Betlehema. Problém s takýmto ironickým chápaním však je, že Ján od prvej kapitoly predpokladá, že Ježiš pochádza z Nazareta a bez iných vonkajších informácií nemajú poslucháči (čítať vedela len malá časť ľudí) ako vedieť, že pochádzal z Betlehema, ak to tak naozaj bolo.

Absencia argumentu, že Ježiš pochádzal z Betlehema, je v prvých generáciách kresťanov tiež pozoruhodná. Argumenty z mlčania treba používať len veľmi opatrne, ale je podozrivé, prečo v iných raných kresťanských spisoch nenachádzame spomenutý Betlehem, ktorý by istotne pomohol ako naplnené starozákonné proroctvo v presviedčaní Židov pochybujúcich o Ježišovom statuse mesiáša.

A tak sa teda z uvedeného zdá, že by sme mali ostať agnostikmi aspoň ohľadom miesta Ježišovho narodenia.

 

Iné názory

 Nie všetci sú však rozhodnutí pre Nazaret. Niektorí historici napríklad stále zastávajú judejský Betlehem. Argumentujú údajnou samostatnou tradíciou o Ježišovom narodení v jaskyni, ktorá sa nachádza u istých neskorších autorov (Protoevanjelium Jakubovo, Justín, Origenes).

Iný názor vraví o Betleheme v blízkosti Nazareta, ktorý by potenciálne odstránil isté spomenuté problémy. V nedávnej dobe sa tiež objavila myšlienka, že dokonca samotný Nazaret na začiatku prvého storočia vôbec neexistoval, a tak je aj ten len kreatívnym literárnym výmyslom z čias jeho neskoršej existencie u autorov evanjelií. Treba povedať, že tento názor pochádza od nadšenca, ktorý nemá v histórii a archeológii žiadne vzdelanie a akademická komunita jeho dôvodenie rázne odmieta.

 

Na záver

Je oveľa viac ďalších tém spojených s týmto vianočným príbehom. Mohli by sme sa pozrieť napríklad na otázky údajného nemanželského splodenia Ježiša, panenského počatia, Ježišových súrodencov, betlehemskej hviezdy, neskoršieho vývoja príbehov, ktoré dnes máme v Matúšovi a Lukášovi, či ako sa tieto udalosti stali Vianocami. Ako sme azda ukázali, tieto príbehy sú plné zaujímavého dôvodenia. Dalo by sa napísať oveľa viac o tu prebranej téme, ako aj o každej z práve spomenutých. Vianočná realita však nemusí byť závislá na umiestnení Ježiša v Betleheme. Či už sa narodil v jednom z Betlehemov, v Jeruzaleme, v Nazarete či v Kafarnaume, zdá sa, že autori skôr chceli cez prerozprávanie historických udalostí podať teologickú pravdu. Inak povedané, podobne ako v podobenstvách, posolstvo príbehu môže byť pravdivé aj bez toho, aby bol pravdivý jeho príbeh. Ale to už nie je otázka pre historikov či archeológov.

 

 

Andrej Zeman, MA vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj dialógom a konfliktami vedy a náboženstva. Je spoluzakladateľom blogu ReLit venujúcemu sa religionistickej gramotnosti.

 

Použitá literatúra

Meier, J. P.: A Marginal Jew. New York 1991.

Bailey, K. E.: Jesus Through Middle Eastern Eyes. London 2008.

Mason, S.: O Little Town of... Nazareth? Bible Review 16.1 (Feb 2000), 31 – 51.

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš? Keby sme to vedeli, mohli by som sem dať namiesto článku jeho podobizeň a bolo by po probléme. celý článok

Mal Ježiš manželku?

Mal Ježiš manželku?

Svetové médiá po čase opäť zaplavili informácie o papyruse spomínajúcom Ježišovu manželku. celý článok

Saturnálie − ako Rimania slávili „Vianoce“

Saturnálie − ako Rimania slávili „Vianoce“

Väčšina rímskych sviatkov mala svoje pevné lokálne obmedzenia, odohrávajúc sa pred očami Rimanov prevažne vo vnútri posvätnej mestskej hranice (pomerium). celý článok

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Pokiaľ by sme mali určiť dátum, kedy sa Rímska republika stala z regionálnej mocnosti dominantnou superveľmocou celého Stredomoria, podarí sa nám to prekvapivo ľahko. Bol to rok 146 pred Kr., keď si republika nielen definitívne podmanila Macedóniu a Grécko, ale hlavne sa jej podarilo zničiť... celý článok

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti, ktorých pravlasť bola v strednej Európe a sídlili aj na území dnešného Slovenska, boli často súčasťou žoldnierskych jednotiek starovekých panovníkov. celý článok

Diskusia