Kam doplávali starovekí moreplavci?

Publikované : 09.08.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2138

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. Slovenský historik Michal Habaj vo svojej knihe Objavné cesty staroveku opísal expedície prvých známych cestovateľov, ktorí sa vydali na dlhé a nebezpečné púte na mori i na súši.

 

Michal Habaj patrí medzi plodných autorov historickej literatúry, na rozdiel od väčšiny historikov a archeológov píše aj popularizačné knihy. Na HistoryWeb.sk sme už recenzovali jeho knihu o starovekých Feničanoch. V najnovšej knihe sa venuje zaujímavej otázke – geografickým objavom starovekých národov.

Témou knihy sú hlavne dva staroveké národy – Rimania a Gréci. I keď obidva národy považovali iné etniká za barbarov (a Gréci aj Rimanov), nezabránilo im to v poznávaní sveta mimo priestoru Stredozemného mora. Michal Habaj však nezabudol ani na niektoré ďalšie národy, ako sú Egypťania, Feničania alebo Peržania. Kniha obsahuje 10 kapitol a na konci je ešte jeden prídavok vo forme prekladu vzácneho prameňa –Pseudo-Skylakovho periplusu, ktorý spravil historik staroveku Pavol Valachovič.

Úvodná kapitola sa venuje starovekým výpravám starých Egypťanov a Feničanov (respektíve Kartágincov), či už hľadaniu „zlatonosnej“ krajiny Punt alebo prvým pokusom o oboplávanie Afriky. Tu autor využil aj materiál, ktorý publikoval vo svojej prvej knihe o Feničanoch. V tejto kapitole sa dostala medzi obrazovú prílohu menšia nezrovnalosť – na obrázku na str. 14 je mesto Heliopolis zaznačené viac na východe, ako sa v skutočnosti nachádzalo.

Druhá kapitola je o počiatkoch gréckych objavov, či už v rámci veľkej kolonizácie alebo pri následných pokusoch plaviť sa za Gibraltár. Ako prvé spomína Michal Habaj mýtus o lodi Argo a cestu gréckeho hrdinu Odysea. Grécki moreplavci sa pravdepodobne už od 6. storočia pred Kr. plavili popri západnom pobreží Afriky.

Tretia a štvrtá kapitola sú späté s Perzskou ríšou. V tretej sa autor venuje hlavne objavom v Indii, na námorné výpravy si Peržania často najímali gréckych a fenických moreplavcov. Štvrtá kapitola rozpráva o slávnej gréckej anabáze. Grécki žoldnieri v službách perzského princa Kýra sa ocitli osamotení uprostred Ázie. Ich cestu dobre zdokumentoval očitý svedok výpravy grécky historik Xenofón.

 

Alexander v Jeruzaleme

Pri objaviteľských cestách nemôžeme vynechať výpravu Alexandra Veľkého. Samozrejme, išlo o vojenské ťaženie, ktoré však antickému svetu priblížilo dovtedy neznáme krajiny a otvorilo možnosti vzájomného ovplyvňovania. Na str. 70 autor hovorí o legende, podľa ktorej Alexander navštívil Jeruzalemský chrám a vzdal úctu Jahvemu. Vďaka najnovším výskumom vieme, že už to nie je úplne legenda. Alexander Jeruzalem v tom čase určite navštívil a stretol sa so židovským rabínom. Či sa pri tom poklonil Jahvemu, je však stále otázne.

Šiesta kapitola sa venuje „Kolumbovi staroveku“ – Pytheasovi z Massalie. Tento moreplavec z gréckej kolónie Massalia sa plavil a cestoval územím Galie, doplavil sa až do Británie, ktorú podrobne opísal. Podľa niektorých hypotéz sa dostal až do Baltského mora a navštívil aj Faerské ostrovy a Island.

Ďalej sa Michal Habaj venuje objaviteľom helenistického sveta. Noví vládcovia v Alexandrovej ríši – Ptolemaiovci a Seleukovci – organizovali výpravy do Ázie a do Afriky. V objavných cestách helenistického sveta pokračovali aj Rimania (ôsma kapitola), ktorí prenikali hlavne na africký kontinent. Často organizovali aj výpravy za divokou zverou, ktorú potrebovali pre gladiátorské zápasy. Autor sa však nevenuje len loveckým expedíciám, ale aj cestám cisárov, ako boli napríklad Caesar alebo Hadrián.

V deviatej kapitole sa Michal Habaj zaoberá kontaktmi Rimanov s Indiou a s Čínou. Táto téma je u nás skoro neznáma. India bola pre obchod a kontakty s Rimanmi prístupnejšia, o čom svedčia aj časté nálezy rímskych minci v oblasti. Naopak Partská a po nej nasledujúca Sasánovská ríša obmedzili kontakty Ríma s Čínou. Laická verejnosť pozná príbehy o tzv. stratenej rímskej légii, ktorá sa mala ocitnúť až v Čine, ale z väčšej časti ide o dnešný nehistorický konštrukt. Autor sa však zameriava na skutočné udalosti. Napríklad až do Číny sa dostala skupina rímskych obchodníkov, ktorí sa tu pokúšali obchodovať v mene cisára Marca Aurélia.

Posledná časť knihy je hlavne o tom, ako ľudia v staroveku cestovali. Ďaleké cesty a expedície si vyžadovali dostatočnú logistickú prípravu. Rovnako ste sa museli vedieť orientovať v priestore a byť dostatočne schopný pri zaisťovaní potravy.

Michal Habaj napísal dobrú popularizačnú knihu s nezvyčajnou témou. Kniha je doplnená množstvom obrazovej prílohy, osobne by som preferoval menší počet obrázkov, ale tento názor je subjektívny. Na konci sa nachádza spomínaný prídavok vo forme prekladu vzácneho prameňa Pseudo-Skylakovho periplusu. Ak sa zaujímate o staroveké dejiny, téma knihy je pre vás viac ako dobrá príležitosť, dozvedieť sa viac.

 

Branislav Kovár

 

 

Michal Habaj: Objavné cesty staroveku. Bratislava : Perfekt, 2017. 190 strán, tvrdý obal. ISBN 978-80-8046-828-6.

 

 

 

Obrazová príloha: F. Hříbal, www.perfekt.sk

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Keď som pred takmer dvadsiatimi rokmi uvidel na pulte jedného kníhkupectva stáť knihu so zvláštnym názvom Osmičky v našich dejinách, ihneď ma zaujala. A to až tak, že som si ju kúpil a začal si z nej doma čítať. Mal som vtedy asi štrnásť rokov, chodil som do osemročného gymnázia a dejepis bol mojím celý článok

Prečo bola Caesarova dynastia úspešná?

Prečo bola Caesarova dynastia úspešná?

Gaius Iulius Caesar sa stal zakladateľom dynastie, ktorá zmenila dejiny Rímskej ríše. Medzi cisármi tejto dynastie boli schopní správcovia vecí verejných, ale aj netvori v ľudskej koži, ktorí boli schopní všetkého zla. Ich pôsobenie mapuje nová kniha od britského autora Toma Hollanda. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.