Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Jozef Lettrich – intelektuál z Turca (1. časť)

Publikované : 16.10.2013 | Zobrazení: 4424 |
6 minút čítania

Pochádzal z Turca z mnohopočetnej evanjelickej rodiny horára. Základné vzdelanie nadobudol v Turčianskych Tepliciach. V roku 1912 začal ako sedemročný navštevovať tamojšiu ľudovú školu, odkiaľ časom prestúpil na meštiansku školu do Turčianskeho Sv. Martina. V roku 1920 bol prijatý na martinské Československé štátne reformné reálne gymnázium Viliama Paulinyiho-Tótha, kde v roku 1925 úspešne zmaturoval.

 

Angažovaný život v Bratislave

Za budúcu profesiu si vybral právo a od jesene 1925 sa stal študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Mladého rodáka z Turca očarili intelektuálne akademické kruhy, nasiaknuté početnými diskusiami vedenými na rozličné témy, no s dôrazom na vnútropolitickú, štátoprávnu a zahraničnopolitickú situáciu prvej republiky. Úplne ho pohltil spolkový život, ktorého zjednocovaciu základňu vytváral Zväz slovenského študentstva (ďalej ZSŠ). V období 1927 – 1928 bol podpredsedom spolku „Právnik“, vykonával funkciu sociálneho referenta v Kuzmányho kruhu evanjelických akademikov a plnil si povinnosti vedúceho sociálnej komisie na ZSŠ. Vysokoškolské štúdium zavŕšil po štyroch rokoch promóciou na Doctor Iuris – JUDr.

V roku 1930 sa výrazne angažoval pre potrebu zriadenia technickej vysokej školy v Košiciach. Pri tejto príležitosti redigoval brožúru „Chceme slovenskú techniku“.

V druhej polovici dvadsiatych a tridsiatych rokov sa postupne menil na modernú, formujúcu sa osobnosť, vyvíjajúcu sa v demokratickom, intelektuálnom a spolkovom prostredí mladej stredoeurópskej republiky. Zaradil sa k prúdu nastupujúcej generácie ľudí nepoznačenej komplikovanou minulosťou a ťarchou predošlých čias, ale volajúcou po zmene a po lepšom napredovaní Československa. Svoj najväčší vzor našiel vo vrcholovom slovenskom politikovi Dr. Milanovi Hodžovi. Od neho si osvojil myšlienky ľudovýchovy, orientáciu na roľníctvo so zameraním na pozdvihovanie jeho kultúrnej úrovne. Snažil sa byť súčasťou verejného diania, nestáť na periférii záujmu, ale prispievať do spoločenských tém, poukazovať na nedostatky spoločného štátu, prípadne propagovať nové plošné riešenia.

Uplatnenie našiel v práci dopisovateľa, redaktora a publicistu pre rozličné dobové periodiká. Práve na ich stránkach polemizoval napr. o budovaní neopodstatneného kultu okolo významných slovenských osobností, citlivo pristupoval k háklivým konfesionálnym treniciam medzi katolíkmi a evanjelikmi a nebál sa kritizovať HSĽS za mylnú interpretáciu Pittsburskej dohody.

Písal pre mesačník „LUK“ vychádzajúci pod záštitou ZSŠ, zameraný na literatúru, umenie a kritiku. V rokoch 1931 – 1933 viedol z postu redaktora a vydavateľa časopis „Mladé Slovensko“, v ktorom sa usiloval zastrešiť všetky myšlienkové prúdy slovenskej mládeže. Prispieval aj do agrárne orientovaného „Slovenského denníka“ a ako zodpovedný redaktor poskytoval právne poradenstvo v mesačníku „Roľnícka osveta“.

 

Volanie po zmene

Sympatizoval s nastupujúcou generáciou volajúcou po zmene vnútroštátnych pomerov v Československu. Svojou aktivitou sa snažil nastaviť zrkadlo systému, ktorý presadzoval umelo vytvorenú ideu československej národnej jednoty, rozdeľujúcu societu na neústupný pražský centralizmus a slovenský nacionalizmus, siahajúci po autonómnom riešení slovenskej otázky. Veril, že ak by sa v budúcnosti mal naplniť koncept spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, udialo by sa tak nie na základe direktív z Prahy, ale skrz poctivú, tvorivú prácu a kultúru. Postavil sa proti radikalizácii na jednej i na druhej strane a oficiálne podporoval „regionalizmus“ – tretiu eventualitu schopnú viesť k zblíženiu oboch národov.

Lettrich vo svojich názoroch jasne rozlišoval zdravý slovenský nacionalizmus, kompetentný spolupracovať s českým elementom, pri uplatnení „zdravých regionalistických zásad“ postupnej, tvorivej a systematickej spolupráce. Uvedomoval si potrebu pevného jednotného Československa bez akýchkoľvek prejavov separatizmu, ktoré práve v čase kulminujúcich zahraničnopolitických udalostí deštruktívne.

V období 1931 – 1935 bol advokátskym koncipientom vo Zvolene a neskôr pôsobil v Slovenskej všeobecnej úverovej banke. V roku 1937 sa zamestnal na Zväze roľníckych vzájomných pokladníc na mieste vedúceho oddelenia.

V hektickej dobe 1937 – 1938 písal pre dvojtýždenník „Politika“ a krátko pracoval aj v redakcii týždenníka „Jednota“. K výkonu advokátskej praxe sa vrátil až po 14. marci 1939, keď si na Františkánskom námestí v Bratislave otvoril malú kanceláriu.

 

V Slovenskom štáte

Po vyhlásení Slovenského štátu sa odmietal zmieriť s nastoleným totalitným, pronemecky orientovaným režimom a v krátkom čase sa zapojil do odbojových štruktúr. Negatívne vnímal skutočnosť počiatočného rozkolu v zahraničnom odboji, spôsobený nevraživosťou medzi Eduardom Benešom a Milanom Hodžom. Koncom roka 1939 preto spísal rozsiahle memorandum adresované exilovému centru v Paríži. V dokumente vyjadril potrebu budovania jednotnej centrály na čele s bývalým prezidentom Benešom, no nie bez osobnosti Milana Hodžu.

Krátko spolupracoval s Jánom Lichnerom, až do jeho odchodu do emigrácie v máji 1940. Pomáhal posilňovať myšlienky vzájomnej spolupráce, prevažne medzi bývalým členstvom agrárnej strany. V tom istom roku sa osobne zúčastnil prvých vážnejších porád rezistentných štruktúr. V byte Juraja Šoltésza došlo k osobnému stretnutiu s členom komunistickej odbojovej zložky Gustávom Husákom. Na rokovaní však boli prítomní aj ďalší : Ján Beharka, Andrej Mika, Martin Kvetko a Anton Petruliak. Zo strany komunistov išlo predovšetkým o sondáž, ktorá mala za cieľ zistiť, či by občianske spektrum odboja bolo ochotné akceptovať program „za sovietske Slovensko“, no po odmietavom postoji sa obe strany rozišli bez výrazného úspechu a bez vidiny spoločnej dohody, keďže ani jeden z nich nedokázal naplno presadiť vlastný koncept.

Lettrich sa zapojil do aktivít odbojovej skupiny „Demec“ vedenej Michalom Zibrínom a Vladimírom Veleckým, kde asistoval pri spravodajských činnostiach, zasielaní informácií do exilu, prípadne participoval pri organizovaní útekov osôb snažiacich sa dostať za hranice. Neskôr nadväzoval kontakty aj s predstaviteľmi odbojovej skupiny „Flóra“.

Pre aktivity pre skupinu „Demec“ bol zadržaný Ústredňou štátnej bezpečnosti a od 30. júla do 31. októbra 1941 sedel vo väzení. Jeho politická kariéra začala gradovať až na jeseň 1943. Keďže nebol poznačený ideou československej národnej jednoty, nefiguroval v žiadnej politickej strane, aktívne sa zapájal do ilegálnej činnosti, vedelo sa o jeho silných protifašistických postojoch, demokratických princípoch a spájalo ho osobné priateľstvo s Jánom Ursínym, stal sa Lettrich plnohodnotným partnerom porád, ktoré vyvrcholili na Gajovej ulici č. 9 v Bratislave v byte Mateja Joska formálnym zjednotením komunistickej a občianskej rezistencie. Spolu s Ursínym, Joskom, Husákom, Novomeským a Šmidkem sa stal autorom revolučného dokumentu „Vianočná dohoda“, garantujúceho vytvorenie spoločného orgánu – „Slovenskej národnej rady“ – a podporu zásady „rovný s rovným“, umožňujúcu povojnové budovanie vzájomných československých vzťahov na novom základe smerujúcemu k federatívnemu usporiadaniu. Zásade rovný s rovným ostal verný až natoľko, že jej podriadil svoj ďalší politický zápas v období 1945 – 1948.

Pokračovanie 18. 10. 2013

 

Nadácia Dr. Jozefa Lettricha

 

Inzercia:

 

 

 

 

 

 

 

 

Mgr. Ivan Guba, absolvent histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade v Bratislave. Vo svojej doterajšej výskumnej činnosti sa venoval predovšetkým osobnosti Jozefa Lettricha.

 

Pramene

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica. Slovenská národná rada 1944. Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1944snr/stenprot/19440908/zaznam01.htm.

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica. Slovenská národná rada 1944. Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1944snr/stenprot/19440906/zaznam01.htm.

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica. Slovenská národná rada 1944. Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1944snr/stenprot/19440912/zaznam01.htm

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica. Slovenská národná rada 1944. Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1944snr/stenprot/19440914/zaznam01.htm

SNA, f. ÚV KSS GT, a. j. GT – 214/2, šk. č. 2151. Správa o priebehu udalostí v parlamente do rúk Bašťovanskému.

SNA, f. ÚAV SNF, šk. č. 61. Telegram AV NF v Prahe ÚAV SNF v Bratislave z 5. 3. 1948.

SNA, f. ÚP SNR 1944 – 1960, šk. č. 22. Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva SNR, konaného dňa 26. 2. 1948.

MVSR, Štátny archív v Bratislave, Štátne zastupiteľstvo v Bratislave 1919 – 1949, 2489/1941.

MVSR, Štátny archív v Bratislave, Štátne zastupiteľstvo v Bratislave 1943 – 1945, 4911/1944.

MVSR, Štátny archív v Bratislave, Štátny súd v Bratislave, Or III 68/48.

Použitá literatúra

Jablonický, J.: Samizdat o odboji. Bratislava  2004.

Jablonický, J.: Samizdat o odboji 2. Bratislava 2006.

Jablonický, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava 1990.

Jablonický, J.: Z ilegality do povstania (kapitoly z občianskeho odboja). Banská Bystrica 2009.

Kamenec, I.: Počiatky verejnopolitickej činnosti Jozefa Lettricha. In: I. Kamenec/E. Mannová/E. Kowalská: Historik v čase a priestore. Laudatio Ľubomírovi Liptákovi. Bratislava 2000, 213 – 224 .

Lettrich, J.: O slovenskej národnej rade. Bratislava 1945.

Lettrich, J.: Odboj a povstanie. In: M. Kvetko/M. Ličko: Zborník úvah a osobných spomienok o slovenskom národnom povstaní. Toronto 1976, 60 – 95.

Plevza, V.a kol.: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. 5 zväzok. Bratislava 1985.

Podolec, O.: In Absentio (Politické procesy s predstaviteľmi politickej emigrácie v rokoch 1939 – 1945). In: B. Ferenčuhový (ed.): Slovensko a svet v 20. storočí. Kapitoly k 70. narodeninám Valeriána Bystrického. Bratislava 2006, 147 – 162.

Syrný, M.: Slovenskí demokrati ' 44 – 48 : Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948. Banská Bystrica 2010.

Syrný, M.: Životné osudy a politický profil Jozefa Lettricha. In: J. Lettrich: Dejiny novodobého Slovenska. Martin 2012, 4 – 21.

Valentovič, Š. a kol.: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). III. zväzok K – L. Martin 1989.

Obrazová príloha: Nadácia Dr. Jozefa Lettricha, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Jozef Lettrich – intelektuál z Turca (2. časť)

Jozef Lettrich – intelektuál z Turca (2. časť)

Po decembrových udalostiach 1943 sa stal priamym účastníkom rokovaní týkajúcich sa príprav Slovenského národného povstania – výberu armádneho velenia, zosúladenia vojenských a partizánskych akcií, informovania Londýna o prebiehajúcich prípravách, plánoch a o domácej situácii. celý článok

Básnik v obleku poslanca – politika Martina Rázusa

Básnik v obleku poslanca – politika Martina Rázusa

Velebili ho za literárnu a duchovnú činnosť, menej už za jeho účasť na riadení štátu. Bolo pôsobenie Martina Rázusa, básnika v obleku poslanca, len prejavom akéhosi sentimentálneho idealizmu, ktorým nastavoval zrkadlo mocenským záujmom vládnych strán? celý článok

Kto bol Viliam Žingor?

Kto bol Viliam Žingor?

Jednou z krutostí nastoleného totalitného režimu v Československu boli perzekúcie ústrednej moci, ktorá účelovými metódami a presne mierenými zásahmi zasiala do verejnosti pocit strachu. Práve strach sa stal veľmi efektívnym nástrojom ovládania spoločnosti v začiatkoch upevňovania komunizmu... celý článok

Mladé roky Gustáva Husáka

Mladé roky Gustáva Husáka

Gustáv Husák by sa začiatkom januára tohto roka dožil rovných sto rokov. Tento politik vzostupov a pádov... celý článok

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Posledné minúty pred útokom sa zdali byť nekonečné. Mesiace príprav sa tej noci zo 6. na 7. júna 1917 mali pretaviť v úspech alebo v porážku. Keď hodinky ukázali čas 3:10, dôstojníci stlačili detonátory. Nasledoval obrovský výbuch 19 podzemných náloží, ktoré nakrátko premenili noc na deň. celý článok

Diskusia