Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Jared Diamond priniesol zaujímavú analýzu štátnych kríz v dejinách

Publikované : 16.12.2019 | Zobrazení: 1049 |
4 minúty čítania

Knihy Jareda Diamonda môžeme zaradiť do kategórie diel, ktoré sa snažia vysvetliť fungovanie celého sveta. Patrí do skupiny autorov, ako sú Steven Pinker alebo Yaval Noah Harari. Ide o knihy často obľúbené v kníhkupectvách na letiskách, kde si ich na odporúčanie Billa Gatesa na obálke kupujú zaneprázdnení biznismeni (alebo ľudia, čo sa nimi chcú stať), pretože budia dojem, že dokážu efektívne odpovedať na otázky – Čo sa deje vo svete? A prečo sa to tak deje? Zatiaľ čo dnes pútajú pozornosť hlavne povrchné knihy historika Yavala Harariho, podobné tituly, ktoré čítame minimálne vo výške 10 000 m nad zemou, sú už dávnejšie doménou amerického profesora geografie a fyziológie Jareda Diamonda.

 

Samozrejme, Jared Diamond nebol prvý, kto začal vo svojich knihách hľadať vysvetlenia fungovania sveta. Pred ním existoval celý rad spisovateľov, ktorí sa pokúšali o to isté – Alexis de Tocqueville, Oswald Spengler alebo Clive Ponting. Ak by sme išli ešte ďalej do minulosti, museli by sme spomenúť aj de Montesquieua alebo až Aristotela. Všetci títo autori spájali svoje vízie s vedeckým prístupom, žiaľ, niekedy výsledky tohto mixu spôsobovali skôr intelektuálne blúdenie v slepých uličkách mozgových zákutí vzdelancov.

Musím sa priznať, že staršia kniha Jareda Diamonda – Guns, Germs, and Steel. The Fates of Human Societies (Osudy ľudských spoločností. Strelné zbrane, choroboplodné zárodky a oceľ v histórii), za ktorú dostal autor Pulitzerovu knihu, u mňa prebudila záujem o komplexnejší pohľad na dejiny. Český preklad knihy, ktorý vyšiel na začiatku 21. storočia (čoskoro sa objaví aj jeho slovenské vydanie), pôsobil aj na slovenskom trhu non-fiction literatúry ako zjavenie, keďže v tejto kategórii dovtedy existovali len pochybné pseudohistorické práce ultrakonzervatívneho žurnalistu Paula Johnsona.

Prečítal som všetky Diamondove knihy, medzi intelektuálmi vzbudilo záujem hlavne ďalšie Diamondove dielo –  Collapse. How Societies Choose to Fail or Succeed (Kolaps. Prečo spoločnosti prežívajú, či zanikajú, tak isto sa čoskoro objaví jej slovenské vydanie). Kniha je dnes obľúbená hlavne medzi environmentalistami a ide v podstate o úspešnú ekologickú agitáciu. Toto dielo spôsobilo u mňa „vytriezvenie“ z Diamonda. Častejšie sa v nej objavilo prílišné zovšeobecňovanie, ktoré je síce dobré pre laického čitateľa, ale zároveň spôsobuje rozdrobenie objektívnej pravdy na množstvo subjektívnych poloprávd. Napriek tomu si stále myslím, že ide o knihu, ktorú je dôležité čítať a diskutovať o nej. Určite je zaujímavejšia a lepšia ako knihy momentálnej „pop star“ medzi historikmi Yavala Harariho.

 

Otrasy

Knihy Osudy ľudských spoločností a Kolaps nespomínam náhodou. Najnovšie Diamondove dielo Otrasy. Ako národy riešia svoje krízy (prekladateľ i vydavateľ si podľa mňa dobre poradili s anglickým názvom knihy – Upheaval. Turning Points for Nations in Crisis) je v podstate pokračovaním a zakončením predchádzajúcich dvoch počinov.

Jared Diamond v najnovšej knihe porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať historické krízy. Ako svoje príklady si vybral tieto historické obdobia a štáty: vznik moderného Japonska, úspešnú obranu Fínska proti útoku ZSSR, Pinochetovu diktatúru v Čile, Suhartovu vládu v Indonézii, transformáciu Austrálie z kolónie na suverénny štát a premenu Nemecka po druhej svetovej vojne. Svoje zistenia aplikuje na dnešné Spojené štáty, o ktorých si myslí, že sa aktuálne nachádzajú v kríze. Problémy štátov prirovnáva k osobným krízam.

Autor už v samotnom úvode priznáva, že jeho výber krajín je veľmi subjektívny, napríklad neanalyzuje dejiny žiadneho afrického štátu. Vyberal si len krajiny, s ktorými má osobnú skúsenosť. Rovnako priznáva, že pre potreby knihy musel informácie generalizovať. Tieto dva faktory musíme mať na pamäti, keď hodnotíme Diamondovu knihu. Zároveň netreba zabúdať, že ako je už pomaly pri autorovi zvykom, kniha má veľký rozsah, ale aj tak sa do nej nemohlo všetko zmestiť.

Kniha Otrasy vyvoláva diskusiu už od svojho začiatku prirovnaním štátnych kríz k tým osobným. Je vskutku otázne, či starosti jednotlivca môžeme porovnávať s problémami štátov. Na druhej strane môže byť takéto porovnanie pre samotného čitateľa lepšie, pretože do témy, ktorá by sa mu mohla zdať vzdialená, prináša osobný a bezprostredný kontext. Nemožno však opomenúť fakt, že národy nie sú homogénny celok, ako sa niekedy zdá z Diamondovho textu. Napríklad nie všetci Fíni chceli bojovať so ZSSR, nie všetci Austrálčania mali problémy s migráciou mimoeurópskych etník. Rovnako sa na národy ťažko aplikujú pojmy ako „pevná vôľa“ alebo altruistické správanie.

Jared Diamond nazerá na historické problémy cez svoju optiku, jeho zdrojom informácií sú navyše často len ústne pramene. Napriek faktu, že ústne pramene sú neoceniteľným prameňom poznatkov, musíme ich podporiť ďalšími dôkazmi. Autor však v mnohých prípadoch cituje takýto prameň ako jediný zdroj informácií, a to aj vtedy, keď je zjavné, že použil aj ďalšie zdroje, čoho dôkazom je rozsiahly zoznam literatúry.

Diskutoval by som aj s Diamondovou snahou opísať niektoré štátne krízy ako náhodný a náhly proces (napríklad na s. 259). Javy ako kríza, kolaps alebo pád sú podľa mňa skôr dlhodobými procesmi, ktoré spôsobilo viacero faktorov. Rovnako je napríklad otázne, či ľudstvo aktuálne vyčerpalo alebo ešte len vyčerpá všetky ľahšie dostupné náleziská ropy na svete (s. 350).

Pravdepodobne rozsah knihy zapríčinil, že niektoré informácie sú v knihe interpretované chybne – napríklad keď autor tvrdí, že za vlády Ronalda Reagana neexistovali v USA tzv. vládne odstávky (s. 301; tie však boli – v rokoch 1981, 1984 a 1986); alebo že teroristický útok vo Washingtone v roku 1976 bol až do útoku na Svetové obchodné centrum v roku 2001 jediný, pri ktorom zahynuli Američania (s. 130). Na druhej strane sa chyby veľmi neobjavujú v hlavných Diamondových myšlienkach a všimne si ich len rýpajúci recenzent.

Jared Diamond určite napísal knihu, ktorá prináša iný pohľad na niektoré momenty z histórie. Ide o zaujímavé čítanie. Otrasy otvárajú mnoho podnetov pre vedeckú, ale aj laickú diskusiu. Na mnohé témy by si s Diamondom rád podiskutoval aj recenzent.

 

Branislav Kovár

 

Jared Diamond: Otrasy. Ako národy riešia svoje krízy. Premedia : Bratislava, 2019. 416 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-8159-794-7.

 

 

 

 

Obrazová príloha: Premedia, Antonio Olmos/The Observer

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

V roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Premedia kniha Fašizmus od historika Jakuba Drábika. Bez preháňania sa dá povedať, že podobná publikácia na slovenskom knižnom trhu chýbala... celý článok

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Greg King a Penny Wilsonová napísali knihu, ktorá spája osudovosť romantizmu s napínavosťou thrilleru a vrcholí sťa antická tragédia. To všetko je navyše zaodené v háve precízneho psychologického profilu. Najdesivejší je však fakt, že pri jej písaní ani nemuseli fabulovať. celý článok

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Košické vydavateľstvo HistoricKE vydalo knižnú novinku pod názvom „Maleficz. Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí.“ celý článok

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. celý článok

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Námorná bitka pri Midway patrí ku kľúčovým bitkám 2. svetovej vojny. Zároveň je jednou z najrozhodujúcejších a svojím spôsobom i najpozoruhodnejších bitiek v dejinách. celý článok

Diskusia