Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Iva Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Publikované : 09.09.2019 | Zobrazení: 455 |
4 minúty čítania

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z  jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. V rozhovore s Miroslavom Michelom prevedie čitateľa chodbami Historického ústavu SAV, odhalí radosti aj strasti historikovho remesla a nahliadne do zákulisia rozdvojeného dejepisectva.

 

Rozdvojené dejepisectvo


Už vyššie si naznačil, že pomerne skoro po roku 1989 došlo vo vnútri historickej obce k vážnym názorovým stretom. Čo bolo a je príčinou tohto pnutia a s tým súvisiacich verejne prezentovaných konfliktov? 

Onedlho po revolúcii prichádzali na Slovensko exiloví his­torici, ktorí si so sebou nepriniesli len svoje názory na dejiny, ale aj silnú dávku podceňovania profesionálnej úrovne vtedajšieho domáceho slovenského dejepisectva, najmä čo sa týka obdobia 20. storočia. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa viedli v rámci spoločných podujatí otvorené diskusie, v ktorých však mali argumentačnú prevahu predovšetkým domáci historici. Exiloví kolegovia na to reagovali tak, že označovali domácich kolegov za nezmazateľne poznačených marxistickým prístupom k dejinám. Objavovali sa nie veľmi korektné nadávky, ako „šestákoví“ či „papagájoví“ historici. Štandardná odborná diskusia sa pomaly stávala vzácnosťou. A obávam sa, že teraz už ani neexistuje.

 

Malo to však aj ideologický rozmer.

Ideologický konflikt vyplýva z rozdielnych nacionálnych, konfesionálnych, resp. občianskych prístupov k dejinám. Nebudem tu však hovoriť o vyslovene laických, niekedy až šarlatánskych, no pritom veľmi sebavedomých názoroch rôznych amatérskych autorov. Tieto konflikty sa netýkajú len najnovších dejín, kde však bývajú najviac frekventované, ale objavujú sa v nich polemiky okolo Veľkej Moravy, národného obrodenia, maďarizácie, či čechoslovakizmu. Zároveň tu exis­tuje určitá konštrukcia historickej kontinuity, ktorá prepája jednotlivé obdobia, napríklad, keď sa Slovenský štát (1939 – 1945) poníma ako kontinuálne pokračovanie Veľkomoravskej ríše považovanej za prvý štát Slovákov. Táto téza sa oficiálne etablovala po roku 1939 a pretrváva aj po skončení vojny, napr. v diele Konštantína Čulena Jozef Tiso. Po Svätoplukovi druhá naša hlava. Vyhranené ideologické prístupy kryjúce sa nacionálnymi a náboženskými argumentmi po roku 1989 prezentovala časť slovenských exilových historikov, ktorí si postupne našli na Slovensku veľa epigónov.

 

Ako vnímaš ich vplyv na slovenskú spoločnosť?

Exiloví historici jednak výdatne parazitujú na prednovem­brových deformáciách našej historiografie, za ktoré nesieme každý svoj diel zodpovednosti, jednak využívajú ako argu­ment svoje pôsobenia na výskumných pracoviskách v zahraničí, čo treba síce rešpektovať, ale nie považovať za jediné kritérium ich odbornosti. Medzi najplodnejších autorov tejto kategórie patria František Vnuk a Milan Stanislav Ďurica. Ďuricova kniha Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá doposiaľ vyšla už v piatich vydaniach, sa v polovici deväťdesiatych rokov stala pomocnou učebnicou na školách. Ide v podstate o kalendárium slovenských dejín, obsahujúce viacero vážnych faktografických chýb, ale aj mnoho účelových a tendenčných tvrdení v zmysle nacionálno-ľudáckych interpretácií. Publikácia vyvolala v historickej obci na Slovensku polemické diskusie a rozkol, ktorý trvá až podnes. Historický ústav publikoval o tejto knihe rozsiahly kritický posudok.

 

Vieš uviesť aj nejaký konkrétny príklad?

Študentom dávam taký banálny príklad, ako sa manipuluje s problematikou holokaustu na Slovensku. V zmienenej pub­likácii sú uvedené dva číselné údaje, ktoré sú na prvý pohľad korektné: na začiatku školského roka 1942 bolo na Slovensku 64 židovských škôl, predtým 24, ktoré navštevovalo asi 8000 žiakov. Už tu je však viditeľná účelová manipulácia s faktami. Školský rok 1942 začínal v septembri 1942, keď bolo zo Slovenska v prvej vlne deportácií vysťahovaných do nacistických vyhladzovacích táborov dve tretiny tunajších židovských obyvateľov, teda aj dve tretiny detí, žiakov židovských škôl. Číslo o existencii 64 židovských škôl sa môže týkať školského roku 1941/1942. Čitateľ si teda z textu môže urobiť záver, že štát sa príkladne staral o rozvoj židovského školstva. Nie je tu však ani zmienka, že židovskí študenti a žiaci boli už v sep­tembri roku 1940 vylúčení z vysokých, stredných odborných i učňovských škôl, a obecné školy mohli navštevovať iba v oddelených školách, resp. triedach. Pravdaže, chýba aj údaj, koľko bolo židovských škôl v školskom roku 1942/1943, po skončení deportácií. Ide tu priam o názorný príklad sofis­tikovanej manipulácie s faktami zo strany autora, ktorý tak rád poúča domácich kolegov o vedeckej morálke historika. Podobných manipulácií s faktami je v Ďuricovej knihe možné nájsť ešte veľa.

 

Ale slovenská exilovú tvorba je názorovo pomerne pestrá.

Je to pravda. Často sa táto otázka zjednodušuje a pod exi­lovými historikmi sa obyčajne myslia autori proľudáckej orientácie. Po roku 1948 resp. 1968 však v zahraničí pôsobili viacerí slovenskí historici, ktorí mali hlavne na moderné slovenské dejiny podstatne iné názory než vyššie spomínaní autori. Voči vyhranenému ľudácko-nacionalistickému ponímaniu dejín majú výhrady, ale aj argumenty. Jeden z nich, Jozef Špetko, jadrne pomenoval tento konflikt medzi exilovými autormi v názve svojej knihy Líšky kontra ježe. Medzi ďalších známejších autorov patrili Miroslav Ličko, Ladislav Lipscher, Gila Fatranová, Andrej Ješajahu Jelínek, Robert Büchler, resp. manželia Teichovci.

 

Keď hovoríme o rozdvojenej historiografii, myslíš si, že mečiarizmus v tomto smere zohral nejakú úlohu?

To je otázka skôr pre sociológov alebo politológov. Situáciu ovplyvnil predovšetkým fakt, že 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. V tomto kontexte sa viditeľne zdvihla vlna nacionálnej eufórie, ktorá sa citeľne dotkla aj vnímania dejín vo verejnosti, ktorá pred historikov kládla požiadavky prehodnocovania interpretácie národných dejín. V tejto atmosfére sa v celku darilo snahám pro-ľudáckych exilových historikov a ich domácich epigónov. Stále častejšie dochádzalo ku glorifikovaniu charakteru vojnového slovenského štátu a jeho čelných predstaviteľov. Ukázalo sa to v neoficiálnych návrhoch preradiť HÚ SAV spolu s Literárnovedným ústavom SAV pod správu Matice slovenskej. Väčšina príslušníkov slovenskej historickej obce sa voči týmto snahám ohradila a viacerí zahraniční kolegovia vyjadrili soli­daritu s ústavom. Tieto tlaky sa objavili v čase tzv. mečiarizmu, ktorý využíval pre svoje autoritárske ciele nacionalistickú kartu. Podľa môjho názoru to však nejde personifikovať len s jednou osobou, lebo Vladimírovi Mečiarovi išlo iba o posilnenie svojej mocenskej pozície, na čo príležitostne využíval aj historické argumenty.

 

 

Ivan Kamenec/ Miroslav Michela: Rozhovor s dejinami. Ivan Kamenec o cestách slovenskej histórie s Miroslavom Michelom. Bratislava : Hadart, 2019, 160 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-99941-00-8

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Nórska spisovateľka a novinárka Åsne Seierstadová si pre svoju reportážnu tvorbu vyberá náročné a kontroverzné témy. Ak k tomu pridáme schopnosť pútavo a zaujímavo písať, tak vznikne kniha, ktorú neodložíte pred jej koncom. celý článok

Čo čítať na dovolenke?

Čo čítať na dovolenke?

Horúce leto udrelo aj na Slovensko a väčšina z nás začala plánovať dovolenky. Veľa ľudí si spája relax s dobrou knihou, preto sme pre vás pripravili zopár letných čitateľských tipov. celý článok

Diskusia