Islam : mýty a fakty

Publikované : 01.04.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3597

„Islam, islamizmus, islamofóbia: mýty a fakty“. Taký bol názov v poradí už tretej prednášky pre verejnosť, ktorá sa konala 15.3.2017 v rámci cyklu Náboženstvá pod Lupou, organizovanou n. o. CEREHIS (Centrum pre religionistiku a historické štúdiá). Táto organizácia, ktorá bola založená o. i. preto, aby ponúkla verejnosti objektívne informácie, spolupracuje a  ponúka prednášky erudovaných vedcov v snahe priniesť na akademickej báze ničím neskreslené informácie. V týchto intenciách prijal pozvanie aj doc. Attila Kovács, PhD. z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.

 

Samotná prednáška bola aj pre časové obmedzenie (cca 1 hod.) a účasť širokej verejnosti poňatá odľahčenou formou a koncipovaná do niekoľkých častí v snahe objasniť problematiku. Doc. Attila Kovács vo svojej prednáške o isláme vysvetlil niektoré z kľúčových otázok tohto fenoménu. Neskôr v rámci verejnej diskusie, vniesol do problematiky racionálny úsudok a argumenty, ktoré často, aj vďaka nie vždy šťastnej interpretácii súčasných médií, vedú k predsudkom a strachu, ktoré tento dialóg do veľkej miery ovládli. V úvode každej časti bola preto vysvetlená základná terminológia islámu a stručne predstavený obsah jednotlivých častí.

V spojitosti s terminológiou, doc. Kovács dáva prednosť pôvodnej arabskej nomenklatúre, a uprednostňuje preto termín „islám“, pred slovenským „islam“, ktorý lexikálne lepšie pomenúva túto entitu. Islám doslova znamená „odovzdať sa do vôle Boha, resp. zmierenie sa s Bohom“. Vyznávači tohto náboženstva sú tak muslimovia, a nie mohamedáni, či dokonca islamisti, čo je vlastne hanlivé označenie. Muhammad nie je pre muslimov tým, čo pre kresťanov Ježiš Kristus, t. j. „Bohom“. Muhammad stále bol a je iba človekom a prorokom, je preto nemysliteľné označovať vieru jeho menom, keď podstata islámu tkvie v odovzdaní sa do vôle Boha (Alláha). Ako príklad uviedol: „Nazvať muslima mohamedánom, je ako nazvať katolíka pápežencom.“

Islám má rovnaký semitský základ ako judaizmus a kresťanstvo, okrem toho, že je prísne monoteistický, je v ňom prítomná aj viera v anjelov, v démonov, či v prorokov. Existuje tu aj peklo a raj. Korán, ako posledné zjavené Písmo, nahradilo dovtedajšie a je pre muslimov určujúce a absolútne. Do istej miery však rešpektuje predchádzajúce, tzv. zjavené Písma ako Starý, či Nový zákon. Hlavná zásada v Koráne je konanie dobra a odmietanie zla.

Prednášajúci potom ozrejmil hlavné dogmatické myšlienky a smery islámu. Zdôraznil, že je chybou považovať krajiny islámu a ich politické smerovania za jednotvárne a upozornil na značnú rozmanitosť muslimských štátov.

Následne boli v prednáške vysvetlené viaceré kontroverzie spojené s islámom, ako je napr. tradičné ženské, či mužské odievanie, alebo postoj k ženám a pod.

Pri otázke islamizmu, doc. Kovács upozorňoval na to, že je rozdiel medzi pojmami islám a islamizmus, a to taký, že islamizmus je hnutie inšpirujúce sa islámom, nie islám samotný. Islamizmus ako hnutie sa snaží o akési očistenie islámu skrze návratu k jeho základom, tzv. fundamenti , a síce, k doslovnému výkladu Koránu. Sám ho vtipne označuje za tzv. „instantný islám“ – ako značne oklieštenú a idealizovanú podobu islámu a prirovnáva ho k vzniku protestantského hnutia na území USA s podobnými sklonmi k radikalizmu a totalitarizmu. Boli predstavené historické a filozofické okolnosti vzniku islamizmu a  jeho hlavné smery ako napr.: salafizmus, wahhábizmus, či samotný džihádizmus. „Islamizmus nie je jednotné hnutie, je rôznorodý a zložitý ako celý islám“, zdôrazňuje autor prednášky.

Islám ako náboženstvo, nie je pre Európu žiadnym novým fenoménom. Je prítomným na našom území už viac ako 1000 rokov. Attila Kovács spomenul rôzne umeleckohistorické predmety z 9. až 13. storočia dokazujúce prítomnosť muslimského pôsobenia v stredovekom Uhorsku. Rovnako tak účasť Osmanskej ríše na území Slovenska od 16. stor. Krátko priblížil aj súčasnú situáciu existencie islámu na Slovensku a ich zastupujúcu organizáciu.

Na záver prednášky sa doc. Kovács dotkol aj otázky islamofóbie, ktorá sa spája s aktuálnou migračnou krízou. Poukázal na historické predpoklady vedúce k dnešnému islamofobickému správaniu, počnúc negatívnymi zmienkami o isláme a muslimoch v dielach Danteho, Budovca z Budova, cez križiacke výpravy až po reconquistu v Španielsku a v Portugalsku. Poukázal na neoprávnený strach z islámu na Slovensku, ktorý je podľa neho neopodstatnený. Muslimovia majú na našom území značne obmedzenú pôsobnosť, aj kvôli tak nastaveným zákonom, čo je podľa neho prinajmenšom zvláštne správanie, keďže tu žije len malá komunita približne 4 – 5000 muslimov.

Doc. Attila Kovács, PhD. ukončil prednášku výzvou k triezvosti a racionálnemu uvažovaniu o isláme a nie na jeho vnímanie skrze cítenie, resp. subjektivitu.

 

„Náboženské reformy na Slovensku v období osvietenstva“ bude ďalšia prednáška, ktorú organizuje n. o. CEREHIS. Interpretovať ich bude Mgr. Zdenka Bencúrová (Masarykova Univerzita, Brno). Prednáška sa uskutoční 19.4.2017 o 16:30 v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach na Pribinovej ulici č. 1.

 

Vladimír Hriň

CEREHIS n. o.

 

Tlačová správa

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Obľúbený prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite začne vo februári už svoj IV. ročník, ktorý bude venovaný oslavám 130. výročia založenia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. celý článok

Kto boli Mayovia?

Kto boli Mayovia?

Starovekí Mayovia neustále vyvolávajú množstvo otázok a mnoho hypotéz. Často sa s nimi spájajú konšpiračné teórie o mimozemských návštevníkoch či o konci sveta. Táto kultúra je akýmsi magnetom pre záhadné teórie a posolstvá. Mayská civilizácia je opradená rúškom tajomstva a vzbudzuje v ľuďoch záujem celý článok

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

V roku 2019 si pripomenieme 100. výročie narodenia Vojtecha Zamarovského – spisovateľa literatúry faktu, vytrvalého popularizátora staroveku a tvorcu televíznych dokumentov o starovekých dejinách sveta. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.