Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Hradisko vo Svätom Jure – svedok dávnej minulosti

Publikované : 04.01.2013 | Zobrazení: 8249 |
6 minút čítania

Výstava Malokarpatského múzea v Pezinku (8. 11. 2012 − 3. 2. 2013) „Hradisko vo Svätom Jure – svedok dávnej minulosti“ prezentuje národnú kultúrnu pamiatku − hradisko Neštich – cez dochované doklady po jeho dávnych návštevníkoch a obyvateľoch predmetmi zo zbierok Archeologického múzea SNMMalokarpatského múzea v Pezinku.

Artefakty uložené v šiestich vitrínach dopĺňa jedenásť informačných tabúľ s obrazovou prílohou. Návštevník sa ich prostredníctvom dozvie o úlohe, ktoré toto miesto od nepamäti zohrávalo, aj o dejinách jeho výskumu.

Výstava návštevníka zoznámi s najstaršími známymi pamiatkami od strednej doby bronzovej cez dobu halštatskú, laténsku, dobu rímsku a dobu sťahovania národov až do čias včasného a vrcholného stredoveku. Najväčšia pozornosť sa oprávnene venuje slovanskému osídleniu v 8. – 10. storočí, keď bolo hradisko významným regionálnym hospodársko-správnym centrom Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Zaujímavosťou je prezentácia voľne uloženého unikátneho vodovodného potrubia z 13. storočia, teda z čias, keď bolo hradisko sídlom grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

Počas prehliadky výstavy sa môže návštevník prostredníctvom videozáznamu krátko ponoriť do prác na výskume svätojurského hradiska. Výstava potrvá do 3. 2. 2013.

 

Výskum na hradisku

Prvé výkopy na nálezisku údajne vykonali piaristi ešte pred prvou svetovou vojnou. Na existenciu hradiska odbornú verejnosť v 20. rokoch minulého storočia upozornil J. Eisner a Š. Janšák, ktorý nálezisko aj geodeticky zameral. Prvý profesionálny výskum lokality vykonalo Slovenské národné múzeum pod vedením Ľudmily Kraskovskej v rokoch 1957, 1958 a 1962. V priebehu jej výskumu sa v dvadsiatich archeologických sondách zistilo osídlenie z doby halštatskej, z 13. − 14. storočia, a predovšetkým z 9. − 10. storočia.

Význam hradiska, zvýraznený nálezmi „hľadačov pokladov“, viedol k obnoveniu archeologického výskumu. Pri výskume realizovanom Malokarpatským múzeom v Pezinku pod vedením autora tohto príspevku sa v rokoch 2006 – 2009, 2011 a 2012 získali doklady o pobyte ľudí aj v iných obdobiach, pričom sa prehĺbili poznatky o slovanskom osídlení. Pre potreby výskumu bolo hradisko geodeticky zamerané pracovníkmi Archeologického ústavu SAV (E. Blažová, M. Bartík) a na vrcholových plošinách prvého predhradia a akropoly sa vykonal geofyzikálny prieskum (J. Tirpák). V rokoch 2006 sa výskum uskutočnil v spolupráci s V. Turčanom (Archeologické múzeum SNM) a v roku 2007 v spolupráci s P. Šalkovským (AÚ SAV). V priebehu obnoveného výskumu sa odkrylo spolu dvanásť sond a paralelne prebiehal prieskum detektorom kovov.

 

Počiatky osídlenia

Nálezisko sa vypína nad intravilánom mesta Svätý Jur (okres Pezinok) na výbežku Malých Karpát s výškou 342 m n. m. Nálezisko dodnes identifikujú včasnostredoveké valy eliptickej akropoly a dve mladšie podkovovité predhradia, pripojené zo severozápadu. Doklady o pohybe ľudí sú však o niekoľko storočí staršie ako dochované valy. Zastupujú ich predmety z počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. stor. pred n. l.), neskôr, v dobe halštatskej (8. − 5. stor. pred n. l.), tu vzniklo výšinné sídlisko kalenderberskej kultúry, tvorené zemnicovými obydliami. Materiálnu kultúru zastupujú zlomky keramických nádob, prasleny, jediným kovovým nálezom je zatiaľ bronzová loďkovitá spona.

V dobe laténskej (5. − 1. stor. pred n. l) využívali výbežok ako útočisko Kelti a v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov Germáni (1.− 6. stor.). Dokladmi po prítomnosti obidvoch etník na hradisku sú najmä nálezy spôn a mincí.

 

Slovanská pevnosť

Záujem Slovanov o výšinnú polohu nad Svätým Jurom zaznamenávame od 2. pol. 8. storočia n. l., kedy vzniká najstaršie − eliptické opevnenie. Najstarší rozpoznaný horizont slovanského osídlenia zastupujú neskoroavarské a karolínske kovania opaskov. Koncom 8. storočia dochádza k mocenskému úpadku avarského kaganátu a, naopak, k vzrastu moci Slovanov. Dôkazom procesu sú i pevnosti budované severne od avarskej hranice, ktoré sa na prelome 8. a 9. storočia, popri franských útokoch, podieľali na zániku avarskej ríše. Jednou z týchto pevností bolo akiste i hradisko vo Svätom Jure, ktoré sa stalo centrom okolitého regiónu. Bolo i pohraničnou pevnosťou Nitrianska na pomedzí s Moravou.

Po pripojení Nitrianska Moravou v roku 833 bolo hradisko zväčšené výstavbou dvoch podkovovitých predhradí. Materiálna kultúra a zväčšovanie opevnenia poukazujú na to, že najväčší rozmach dosiahlo v priebehu 9. storočia. Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe predhradí bola okolo 680 m. Spolu s bratislavskými hradiskami museli jeho obyvatelia za panovania Rastislava nesporne čeliť viacerým útokom Frankov. Hradisko však rozhodne nebolo len vojenskou pevnosťou, ale i miestom regionálnej správy, neskôr aj dôležitým hospodárskym strediskom.

Výška obrannej hradby dosahuje i dnes miestami jedenásť metrov. Na akropole ju tvoril val nasypaný zo zeminy a kamenia, spevnený drevenými roštami, na čele stál kamenný múr. Val prvého predhradia bol prestavaný, fixovaný bol kolmi a trámami, z vonkajšej strany i kamenným múrom. Vznikol zrejme v priebehu 1. polovice 9. stor. Jeho účinnosť zvyšovalo zdvojenie až strojenie hradby. Ťažbou materiálu tu vznikla vnútorná priekopa. Predpokladáme, že val druhého predhradia postavili v 2. polovici 9. storočia, prípadne začiatkom 10. storočia. Súčasťou opevnenia boli i priekopy vykopané pred valmi.

Obyvatelia stavali obydlia − drevené zruby – na miestach upravených terás a prirodzených plošín. Dochovali sa po nich mierne zahĺbenia v podloží a ohniská. Desiatky predpokladaných zrubov mohli poskytnúť domov a ochranu i niekoľkým stovkám obyvateľov. Preskúmané boli i viaceré hospodárske objekty. Výnimočným nálezom z roku 2011 je na sucho kladená kamenná podmurovka zrubovej stavby, ktorú spájame s miestnou elitou. Obdobná budova bola odkrytá i na blízkom bratislavskom hradisku.

Na hradisku musíme počítať aj s prítomnosťou kostola, v staršom období dokonca s objektom tradičného (pohanského) slovanského náboženstva. S duchovným životom je zviazaná i existencia pohrebiska. Jeho objavenie je zrejme len otázkou času.

Dokladmi o živote ľudí sú predovšetkým početné nálezy keramiky; prítomnosť rôznych vrstiev spoločnosti signalizujú nálezy šperkov (náušnice, gombíky, prstene, koráliky, závesok), súčasti výstroja a výzbroje – sekery (hlavne z polôh mimo hradiska), hroty šípov a kopijí, krúžky z brnení, dýka, skvostný strmeň, ostrohy, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov, pozornosť si zasluhujú pracovné nástroje (pílky, vrták, hladidlá, kováčske kliešte), obzvlášť zaujímavé sú nálezy železnej trosky. Poľnohospodárske nástroje poznáme ako z hradiska (radlica, motyky, kosáky), tak i z iných miest v okolí (motyky, krájadlo). Z ďalších predmetov možno spomenúť početné nože, ocieľky, kamenné brúsiky, keramické prasleny, tkáčske závažia, nožnice, rybárske háčiky, sekerovité hrivny, kľúče.

 

Po zániku Veľkej Moravy

Po Svätoplukovej smrti došlo záverom 9. storočia k destabilizácii ríše v dôsledku rozporov panovníka Veľkej Moravy Mojmíra II. so svojím bratom Svätoplukom II., kniežaťom Nitrianska. Do situácie opätovne zasiahla aj Franská ríša.

V tomto nepokojnom období zohralo hradisko dôležitú úlohu pri ochrane obyvateľstva. Po roku 907 sa osud oslabenej Veľkej Moravy definitívne spečatil pod vojenským tlakom staromaďarských kmeňov, ktoré sa stali mocenským hegemónom na strednom Dunaji. Nitriansko bolo začlenené do vznikajúceho stredovekého Uhorska. Rozpad mocenskej štruktúry prežili len centrálne opevnené sídliská. V priebehu 1. polovice 10. storočia bolo hradisko opustené, každodenný život na ňom sa zredukoval a presunul mimo opevnenia, čo dalo základ obci Svätý Jur.

V roku 1209 daroval panovník Svätý Jur do rúk grófa Šebeša, ktorý zrejme na akropole vybudoval svoje prvé dočasné sídlo. Za jeho pozostatok sa považuje palácová stavba s vežami na suchej podmurovke. Z týchto čias pochádza i maltou murovaná kamenná cisterna a brána. Cisterna sa napĺňala vodou z prameňa pomocou unikátneho keramického potrubia, ktorého zhotoviteľmi boli akiste italskí majstri. Z týchto čias pochádza z hradiska keramika, hroty šípov, bronzový prsteň, ostroha s kolieskovým bodcom a iné nálezy. Hradisko bolo po vybudovaní hradu Biely kameň v priebehu 13. storočia využívané už len ako strategická kontrapevnosť, ležiaca naproti hradu, a po zvyšok trvania stredovekého obdobia ako refúgium.

 

 

PhDr. Július Vavák vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, kde je v súčasnosti externým doktorandom. Pracuje v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Ťažiskovo sa venuje najmä obdobiu včasného stredoveku.

 

 

Použitá literatúra 

Kraskovská, Ľ.: Veľkomoravské hradisko v Jure pri Bratislave (Výskumy na Hradisku). In: Sbor. SNM 57. História 3, 1963, 67 – 103.

Vavák, J.: Nové poznatky k najstarším dejinám Svätého Jura. In: Zo starších dejín Svätého Jura. Svätý Jur 2010, 7 – 30.

 

Obrazová príloha: J. Vavák, Malokarpatské múzeum, E. Blažová, M. Bartík, Archeologický ústav SAV

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slovenské hradiská

Slovenské hradiská

Už štvrtý rok existuje internetová stránka, ktorá sa od svojho vzniku špecializuje na spoznávanie slovanských a pravekých hradísk na Slovensku a na ich predstavovanie verejnosti. Na portáli www.hradiska.sk v súčasnosti nájdete podrobné informácie, fotografie, obrázky nálezov, či dokonca kresby... celý článok

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Zo staroegyptských papyrusov vieme mnohé o názoroch a praktikách antického ľudu. Egypťania boli známi vierou v božstvá, no o čosi menej sa vie o ich okultných praktikách. celý článok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

Rok 1619 v Európe nebol idylický. Vojnová vrava zasiahla väčšinu kontinentu a výnimkou nebolo ani kráľovské mesto Prešporok. celý článok

Ako sa reštaurujú staré hodiny?

Ako sa reštaurujú staré hodiny?

Septembrová prednáška z cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou bude venovaná téme reštaurovania. celý článok

Germánov na Slovensku priťahoval rímsky luxus bývania

Germánov na Slovensku priťahoval rímsky luxus bývania

V prvých storočiach nášho letopočtu ležalo územie Slovenska v tesnom susedstve Rímskej ríše. Miestne germánske kmene proti Rimanom bojovali, ale aj slúžili v ich armáde, obchodovali s nimi či posielali svojich synov na výchovu k Rimanom. celý článok

Diskusia