Hitlerova kniha vyjde v Nemecku po vyše 70 rokoch

Publikované : 06.01.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5314

Vydanie Mein Kampf (Môj boj) je mementom toho, ako to môže dopadnúť, keď sa ľudia nechajú uniesť lacným populizmom, nacionalizmom, národnou a rasovou neznášanlivosťou. Hitlerov manifest plný šovinizmu, radikálneho rasizmu a nezmyslov, vyjde v Nemecku prvý raz od diktátorovej smrti v roku 1945.

 

Hitler, Mein Kampf – kritické vydanie

Začiatkom decembra 2015 oznámili historici prof. Andreas Wirsching a dr. Christian Hartmann z Mníchovského inštitútu modernej histórie, že na polovicu januára 2016 pripravia prvé vydanie Hitlerovej knihy Mein Kampf v Nemecku od roku 1945. Nová edícia, pod názvom Hitler, Mein Kampf – kritické vydanie, bude mať niekoľko tisíc poznámok pod čiarou, vysvetľujúcich text a objasňujúcich Hitlerove lži, chyby v texte a propagandu. Na poznámkach k textu sa podieľal tým historikov, medzi ktorých patria aj Wirsching a Hartmann. V kníhkupectvách sa objaví medzi 8. a 11. januárom v limitovanom náklade približne 4000 kusov. Celkovo bude mať publikácia 1948 strán (dva zväzky) a bude stáť 59 Eur.

Plán na vydanie knihy vzbudil v Nemecku značný rozruch a kritiku, predovšetkým zo strany židovských organizácií. Tie tvrdili, že kniha je nebezpečná a už nikdy by nemala byť publikovaná v žiadnej forme. Oprávnenosť takejto kritiky je však sporná. Radikáli a neonacisti si ju môžu zadovážiť z druhej ruky na čiernom trhu (v roku 1943 bolo v Nemecku asi 10 miliónov exemplárov knihy, dodnes sa množstvo z nich zachovalo), prípadne z ilegálne šírených verzií kolujúcich po internete. Mein Kampf navyše vyšiel v iných jazykoch. Magnus Brechtken, zástupca riaditeľa Mníchovského inštitútu modernej histórie a tiež jeden z autorov kritických poznámok, sa pred britský Daily Express vyjadril, že „to, čo publikujeme, je vlastne anti-Hitlerovský text.“

Hitler mal napísať knihu vo väzení, kde bol za účasť na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove v roku 1923, pôvodne zavretý na 5 rokov. Do väzenia nastúpil v roku 1924, trest mu však bol skrátený na niekoľko mesiacov. Celkom bol Hitler vo väzení 264 dní. Pôvodný názov jeho knihy bol „Roky boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti.“ Hitler knihu spočiatku diktoval Emilovi Mauriceovi (1897 – 1972), svojmu osobnému strážcovi, šoférovi, priateľovi a zakladajúcemu členovi nacistickej strany (NSDAP, Národnosocialistická nemecká robotnícka strana, Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). Neskôr Mauricea vymenil Rudolf Hess (1894 – 1987). Hess bol jeden z Hitlerových najbližších priateľov a jeho osobný sekretár. V Landsbergu bol uväznený, rovnako ako Hitler, za svoju účasť na puči. Maurice aj Hess sa na písaní Mein Kampfu výrazne podieľali.

 

Vydania

Po druhej svetovej vojne odovzdali Spojenci práva na vydanie Mein Kampf-u bavorskej vláde. Práva ale platia len 70 rokov po smrti autora, o poslednej polnoci roku 2015 preto vypršali. Od 1. januára 2016 je tak text voľne šíriteľný aj v Nemecku. Práve to bolo impulzom na vydanie knihy Mníchovským inštitútom modernej histórie. Nekomentované vydania sa nechystajú. Naopak, Spolková republika Bavorsko oznámila, že akýkoľvek pokus o vydanie knihy súdne napadne za šírenie nenávistnej ideológie. V Nemecku nie je dovolené predávať ani existujúce exempláre z medzivojnového obdobia a čias druhej svetovej vojny.

Mein Kampf bol okrem Nemecka zakázaný aj v ďalších štátoch: v Izraeli, Nórsku, Švajčiarsku, Lotyšsku a Portugalsku a ďalších. Naopak, celkom bežne sa vydáva napríklad vo Veľkej Británii, Rumunsku alebo v Spojených štátoch. V USA sa predá približne 15 000 kusov ročne. V Kanade je síce legálne knihu vydať, je však v podstate nedostupná. Dôvodom je, že najväčšia a jediná celonárodná sieť kníhkupectiev ju odmieta predávať. V Rusku bolo vydávanie knihy legálne do roku 2010, od vtedy je to protizákonné z dôvodu šírenia extrémizmu. V obrovských počtoch sa Mein Kampf predáva v Indii. V Turecku sa kniha stala bestsellerom, v roku 2005 sa dokonca za dva mesiace predalo viac ako 100 000 výtlačkov.

Ku kurióznej situácii došlo v susednom Česku. Nekomentovaný preklad vydalo v marci 2000 nakladateľstvo Otakar II. Koncom novembra toho istého roku bol majiteľ vydavateľstva obvinený z podpory a propagácie hnutí potlačujúcich ľudské práva. Spočiatku dostal podmienku, ale v marci 2005 bol zbavený viny. V platnosti však zostala pokuta 60 000 Kč, ktorú vymeral pražský mestský súd internetovému predajcovi knihy.

V slovenskom jazyku vyšiel Môj boj v roku 2000 vo vydavateľstve ARA s odborných komentárom Ing. Dr. Mgr. Romana Vyskočila. Ako uvádza v predhovore redakcia, „vydanie tejto knihy v žiadnom prípade nesleduje propagovať nacizmus a obludné tézy jedného z najväčších zločincov v dejinách ľudstva Adolfa Hitlera. Chce byť predovšetkým mementom, ako to môže dopadnúť, keď sa ľudia nechajú uniesť lacným populizmom, nacionalizmom, národnou a rasovou neznášanlivosťou a nakoniec si do čela štátu zvoliť človeka, ktorý sa netají svojimi diktátorskými sklonmi.“

Napriek pomerne vysokým počtom predaných kusov sú dnes zisky z jej predaja celkom zanedbateľné oproti tým, ktoré z nej mal za svojho života Adolf Hitler. Ten počas svojej vlády zarábal na tantiémach ohromné sumy.

 

Nezmysly

Základnou tézou Mein Kampf je tvrdenie o židovskej konšpirácii na ovládnutie sveta. Dve najväčšie zlá podľa Hitlera boli komunizmus a židovstvo. Kniha je agresívna, militaristická, antisemitská a plná nepodložených tvrdení. Okrem Hitlerových antisemitských výlevov a rasizmu sú súčasťou prvého dielu i autorove spomienky na jeho doterajší život a počiatky nacistického hnutia. Hitler vysvetľuje svoju motiváciu na vstup do politiky a popisuje stranícky boj o moc, ktorým si prešiel. Z knihy je zároveň zrejmé Hitlerove absolútne presvedčenie o tom, že on sám je vyvoleným človekom, ktorý má zvláštne životné poslanie od božskej prozreteľnosti: priviesť Nemecko späť na vrchol moci a cti a zlikvidovať mierovú zmluvu z Versailles.

Hitlerov životopisec a prominentný historik Ian Kershaw upozornil i na to, že niekoľko pasáží Mein Kampf-u je vyložene genocídnych. Okrem iného Hitler písal, že „Znárodnenie našej masy (ľudí – pozn. J. D.) sa podarí iba vtedy, pokiaľ počas celého pozitívneho boja za získanie ducha národa bude vyhladený jeho medzinárodný travič.“ (citovane podľa slovenského vydania z roku 2000,  s. 226)

Ďalšou ústrednou témou knihy je téza o nutnosti vytvorenia životného priestoru (Lebensraum) pre Nemcov vo východnej Európe, na území dnešnej Ukrajiny a Ruska. Slovanské obyvateľstvo týchto krajín malo byť, buď podobne ako to židovské, vyvraždené, alebo zotročené, prípadne, u rasovo vhodných kandidátov, germanizované. Hitler vždy tvrdil, že napísal knihu pre Nemcov a nesúhlasil s jej vydaním v iných jazykoch.

 

Recenzia Georga Orwella

V súvislosti s vydaním Hitlerovej knihy sa v západných médiách znovu objavila takmer zabudnutá, avšak až mrazivo trefná recenzia na Mein Kampf z pera George Orwella. Napísal ju v marci 1940, no jej posolstvo je rovnako aktuálne aj dnes. Okrem iného v nej píše: „Predstavme si, že by bol Hitlerov program realizovaný. To, čo si predstavuje o sto rokov odteraz, je kontinuálny štát 250 miliónov Nemcov s množstvom životného priestoru (t.j. tiahnuceho sa až do Afganistanu alebo tam niekde); obrovské, hlúpe impérium v ktorom sa v podstate nedeje nič iného okrem prípravy mladých mužov na vojnu a nekonečného chovu čerstvého krmiva pre delá. Ako je možné, že sa mu podarilo túto monštruóznu víziu presadiť?“

So svojim typickým sarkazmom Orwell konštatoval, že Hitler si bol veľmi dobre vedomý toho, že „ľudské bytosti nechcú len komfort, bezpečie, krátku pracovnú dobu, hygienu (...) chcú tiež, aspoň občas, aj boj a sebaobetovanie, nehovoriac o bubnoch, vlajkách a sprievodoch vyjadrujúcich vernosť (...) Zatiaľ čo socializmus a dokonca aj kapitalizmus,  i keď omnoho zdráhavejšie, vravia ľuďom 'ponúkame vám dobré časy,' Hitler im hovorí 'ponúkam vám boj, nebezpečenstvo a smrť.'“ A napriek tomu sa dokázala jeho vízia presadiť.

Hitler bol podľa Orwella „muž trpiaci neospravedlniteľnou krivdou. Mužskejšou formou reprodukuje výraz nespočetného množstva obrazov ukrižovaného Krista – to je bezpochyby ako sa sám Hitler vidí (...) On je mučeník, obeť, Prometeus prikovaný k skale, seba obetujúci sa hrdina, ktorý úplne sám bojuje proti nemožnej nepriazni. Ak by mal zabiť myš, vedel by to urobiť tak, aby to vyzeralo, že zabil draka.“

Hitler svoj obraz ako obraz hrdinu, ktorý sa obetuje pre národ dôrazne pestoval. Potom spustil teror, aký Európa dovtedy nezažila a dúfajme, že už nikdy ani nezažije. Narcizmus podobných samozvaných mučeníkov však môžeme nájsť aj na dnešnej politickej scéne. Populizmus a demagógia aj dnes hýbu masami. Možno by preto nebolo zlé mať Orwellove slová na pamäti aj pri sledovaní súčasnej politiky.

 

Jakub Drábik, PhD., vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnymi štúdiami fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a dejinami Veľkej Británie v 20. storočí. V Spojenom kráľovstve absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov (University of Sheffield, Birmingham University, The National Archives in Kew, London atď.), v akademickom roku 2012/2013 pôsobil na Oxford Brookes University ako Visiting Research Scholar. Je autorom monografie Mýtus o znovuzrození : Britská unie fašistů a její propaganda. Pre viac podrobností pozri jeho profil na academia.edu.

 

Použitá literatúra

Barnes, J. – Barnes P.: Hitler Mein Kampf in Britain and America. A Publishing History Cambridge 1980.

Hitler, A.: Mein Kampf. Bratislava 2000

Kershaw, I.: Hitler 1889-1936. New York 1999.

 

Internetové odkazy:

a) http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/688699.stm

b) http://www.express.co.uk/news/world/623376/Adolf-Hitler-Mein-Kampf-sale-Germany

 c) https://docs.google.com/file/d/0BzmBhYakPbYtT3k5cDd4Sm1SRUE/edit

Obrázová príloha: Jakub Drábik, Bundesarchiv, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako chápať studenú vojnu?

Ako chápať studenú vojnu?

Studená vojna a jej horúce konflikty vytvorili svet, v ktorom žijeme dnes. Skončila sa však studená vojna naozaj? Prečo sa dnes hovorí o „novej studenej vojne“? Môžeme sa dnes zo súperenia USA a ZSSR poučiť? celý článok

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pred 100 rokmi 15. januára 1919 vojaci Freikorps konečne našli lídrov povstania Spartakovcov, Rosu Luxemburgovú a Karla Liebknechta. Odvliekli ich na svoje veliteľstvo, vypočúvali, potom pažbami pušiek zmlátili a nakoniec obidvoch zastrelili. Sny o komunistickej revolúcii v Nemecku sa rozplynuli. celý článok

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Bolo presne 11 hodín piatok 13. novembra 1942. Veliteľ japonskej ponorky I-26, komandér Jokota Minoru, už nejaký čas sledoval periskopom päť amerických krížnikov a torpédoborcov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.