Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Himera – mesto víťazov i porazených

Publikované : 16.08.2013 | Zobrazení: 4120 |
7 minút čítania

Ústie rieky Himera na severe Sicílie bolo nepochybne obývané už niekoľko storočí predtým, ako začali Gréci kolonizovať oblasť západného Stredomoria. Po príchode prvých kolonistov sa tu udomácnili a pod ich rukami vyrástlo mesto, ktorému sudičky vpísali do osudu vojny. Vďaka nim sa Himera dostala do učebníc svetovej histórie. 

 

Kolonisti hľadajú nový domov

Dnes stále nevieme povedať, či to boli Sikani, pôvodní obyvatelia Sicílie, kto sa usadil pri ústí rieky Himera a založil prvú osadu. Archeologickými nálezmi sa zistilo, že sa na okolí vyrábala keramika, na ktorej sa odrážal grécky dizajn ešte predtým, než bola kolónia na sicílskom pobreží vôbec založená.

Grécki kolonisti dosiahli oblasť dnešnej Himery v druhej vlne kolonizácie v roku 648 pred Kr. Prvá vlna sa venovala objavovaniu najmä východného pobrežia Sicílie a až tu sa dali kolonisti do pohybu ďalej na západ.

Himeru založili kolonisti z mesta Zanklé (dnešná Messina na severovýchode Sicílie) s pomocou skupiny v exile zo Syrakúz, ktorých vtedajší svet poznal pod prezývkou Myletidi. Na kolonizovaní Himery sa zúčastnil aj kontingent z mesta Chalkis z gréckeho ostrova Eubója, ktoré bolo materským mestom Zanklé.

Keďže kolonisti mali svoje korene na viacerých miestach, podľa rôznych historických zdrojov poznáme až troch zakladateľov mesta. Najdôležitejšiu úlohu zohrali Euklides, Simo a Sakone, pričom každý z nich bol jedným z vodcov zakladateľských skupín. Na otázku, prečo sa obyvatelia Zanklé rozhodli hľadať miesto pre novú kolóniu, existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Dohnala ich k tomu neúrodná pôda v okolí ich pôvodného mesta, a tak sa skupina Grékov vydala severným pobrežím na západ hľadať nové miesto, kde by si mohli založiť svoje farmy. Zapáčilo sa im úrodné miesto neďaleko ústia rieky Himera do Tyrhenského mora a rozhodli sa tu usadiť.

Sikanov, ktorí tu žili spoločne s inými kmeňmi, Gréci jednoducho vyhnali a tí sa stiahli viac do vnútrozemia. Rozdielny pôvod obyvateľov Himery sa najkrajšie odzrkadľuje na jazyku, pretože ľudia tu rozprávali zmiešaným dialektom iónčiny a dórčiny, zatiaľ čo na úradoch a na podobných oficiálnych miestach sa používal dialekt, akým sa hovorilo v meste Chalkis. Himera sa pomerne rýchlo vypracovala na prosperujúcu komunitu, no netrvalo dlho, kým si Kartáginci uvedomili, že vďaka jej výhodnej polohe môžu Gréci ľahko kontrolovať zdroje vo vnútrozemí Sicílie. Mesto sa stalo hranicou medzi Grékmi a Kartágincami na severnej strane ostrova. Na južnej strane predstavovalo hranicu mesto Selinus (dnešné Selinunte). Vzájomná rivalita nebola založená na získavaní pôdy, ale ich nepriateľstvo pramenilo z neodolateľnej túžby ovládať morské cesty medzi východným a západným svetom. Založením Himery v tom spravili Gréci Kartágincom škrt cez rozpočet.

 

Tri armády smerujú do Himery

Už krátko po založení Himery poznačil jej zrod konflikt s významným mestom Akragas (dnes Agrigento). Leží v rovnakej nadmorskej výške ako Himera, len na úplne opačnej strane ostrova.

V čase tyrana Phalarisa (580 – 550 pred Kr.) podnikol Akragas pod jeho vedením expanziu na sever s cieľom ovládnuť a kontrolovať dopravu v Tyrhenskom mori. Nehnala ich len túžba kontrolovať tovar a lode plaviace sa touto oblasťou, ale chceli získať prevahu nad vplyvom Kartága a ovládnuť aj oblasť mesta Himera.

Konflikt dosiahol kritický bod o storočie neskôr, keď sa Terillovi, tyranovi z Himery, vyhrážal Therón, tyran z Akragasu, a Gelón, tyran zo Syrakúz, ktorých spájal sen prevziať kontrolu nad celou Sicíliou. Zúfalý Terillus si zavolal na pomoc Kartágincov, čím vyprovokoval prvú potýčku medzi púnskou armádou a alianciou zloženou zo silného Akragasu a Syrakúz. Terillus ešte nemohol tušiť, že aj tento krok sa stane pre Himeru fatálny.

Gelón zo Syrakúz a Therón z Akragasu dali do pohybu svoje armády a vydali sa na pochod k Himere. Vojaci sa blížili k osudnému miestu, pričom takmer v rovnakom čase sa spojenci Kartága, Etruskovia, vydali na juh Itálie a Gréci boli napadnutí z viacerých strán. Ani kartáginský Hamilkar sa nechcel nechať zahanbiť a zostavil silnú armádu s počtom 30 000 mužov (niektoré zdroje dokonca hovoria o armáde desaťkrát väčšej a uvádzajú až 300 000 mužov a 3000 lodí), s ktorými začal presun do Himery z mesta Panormos (dnešné Palermo). Rovnako ako zakladatelia Himery, aj muži v armáde Hamilkara pochádzali z viacerých miest – našli by sme medzi nimi vojakov z Líbye, Ibérie, Ligúrie, zo Sardínie alebo z Korziky.

 

Neslávny koniec slávneho veliteľa

Neďaleko Himery sa stretli tri veľké armády. Hamilkar sa ešte na poslednú chvíľu snažil spojiť s Anaxilaom z mesta Rhegion, avšak skôr ako k spojeniu mohlo dôjsť, napadol ho syrakúzsky Gelón so svojou 50 000 armádou a s 5000 jazdcami.

Jazdci prenikli v prestrojení za hradby mesta a podarilo sa im zapáliť kartáginské lode. Bol to jeden zo zlomových momentov bitky, pretože Kartáginci sa nedokázali spamätať a začali prehrávať. Počas bitky stál veliteľ Hamilkar na neďalekom kopci a snažil sa nakloniť si priazeň bohov tým, že vykonával rituál obetovania. Kartáginci vraj pre svoje rituály niekedy dokonca používali aj detské obete, hoci dnes sa nedá s určitosťou dokázať, či je to pravda, alebo len vymyslená legenda.

Hamilkar sledoval bojisko, a keď videl, že kartáginské vojsko sa zmieta v smrteľnom kŕči, hodil sa do plameňov ako najväčšia obeť bohom. Túto príhodu opísal vo svojich Dejinách (7.167) aj slávny historik Hérodotos: „Boj barbarov s Grékmi na Sicílii trval od včasného rána do neskorého večera, tak dlho sa vraj bitka pretiahla. Hamilkar bol v tom čase v tábore, na veľkej hranici obetoval za dobrý výsledok a pálil celé telá obetných zvierat. Vo chvíli, keď konal nad obeťami úlitbu, uvidel, ako sa vojsko obracia na útek a vrhol sa do ohňa. Týmto spôsobom zmizol, pretože sa upálil.“ Za jeho smrť vinili Kartáginci Grékov a nikdy im neodpustili, že sa ich veliteľ stratil. Po bitke sa Gelón snažil nájsť telo mŕtveho Hamilkara, pretože nevedel, ako skončil, ale nič z neho nezostalo. Na pamätnom mieste Kartáginci neskôr postavili Hamilkarovu hrobku a ešte niekoľko rokov po udalosti pri nej uskutočňovali obetiny na jeho počesť.

 

Chrámy na oslavu víťazstva

Bitka pri Himere sa odohrávala pravdepodobne v rovnakom čase ako slávnejšia bitka pri Salamíne (podľa Herodota 7.166: „Tvrdí sa, že v ten istý deň porazili na Sicílii Gelón s Therónom Kartáginca Hamilkara a Gréci v Salamíne Peržana,“) alebo v rovnakom čase ako bitka pri Termopylách (podľa Diodora Sicílskeho 11.24.1). Niektorý z rečníkov dokonca označil túto bitku za „západný ekvivalent“ bitky pri Salamíne. Na rovnaký stupeň kladie víťazstvo Grékov nad „barbarmi“ na východe (Peržania), ako aj nad „barbarmi“ na západe (Kartáginci).

Na severe mesta, kde stál tábor Kartágincov, postavil Therón chrám bohyni Aténe na oslavu víťazstva. Okrem tohto chrámu postavili svätostánok víťaznej bohyni Aténe aj v Syrakúzach – v štvrti na ostrove Ortygia (jeho staviteľom bol Gelón), v Akragase na počesť Dia Olympského, ktorý podľa tradície stavalo 25 000 kartáginských zajatcov, a chrám v Rhegiu.

V Delfách venoval Gelón Apolónovi zlatú trojnožku, postavil sochu Niké a v Olympii nechal postaviť Diovu sochu. Stal sa z neho jeden z najvýznamnejších mužov gréckeho sveta. Po víťazstve pri Himere obsadil tyran Therón mesto a vládu nad ním prenechal svojmu synovi Thrasydaeovi. Miestnym sa, samozrejme, jeho krok nepozdával a otvorene sa postavili voči tomuto rozhodnutiu. Ich revoltu a snahu zbaviť sa tyranovho syna však potrestal samotný Therón.

 

Kartáginská odplata a zničenie mesta

Osem rokov po bitke sa Himera utápala v problémoch a v náladách Therónovho syna. Až smrťou tyrana Theróna (v roku 472 pred Kr.) a následným kolapsom tyranie v Akragase sa obyvatelia dočkali vytúženej slobody a demokracie, pretože sa vláde nad svojím mestom mohli odvtedy venovať sami. Nasledovalo takmer 60 rokov stability a pokojného života.

To všetko až do nešťastného roku 409 pred Kr., ktorý otriasol veľkou časťou Sicílie. V tomto roku sa Kartáginci na čele s Hannibalom rozhodli obsadiť čo najväčšie územie Sicílie a postupne, systematicky začali ničiť grécke pobrežné mestá. Prvou obeťou sa stalo slávne mesto Selinus a rovnaký osud stihol v rýchlom slede aj Akragas, Gelu, neskôr Camarinu, až sa napokon Hannibalove vojsko dostalo na sever ostrova do Himery.

Kartáginci začali obliehanie Himery s novými vojenskými prvkami a s delostrelectvom, ktoré bolo v tom čase pre Grékov neznáme. Keďže mestá neboli pripravené čeliť takémuto druhu útoku, netrvalo tak dlho a rýchlo padli do rúk pomstychtivých vojakov. Himera vydýchla naposledy a začala sa strácať zo strán histórie. Zmizla zo sveta a to, čo boli kedysi domy či chrámy, sa premenilo na nemé ruiny utápajúce sa v rastúcej tráve. Hannibal tak splnil svoj cieľ a pomstil svojho slávneho predka. Nechcel, aby mesto, kde Hamilkar opustil tento svet, naďalej stálo. Hannibal napokon vyšiel na miesto Hamilkarovej smrti a vykonal tu rituál obetovania, pri ktorom prelial krv troch stovák himerskych zajatcov.

 

Nový život

Po kartáginskej odplate ostalo mesto opustené a neobývané. Jednou z mála ruín, ktorá si ešte ako tak zachovala svoj tvar, bol kedysi slávny chrám Atény na pripomenutie víťazstva z roku 480 pred Kr. Dva roky po zničení mesta, teda v roku 407 pred Kr., ľudia postavili nové sídlisko, iba 12 kilometrov západne od pôvodného mesta, a nazvali ho Thermai Himerai (dnešné Termini Imerese). Založili ho Kartáginci, no podľa Cicera tu boli dvere otvorené aj pre pôvodných obyvateľov starej, gréckej Himery. Názov nového mesta odvodili od prameňa s teplou minerálnou vodou, ktorý sa nachádza v okolí. Dnes by sme mesto našli v ruinách, ale stále je medzi nimi viditeľný zvyšok oblúkového akvaduktu, ktorý privádzal teplú vodu z kopcov do mesta, ale aj kúsok amfiteátra, niekdajšieho fóra a kúpeľného komplexu na úbočí hory Monte San Calogera.

 

Mgr. Tomáš Kubuš vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia začal pôsobiť ako sprievodca pre cestovnú kanceláriu, v ktorej sa špecializuje na islamské krajiny severnej Afriky, Blízkeho a Stredného východu a centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje, zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.

 

 

Použitá literatúra

Antiquarium Himera, Soprintendenza per i beni culturali ed ambientali. Palermo 2004.

Grant, M.: Klasické Řecko. Praha 2004.

Hartmann, H./ Wetzel, Ch.: Sicílie, Umění a kultúra. Praha 2003.

Jannelli, L./Longo, F.: The Greeks in Sicily. Verona 2004.

 

Pramene:

Herodotos: Dějiny. Preklad J. Šonka. Praha 2003.

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Fascinujúce staroveké jaskyne na Sicílii

Fascinujúce staroveké jaskyne na Sicílii

História ostrova Sicília je fascinujúca. Väčšinou sa človeku pri vyslovení mena tohto ostrova vybaví obdobie gréckej kolonizácie a etablovanie antickej kultúry, ktorá pozdvihla ostrov na jedno z najvýznamnejších miest staroveku. celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Mechanizmus z Antikythery – staroveký počítač?

Mechanizmus z Antikythery – staroveký počítač?

Okolo roku 67 pred Kr. sa pri malom gréckom ostrove Antikythera, medzi Krétou a pevninou, potopila rímska loď s nákladom. Prevážala okrem bežného nákladu aj jeden zvláštny predmet z bronzu a dreva − slávny mechanizmus z Antikythery. celý článok

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Caesarova mimoriadna kariéra by nebola možná bez predchodcov, z ktorých najvýznamnejším bol muž, ktorý si svojimi neobyčajnými úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „šťastný“. celý článok

Ako opisujú evanjeliá zmŕtvychvstanie?

Ako opisujú evanjeliá zmŕtvychvstanie?

Podobne ako v príbehoch Ježišovho narodenia, tak aj v príbehoch jeho zmŕtvychvstania často skĺbime všetky udalosti opisované v evanjeliách do jednej. celý článok

Diskusia