Gustáv Husák a Magda Lokvencová...

Publikované : 20.08.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 11043

Gustáv Husák a Magda Lokvencová – manželstvo na pozadí politiky

 

Manželstvo i vzťah Gustáva Husáka a Magdy Lokvencovej by sme s čistým svedomím mohli zaradiť do kategórie veľké lásky slávnych či označiť ho za búrlivú love story v dimenziách slovenskej reality prvej polovice 20. storočia.

 

On intelektuál a politik, ktorý sa v pomerne mladom veku dostal do najvyšších sfér politiky. Ona herečka a prvá žena – režisérka na Slovensku. Obaja silné a výrazné osobnosti, výrazne vyčnievajúce zo svojho okolia. V našej nedávnej histórii snáď ani nemáme podobný príklad na porovnanie, keďže manželky známych osobností žili skôr v ústraní, na verejnosti vystupovali minimálne, nehovoriac už o nejakej ich samostatnej angažovanosti. Magda Lokvencová bola presný opak, k čomu ju predurčovalo už samo prostredie, v ktorom vyrastala.

 

Študentská láska

Celým menom Magdaléna Viera Lokvencová sa narodila 13. septembra 1916 v českom Pacove neďaleko Pelhřimova do rodiny Antonína Lokvenca a Juliany, rodenej Hradeckej. Antonín Lokvenc bol vyštudovaným inžinierom agronómie a po skončení prvej svetovej vojny zostal naďalej pôsobiť v armáde, kde dosiahol hodnosť štábneho kapitána. S rodinou sa presťahoval na Slovensko, najprv do Trenčianskych Teplíc a zakrátko do Horných Motešíc, pretože práve tam sa stal správcom vojenského veľkostatku.

Keď mala Magda sedem rokov, zomrela jej matka. Zostali po nej tri malé deti, ktorým ich otec zabezpečil na tú dobu skutočne všestrannú výchovu. Magda a jej súrodenci sa učili cudzie jazyky, jazdiť na koni, orientovali sa v umení a v literatúre, nehovoriac, že do ich domu chodievali významné návštevy z radov intelektuálov. Práve tu možno hľadať Magdin neskorší záujem o divadlo.

Jej umelecké ambície sa naplno prejavili v Banskej Bystrici, kam odišla študovať na dievčenské gymnázium. V tom čase obdivovala Voskovca a Wericha, čítala básne Jiřího Wolkra a jej záujem sa všeobecne orientoval hlavne na umenie. Na internáte skúšala prvé scénky či recitácie, ktoré potom so spolužiačkami prezentovali na pôde samovzdelávacieho krúžku.

Lákala ju avantgarda, čo bolo nepochybne spôsobené jej ľavicovou orientáciou a taktiež sa živo zaujímala o politiku a o spoločenské dianie. Treba si uvedomiť, že politické angažovanie stredoškolskej mládeže bolo v ČSR prísne zakázané a trestalo sa vylúčením zo štúdia. Tým viac sa to týkalo dievčenského gymnázia, keďže u mladých dievčat sa záujem o politiku nepredpokladal a každé vybočenie zo zaužívaných konvencií bolo prísne trestané. Obmedzovali sa dokonca i styky medzi študentkami a chlapcami z vedľajšieho chlapčenského gymnázia. Magda sa proti takýmto nariadeniam búrila, čo ju dostávalo do konfliktov s vychovávateľkami. Vyčnievala z radu a to v tom čase nebolo žiaduce.

Krátko pred koncom Magdinho štúdia prišiel do Banskej Bystrice na pôdu samovzdelávacieho krúžku prednášať mladý študent práv Augustín Husák, ktorý sa medzi mládežou stával čoraz známejší vďaka svojím aktivitám vo Zväze slovenského študentstva. Jeho prednáška sa niesla v ľavicovom duchu. Magda už predtým udržiavala kontakt so študentmi podobného politického presvedčenia, ale s Husákom sa stretla prvý raz. Po prednáške si sadli v úzkom kruhu, rozprávali sa a prebehla medzi nimi povestná iskra. Pokračovalo to písaním listov, až sa následne rozvinul plnohodnotný vzťah dvoch mladých ľudí – intelektuálov – túžiacich zmeniť spoločnosť a jej skostnatené pomery. Ich vzťah sa ešte viac utužil na letnom tábore ľavicového študentstva v Starej Ľubovni a nepochybne i pod Husákovým vplyvom sa Magda rozhodla pre štúdium práv v Bratislave. Vnútorne túžila po umeleckej dráhe a divadle, ale otec jej poradil, aby išla študovať odbor, ktorý ju v budúcnosti uživí.

Po príchode na Právnickú fakultu sa podobne ako Husák začala ako jedna z mála žien angažovať v akademických spolkoch. Pôsobila na pôde fakultného spolku Právnik, v Spolku socialistických akademikov, v Spolku podunajských študentov a dve funkčné obdobia ako predsedníčka ženskej komisie Zväzu slovenského študentstva. Prispievala i do ľavicového časopisu Šíp a v tomto období sa jasne vyprofilovala aj politicky. Stala sa presvedčenou komunistkou, i keď do KSČ nevstúpila.

Počas práce v študentských spolkoch sa snažila zlepšiť postavenie študentiek na univerzite a najmä katastrofálne podmienky na dievčenskom internáte, odstrániť všetky predsudky o postavení žien v spoločnosti a šíriť medzi nimi osvetu. V čisto mužskom prostredí to však mala nesmierne ťažké. Niektoré z jej cieľov sa zrealizovať podarilo, iné nie. Neustále udržiavala kontakt s divadlom a s umeleckou sférou vôbec. Navštevovala predstavenia, koncerty, výstavy, pôsobila v študentskom voice band a nadväzovala kontakty s umelcami.

Husák zatiaľ stúpal v rámci študentských organizácií stále nahor a zastával v nich čoraz významnejšie funkcie. Okrem toho aktívne pôsobil v rámci KSČ či sa angažoval za vybudovanie vysokej školy technickej na Slovensku. Písal články, organizoval študentské zhromaždenia, cestoval po ČSR i po Európe. Magda vďaka nemu prenikla do kruhov slovenskej ľavicovej inteligencie, zoznámila sa s Clementisom, Novomeským i s ďalšími davistami a stala sa tak súčasťou druhej generácie davistov. Husákovi takmer každý závidel krásnu a inteligentnú priateľku, keďže mnohí z jeho spolužiakov či kolegov boli do Magdy platonicky zaľúbení. Bol to vzťah dvoch výrazných a silných osobností, ktorý sa nepochybne nemohol vyhnúť ani búrlivejším obdobiam. Najmä vďaka Husákovej autoritatívnej povahe a snahe za každú cenu presadzovať svoj názor.

 

Vo víre konfliktov a politiky

Magdaléna Viera Lokvencová a Augustín Husák sa vzali po trojročnej známosti 1. septembra 1938 na radnici bratislavského Starého mesta. Za svedkov im išli Vladimír Clementis a jeho manželka Lída. Krátko predtým podnikli Husák s Magdou predsvadobnú cestu po Francúzsku a Taliansku.

Zobrali sa ale v čase, keď sa nad ČSR i celou Európou začali sťahovať mračná v podobe nemeckej agresie. Mníchovská dohoda, vyhlásenie autonómie Slovenska, zastavenie činnosti komunistickej strany a jej pridružených organizácií, Viedenská arbitráž, odsun Čechov zo Slovenska, to všetko boli okolnosti, za ktorých vstupovali do manželského života. Po promócii pracoval Husák ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii u Vladimíra Clementisa a spolu s Magdou sa nasťahovali do malej garsónky na Panenskej ulici. Po Clementisovom odchode do emigrácie sa zamestnal v ďalších dvoch kanceláriách a približne rok venoval i komunistickej ilegalite. Magda promovala až v roku 1940 a v rovnakom roku dostala aj slovenské štátne občianstvo, a to práve vďaka tomu, že sa vydala za Slováka.

Následne si začala plniť svoj veľký sen a prihlásila sa na štúdium na Hudobno-dramatickú akadémiu v Bratislave, ktorú práve premenovali na Štátne konzervatórium. Popri štúdiu pracovala na úverovo-právnom oddelení Moravskej banky.

S Husákom sa presťahovali do vily po zosnulom spisovateľovi Jozefovi Gregorovi-Tajovskom, kde potom usporadúvali povestné stretnutia ľavicovej inteligencie. Husák si po skončení advokátskej praxe otvoril vlastnú kanceláriu, ale venoval sa jej minimálne. Zamestnal sa ako tajomník Ústredného zväzu špeditérov a s Magdou tak boli finančne dobre zabezpečení. Salónny komunista Husák sa spoločne s manželkou rodinne stretávali napríklad s guvernérom Slovenskej národnej banky Imrichom Karvašom. Organizovanie Povstania prišlo na rad až o niečo neskôr.

V prelomovom roku 1944 čakali Husákovci prírastok do rodiny a Magda tak odchádzala na povstalecké územie v pokročilom štádiu tehotenstva. V Banskej Bystrici bola až do druhej polovice októbra, keď bola spolu s ďalšími ženami a ranenými evakuovaná na sovietske územie. Husák zostal v Bystrici, kde ho zastihol Gottwaldov telegram o narodení syna, ktorý prišiel na svet v Moskve. Svojho syna Vladimíra i manželku uvidel až vo februári 1945. To už naplno prenikol do vysokej politiky, ktorá sa stala zmyslom jeho života a to nutne znamenalo i začiatok konca jeho manželstva s Magdou. Tá sa od roku 1946 začala naplno venovať hereckej a režisérskej dráhe na pôde Novej scény Národného divadla.

V rovnakom roku sa Husákovcom narodil i druhý syn Ján, čo malo prispieť k záchrane ich manželstva. Súčasťou vysokej politiky boli totiž i mnohé oslavy a spoločenské akcie plné jedla, alkoholu a pekných žien. Týmto nástrahám Husák málokedy odolal, nehovoriac už o tom, že sa doma zdržoval vďaka  mnohým svojim funkciám minimálne.

 

Začiatok konca

Manželia však na oficiálnych akciách vystupovali spoločne bok po boku. Takýchto podujatí nebolo málo, keďže Husák sa v roku 1946 stal predsedom Zboru povereníkov, a teda najvyšším štátnym predstaviteľom na Slovensku. Manželky podobne vysoko postavených funkcionárov sa držali zväčša v úzadí, najčastejšie v domácnosti, a na verejnosti vystupovali iba minimálne, ak vôbec. Magda sa od nich odlišovala i v tomto. Väčšinu času trávila v divadle, režírovala i hrala, čo odcudzeniu manželov ešte viac prispelo. Dokonca účinkovala v známom televíznom filme Vlčie diery. I dnes by pôsobilo trochu netradične, ak by mal slovenský premiér za manželku herečku a režisérku, nieto ešte v druhej polovici 40. rokov minulého storočia. Magda bola jednoducho moderne zmýšľajúca žena. Keďže manželstvo bolo v kríze a Husákove milostné avantúry neprestávali, nadviazala Magda vzťah s o štyri roky mladším hercom Ctiborom Filčíkom. Manželstvo Husákovcov bolo iba formálne a ak by Husáka v roku 1951 nezatkli, pravdepodobne by sa bolo skončilo rozvodom.

Po Husákovom zaistení nastali pre celú jeho rodinu ťažké časy. Magdu na istý čas spoločne so synmi internovali a neskôr ju prepustili z divadla. Podarilo sa jej zamestnať v Slovenskom národnom múzeu a aby privyrobila nejaké peniaze, po nociach plietla svetre. S Husákom sa rozviesť odmietla, i keď jej za to súdruhovia ponúkali bezproblémový život. Keďže sa Husák vo väzení odmietal priznať, manželku a synov uvidel prvý raz od zatknutia až po štyroch rokoch. Magde v tomto období veľmi pomáhal Filčík, aj keď to preňho znamenalo isté riziko. Nikdy sa k nej však nenasťahoval. Magda sa i napriek vzťahu s Filčíkom pokúšala urobiť všetko preto, aby sa Husák dostal z väzenia von alebo jej bola vo väzení umožnená aspoň návšteva. Nikdy neprestávala písať najrôznejšie žiadosti na všetky možné miesta. Keď sa politicko-spoločenská situácia zmiernila a Husák mohol vo väzení aj pracovať, posielal Magde zarobené peniaze. V druhej polovici 50. rokov jej bolo umožnené vrátiť sa do divadla a tak sa rodine aspoň čiastočne zlepšila finančná situácia.

Husák sa dostal na slobodu až v roku 1960, teda takmer po desiatich rokoch. Keďže nemal kde bývať, nasťahoval sa k Magde. Logicky tak musela prísť na pretras i otázka, ako ďalej s ich manželstvom. Husák dal Magde niekoľko podmienok, na základe ktorých by si vedel predstaviť ďalšie pokračovanie ich vzťahu. Jedna z podmienok bola i tá, že Magda skončí s divadlom. Keďže ona to akceptovať odmietla, manželstvo sa koncom roka 1960 skončilo rozvodom.

Magda pokračovala v divadle až do svojej predčasnej smrti v januári 1966 a Husák nastúpil po počiatočných robotníckych a administratívnych profesiách do Ústavu štátu a práva SAV v Bratislave. Po svojej úplnej občianskej i straníckej rehabilitácii začal intenzívne pracovať na svojom návrate do vysokej politiky. Magda sa už Husákovho comebacku nedožila. Husák sa na sklonku života vyjadril, že Magda Lokvencová bola jeho jediná a skutočná veľká láska. Možné to je, pravdou však zostáva i to, že mal v živote obdobia, keď o nej nechcel ani počuť a nevedel jej odpustiť Filčíka.

 

PhDr. Tomáš Černák absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je interným doktorandom na Historickom ústave SAV v Bratislave, kde je témou jeho dizertačnej práce politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Vo svojom výskume sa zaoberá aj dejinami KSS a jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými dejinami, a taktiež športovou históriou. Je napríklad autorom štúdií Viliam Široký a Július Ďuriš – rodinný pôvod, sociálne pomery a začiatky pôsobenia v komunistickom hnutí, Posledné dni života Gustáva Husáka a otázka jeho zmierenia s Bohom, Rodinný pôvod, detstvo a gymnaziálne roky Gustava Husáka, Gustáv Husák a jeho štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, Futbal a politika v ČSR počas roka 1948 na príklade futbalových klubov AC Sparta a ŠK Bratislava, Fenomén futbalu v Trnave na príklade pamätných zápasov Spartaka Trnava a mnohých ďalších vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

 

Použitá literatúra

Lindovská, N. a kol.: Magda Husáková - Lokvencová. Prvá dáma slovenskej divadelnej réžie. Bratislava 2008.

Michálek, S. – Londák, M. a kol. : Gustáv Husák, moc politiky - politik moci. Bratislava 2013.

Plevza, V.: Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril. Bratislava 1991.

 

Internetové odkazy

a) http://www.historyweb.sk/clanky/detail/mlade-roky-gustava-husaka

 

Obrazová príloha: T. Černák, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako chápať studenú vojnu?

Ako chápať studenú vojnu?

Studená vojna a jej horúce konflikty vytvorili svet, v ktorom žijeme dnes. Skončila sa však studená vojna naozaj? Prečo sa dnes hovorí o „novej studenej vojne“? Môžeme sa dnes zo súperenia USA a ZSSR poučiť? celý článok

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pred 100 rokmi 15. januára 1919 vojaci Freikorps konečne našli lídrov povstania Spartakovcov, Rosu Luxemburgovú a Karla Liebknechta. Odvliekli ich na svoje veliteľstvo, vypočúvali, potom pažbami pušiek zmlátili a nakoniec obidvoch zastrelili. Sny o komunistickej revolúcii v Nemecku sa rozplynuli. celý článok

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Bolo presne 11 hodín piatok 13. novembra 1942. Veliteľ japonskej ponorky I-26, komandér Jokota Minoru, už nejaký čas sledoval periskopom päť amerických krížnikov a torpédoborcov. celý článok

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

V máji 1956 vystúpil istý Sergio D´Angelo, taliansky komunista a hľadač talentov milánskeho vydavateľstva Giangiacomo Feltrinelli Editore, z vlaku v dedine Peredelkino, v oáze ruských spisovateľov necelých dvadsať kilometrov od Moskvy. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.