Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Gottland (knižná recenzia)

Publikované : 13.09.2012 | Zobrazení: 7623 |
3 minúty čítania

Keď som sa dozvedel, že poľský novinár Mariusz Szczygieł napísal knihu o Čechoch v 20. storočí a táto sa stala európskou knihou roka, prejavil som veľkú, aj keď neoprávnenú skepsu. Keď kniha vyšla v slovenčine, môj skepticizmus síce ešte narástol, ale napriek tomu sa niekde tam vo vnútri objavil aj nečakaný záujem. S prepáčením, príslušník „marginálneho národa“ píše o inom „marginálnom národe“ a ja príslušník ďalšieho „marginálneho národa“ to recenzujem. Tento úvodný odsek je asi prvé aj posledné negatívum, čo som o tejto knihe napísal.

Marius Szczygieł dokázal pomocou príbehov zachytiť dejiny jedného národa. Začína Tomášom Baťom – príbehom jednej podnikateľskej rodiny (Ani krok bez Baťu). Opisom začiatkov slávnej obuvníckej firmy prechádza českými dejinami začiatku 20. storočia. Paradoxne v prvej kapitole tieto dejiny aj ukončuje – návratom Tomáša Baťu ml. do Zlína po nežnej revolúcii.

Zaujímavý príbeh si poľský novinár vybral z druhej svetovej vojny. Lída Baarová bola idolom českej predvojnovej kinematografie. Následne začala pôsobiť v Tretej ríši, kde takisto zaujala..., a to nielen bežných divákov. K jej obdivovateľom totiž patril samotný Adolf Hitler. Pravdepodobne bola milenkou ďalšieho významného muža Nemecka − Josepha Goebbelsa. Na osudoch tejto asi dosť naivnej ženy môžeme vidieť nielen krutosť vojny, ale hlavne jej absurditu.

Ďalším absurdným príbehom je stavba Stalinovho pomníka v Prahe. Pôvodne to mala byť najgigantickejšia socha červeného diktátora na svete. Ale po jeho smrti a po nástupe Nikitu Sergejeviča Chruščova a prehodnotení Stalinovej politiky sa komunisti potrebovali monumentu v tichosti zbaviť. Príbeh staviteľa Otakara Šveca, ktorý pochybnému pamätníku zasvätil celý svoj život, je nosnou dejovou linkou tejto časti knihy.

Hrdinom nasledujúceho príbehu je Ján Procházka. Bol tento spisovateľ a politik skutočne obeťou tajnej polície, ktorá zverejnila nahrávky, kde sa negatívne vyjadroval o vedúcej osobnosti Pražskej jari – Alexandrovi Dubčekovi? Jeho život akoby pripomínal osudy postáv Kafkových románov.

Práve Franz Kafka je symbolom istého typu ľudí a ich osudov po udalostiach v roku 1968. Paradox a niekoľkokrát spomenutú absurditu podčiarkuje fakt, že dnes je na Kafkovi ako „českom rodákovi“ postavený pražský turistický ruch. Tento spisovateľ sa pritom určite necítil ako Čech, keďže písal po nemecky a bol Žid. Ale podobne „zabúdajú“ aj iné národy, stačí si len spomenúť, kto je najvýznamnejším maďarským a kto slovenským básnikom...

Obdobie normalizácie M. Szczygieł prezentuje na príbehu popovej kapely Golden Kids (M. Kubišová, H. Vondráčková a V. Neckář). Autor ho ilustruje hlavne na rozdielnych osudoch ikony socialistického popu Heleny Vondráčkovej a predstaviteľky Charty 77 Marty Kubišovej. Ktovie akú cestu by sme si v tej dobe vybrali my?

Eduard Kirchberger je asi väčšine čitateľov neznámy, ale jeho osud vyjadruje životy obyčajných ľudí 20. storočia. Chce sa mi dodať refrén z textu J. Nohavicu: „...celé ‚krásné‛ 20. století...“

Kirchberger dokázal písať brakovú literatúr za každého režimu; za prvej československej republiky to boli dobrodružné a špionážne romány. Za komunizmu si zmenil meno na Karel Fabián, takisto zmenil žáner na akýsi socialistický realizmus, darmo – aj vlastná koža sa dá „obrátiť“ naopak.

Posledný príbeh knihy je o lekárke Jaroslave Moserovej, žene ktorá ošetrovala Jána Palacha a o jej životnom osude. Dejové linky sú tu dve, okrem doktorky Moserovej v príbehu vystupuje aj Zdeněk Adamec, mladík, ktorý v roku 2003 napodobnil Palacha.

Možno sa oprávnene pýtate, prečo by sme mali čítať historické príbehy, ktoré opisujú národné stereotypy našich západných susedov? Budem parafrázovať samotného autora: „ ...čitateľ zo Slovenska mi napísal, že som z Jozefa Gabčíka urobil Čecha. Odpovedal som mu, že mi prišli stovky mailov od českých čitateľov a nikto ma na to neupozornil.“ Dejiny našich národov boli tak dlho spoločné, že cudzinec nás niekedy už ani nevie rozoznať, čo je, žiaľ, smutná pravda. Niektoré národné stereotypy máme spoločné a je komplikované povedať, kto bol ich prvotným nositeľom. Možno by niekto raz mohol napísať podobnú knihu o nás.

S niektorými názormi Mariusza Szczygieła určite nesúhlasím a nebudem v tom osamotený, ale to nezmení nič na fakte, že jeho kniha zobrazuje celé to „krásne“ 20. storočie z pohľadu „skoro“ obyčajných ľudí. Práve preto však na záver uvediem parafrázu Milana Kunderu na Voltairovu myšlienku: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť Vaše právo to povedať.“

Branislav Kovár

 

 

 

Mariusz Szczygieł: Gottland. Prel. Miroslav Cumrík. 1. vyd. Bratislava : Premedia 2012. 232 strán, pevná väzba. ISBN 97880-89594-02-3.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Gottland (ukážka)

Gottland (ukážka)

– Prečo to tu tak smrdí? – pýta sa svojho otca Antonína šesťročný Tomáš Baťa. Takto sa prvýkrát pokúša usporiadať skutočnosť celý článok

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Diskusia