Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Gilgameš a jeho sexuálna orientácia

Publikované : 28.06.2016 | Zobrazení: 9950 |
8 minút čítania

Z pohľadu moderného človeka je epos o Gilgamešovi hádam najreprezentatívnejšie dielo mezopotámskych pisárov. Je síce oprávnene otázne, do akej miery mu prikladali dôležitosť populácie v staroveku, no svojimi témami, rozsahom a celkovým obsahom sa dnes určite radí medzi veľdiela. Akkadská literárna skladba osloví čitateľa takými námetmi ako túžba po sláve, silné puto priateľstva, hrdinstvo či strach zo smrti a hľadanie večného života. Niektoré z týchto tém napokon nestratili na aktuálnosti ani v súčasnosti.

 

Gilgameš bol mocným legendárnym vládcom sumerského mesta Uruk a možno skutočnou historickou postavou (jeho vláda sa kladie do rozmedzia 27. – 26. stor. pred n. l.) V epose vystupuje ako hlavný protagonista spolu s Enkiduom. Ten bol pôvodne stvorený bohmi ako Gilgamešov náprotivok, a teda súper, a jeho úlohou malo byť skrotenie Gilgamešovho autoritatívneho správania voči ľudu. Medzi oboma hrdinami naozaj došlo ku konfliktu, avšak následne sa uzmierili, čo bolo spečatené trvácim priateľstvom. Keď spolu usmrtili mocného strážcu cédrového lesa Chuvavu a neskôr nebeského býka, bohovia odsúdili Enkidua za tieto skutky na trest smrti.

Enkiduova smrť je zlomovým momentom v epose. V tejto fáze si začína Gilgameš uvedomovať hrozbu smrti a prchavosť moci a slávy, preto sa rozhodne vydať na dlhú cestu za hľadaním nesmrteľnosti. Svoju púť zakončuje až na samom konci sveta, kde sa konečne stretáva s Utnapištimom a jeho manželkou, párom, ktorý prežil potopu. Práve im darovali bohovia večný život a Gilgameš sa domnieva, že Utnapištim pozná kľúč k nesmrteľnosti. Ako sa ukáže, je to naozaj tak. Gilgameš neuspeje v skúškach na získanie večného života, no i napriek tomu sa Utnapištim nad ním zľutuje a daruje mu tzv. rastlinu života. Gilgameš ale o tento dar nešťastnou náhodou príde a nezostáva mu tak nič iné, len sa zmieriť s osudom. Nesmrteľné sú totiž len božstvá, čo je nedosiahnuteľná méta pre uruckého hrdinu, a to i napriek tomu, že z dvoch tretín bol bohom a len z jednej človekom.

 

Uvedenie Gilgameša ako bisexuála

Pevný priateľský zväzok medzi hrdinami zaujal svojho času rešpektovaného asýriológa Thorkilda Jacobsena, ktorý vo svojom článku už v roku 1930 ponúkol zaujímavú interpretáciu. Podľa Jacobsena mal byť Enkidu stvorený za účelom skrotenia nadmerných Gilgamešových sexuálnych chúťok. Gilgameš mal utláčať mužov namáhavou prácou a ženy (i mužov) dokonca aj sexuálne. Enkidu mu mal byť vyrovnaným náprotivkom z hľadiska sexuálnej energie. Ak by medzi nimi vznikol sexuálny vzťah, z obyvateľstva by opadlo veľké bremeno útlaku. Bádateľ navyše dodáva, že epos reflektuje pohľad na bisexualitu, ktorá mohla byť v staroveku považovaná za zdroj „nadmernej sily“. Východisko pre svoju interpretáciu našiel najmä v jednej časti skladby, kde má Gilgameš pred Enkiduovým príchodom dva sny, ktoré mu vyloží jeho matka, bohyňa Ninsun.

Ešte pred predstavením inkriminovaných pasáží treba k Jacobsenovej hypotéze homosexuálneho vzťahu medzi Gilgamešom a Enkiduom podotknúť, že „nezapadla prachom“ a vzbudila reakcie aj u neskorších bádateľov. A ako už býva zvykom, môžeme sa stretnúť s celou škálou názorov – od tých, ktoré úplne neodmietajú tvrdenie Jacobsena, až po tie nesúhlasné. Samotný Jacobsen, paradoxne, neskôr prehodnotil svoj postoj a vo svojich ďalších prácach sa už o predpokladanom homosexuálnom pomere mezopotámskych hrdinov vôbec nezmieňuje. V každom prípade to nič nemení na fakte, že načal medzi bádateľmi veľmi zaujímavú až provokatívnu tému, ktorá rezonuje dodnes.

 

Gilgamešov sen ako eufemizmus pre homosexualitu?

Pravdepodobne najpodstatnejší doklad, na základe ktorého možno vyvodzovať homosexuálnu orientáciu Gilgameša a Enkidua, na čo upozornil už Jacobsen, sú verše opisujúce Gilgamešove sny. Keď sa vládca Uruku v jedno ráno prebudil, adresoval svojej matke Ninsun tieto slová:

„Matka moja, sen som v noci mal, boli v ňom nebeské hviezdy. Ako Anuov meteor (jedna z nich) padala na mňa, chcel som ju zdvihnúť, (príliš) ťažká bola, chcel som ju odstrčiť, moc jej som nemohol zdolať. Urucká krajina pri nej stojí, krajina sa [pri nej] zhromažďuje, zástupy ľudí sa okolo nej tlačia, muži húfne k nej prichádzajú, ako malé deti nohy jej bozkávajú. [Zamiloval som si ju,] ako s manželkou som sa s ňou láskal, [potom som ju zdvihol a] zložil k [tvojim] nohám [a ty si] mi ju na roveň postavila“ (I. tab., r. 229 – 241, Prosecký et al. 2003).

Druhý sen sa nesie v podobnom duchu a tiež žiada Gilgameš o jeho vysvetlenie bohyňu:

„[Matka moja,] mal som druhý sen. [Na ulici Uruku ohrade]ného sekera ležala, okolo nej sa (všetci) zhromaždili, [urucká kra]jina pri nej stojí, [krajina sa] pri nej [zhromaž]ďuje, [zástupy ľu]dí sa okolo nej [tlačia.] [Pozdvihol som ju a] zložil k tvojim nohám, [zamiloval som si ju,] ako s manželkou som sa s ňou láskal [a ty si] mi ju na roveň postavila“ (I. tab., r. 257 – 264, Prosecký et al. 2003).

Ninsun vyložila sny kladne. Meteor i sekera tu symbolizujú príchod Enkidua, ktorý sa stane Gilgamešovým druhom a ochrancom. Ten ho bude na oplátku milovať a bude sa s ním láskať ako s manželkou. Z filologického hľadiska tu milovanie ešte nemusí byť chápané v sexuálnom slova zmysle, no opis láskania a prirovnanie ich vzťahu k bežnému manželstvu už naznačujú viac ako len obvyklé priateľské zblíženie a oprávnene sa ponúka diskusia, ako tieto verše interpretovať.

Aby to bolo ešte o niečo zaujímavejšie, Anne D. Kilmerová prispela do debaty veľmi zaujímavým filologickým rozborom, ktorý stojí za pozornosť. Pojmy „meteor“ a „sekera“ predstavujúce zjavne Enkidua sú v pramennom texte napísanom v akkadskom jazyku vyjadrené slovami kisruchassinnu. Oba výrazy sú následne až zarážajúco podobné ďalším dvom akkadským termínom, a to kezruassinnu. Nejde tu pravdaže len o zreteľnú zvukovú podobu, ale aj o význam posledných dvoch menovaných pojmov. Prvý z nich možno preložiť ako „muž s nakučeravenými vlasmi“ – druh kultového prostitúta, a druhý ako „kultový prostitút“. Je možné túto podobnosť považovať len za dielo náhody, alebo ide o zámernú asociáciu slov za účelom implicitného vyjadrenia konkrétneho sexuálneho odkazu? A ak áno, o aký odkaz ide?

Oba termíny sú sociálne kategórie označujúce konkrétne osoby a ich funkcie. Kezru predstavuje mužského prostitúta ako ekvivalent k ženskému označeniu kezertu – „bežná prostitútka“. Assinnu bolo označenie osoby spojenej nielen s prostitúciou ako takou, ale i s homosexualitou či zženštilosťou a asi aj s transvestitizmom. V určitom zmysle išlo o deviáciu od bežnej maskulinity. V textoch sa assinnu zúčastňuje aj na kulte bohyne Ištar, veľmi úzko spätej so sexualitou a prostitúciou, a rovnako aj jej kult obsahoval tieto prvky. Ak pripustíme, že zvuková podoba je výsledkom zámernej asociácie a akousi hračkou pisárov, mali by sme zároveň akceptovať, že autori eposu účelovo priradili Enkiduovi charakteristiku prostitúta a homosexuála. To by zároveň mohlo potvrdzovať jeho sexuálny vzťah s Gilgamešom, naznačený vo vyššie citovaných pasážach.

 

Zápas Gilgameša s Enkiduom ako eufemizmus pre sexuálny styk?

Prvé stretnutie Enkidua s Gilgamešom sa udialo v Uruku a neprebehlo v žiadnom prípade v priateľskom duchu. Práve v momente, keď chcel Gilgameš vstúpiť do svadobného domu, možno z dôvodu uplatnenia práva prvej noci, cestu do dverí mu zatarasil nohami Enkidu. Nato začali zápasiť najprv predo dvermi, a potom na ulici. Zárubne aj stena sa otriasali a pri zápase boli sklonení ako býky. Gilgameš nakoniec pokľakol na zem a upokojil svoj hnev. Pomerili sa a zrodilo sa tak ich slávne priateľstvo. Neskôr sa dokonca stali adoptívnymi bratmi, keď Ninsun prijala Enkidua za svojho nevlastného syna.

 Celá situácia sa vyvinula pomerne idylicky, no Gwendolyn Leicková nevníma túto časť eposu ako doslovný opis zápasníckeho stretu. Podľa jej interpretácie môže byť zápas „eufemistickým opisom iného druhu zápasu“, pričom argumentuje zmienkami o „nohe“ a „slabosti“, ktorá sa náhle dostavila. Má isť len o zjemnenie, ale je možné tento moment stretu chápať aj inak, dodáva. Aj keď je autorkino tvrdenie v tomto prípade neurčité a vyhýbavé, s najväčšou pravdepodobnosťou naráža na sexuálny akt medzi obidvoma hrdinami.

V inej časti skladby porazí Gilgameš s Enkiduom nebeského býka, ktorého usmrtia, čo aj patrične obaja oslávia v paláci. Po slávnosti nasleduje v texte veľmi stručná zmienka o tom, ako si obaja ľahli na posteľ a spali. V tejto súvislosti opäť Leicková predpokladá, že prišlo medzi nimi k „sexuálnemu potešeniu“. Tak ako jej interpretácia zápasu nemá dostatočnú oporu, podobne je len malý dôvod domnievať sa, že k niečomu sexuálnemu medzi nimi došlo po uložení do postelí. .

 

Je to pravda?

Určenie Gilgamešovej sexuálnej orientácie je problematika, ku ktorej je zložité zaujať jednoznačné stanovisko. Narážky na právo prvej noci v epose sú väčšinou bádateľmi vnímané kriticky, takže nie je možné naisto potvrdiť jeho heterosexuálne sklony. Podľa tzv. Sumerského kráľovského zoznamu mal však syna, tiež vládnuceho v Uruku, no netreba zabúdať, že ide o odlišný prameň s vlastnou tradíciou. V sumerskej skladbe „Gilgamešova smrť“ sú ale stručné zmienky o jeho deťoch a manželkách, ktoré mal rád. Treba zároveň poznamenať, že akkadský epos má základy v sumerskej gilgamešovskej tradícii. V staršej verzii eposu je zase Gilgamešovi oznámené, že smrť je osudom človeka, a preto by si mal život užívať. Manželka má v jeho objatí nájsť potešenie a má sa venovať dieťaťu, ktoré ho drží za ruku.

Pokiaľ ide o pokus označiť panovníka Uruku za homosexuála, sú k dispozícii nepriame narážky, najmä prostredníctvom Gilgamešových snov. Zároveň ale nemôžeme zabúdať, že obaja hrdinovia boli adoptívni bratia. Asociovanie akkadských termínov pre pomenovanie meteora a sekery s pojmami označujúcimi osoby z kultového prostredia sa zdá byť na prvý pohľad sľubné. Mezopotámski pisári niekedy využívali podobné slovné hračky, možno pre pobavenie, alebo aby dokázali svoje zručnosti, prípadne s cieľom vniesť do príbehu trocha tajomna. A práve tu nastáva ďalší problém: ako správne chápať tieto metafory a ich významy, a to všetko navyše za predpokladu správneho prekladu textu? A ako je to vlastne s vnímaním homosexuality v staroveku našimi „modernými okuliarmi“? Môžeme vôbec pochopiť všetky jej aspekty? Istý je však jeden z najpodstatnejších odkazov skladby – silné priateľstvo medzi oboma protagonistami, ktoré rozdelila až smrť jedného z nich. Či bolo toto priateľstvo ešte niečím ozvláštnené, je otázne. V každom prípade je homosexualita v starovekej Mezopotámii z rôznych písomných prameňov naozaj doložená a aj keď bola spoločensky marginalizovaná, mohla byť eventuálne jemne zakomponovaná aj do eposu o Gilgamešovi.

 

Mgr. Tibor Sedláček pôsobí ako doktorand na Ústave religionistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. V súčasnosti dokončil dizertačnú prácu zameranú na religiozitu starovekého churritského mestského centra Urkeš. Zaoberá sa oblasťou starovekého Predného východu, najmä Mezopotámiou a Churritmi, s dôrazom na náboženstvo a mytológiu. Ďalšou oblasťou záujmu je mezopotámska ikonografia, hlavne glyptika zo staroakkadského obdobia, a vzťah obrazu a textu. Prednáša na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na Ústave religionistiky v Brne. Je členom výboru Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev, Centra pre religionistiku a historické štúdiá a pôsobí v redakčnej rade časopisu Axis Mundi.

 

Použitá literatúra

Cooper, J. S.: Buddies in Babylonia: Gilgamesh, Enkidu and Mesopotamian Homosexuality. In: I. Tzvi Abusch (ed.): Riches Hidden in Secret Places: Ancient Near Eastern Studies in Memory of Thorkild Jacobsen. Winona Lake 2002, 73 – 78.

Foster, B.: Gilgamesh: Sex, Love, and the Ascent of Knowledge. In: J. H. Marks/R. M. Good (eds.): Love and Death in the Ancient Near East: Essays in Honor of Marvin H. Pope. Guilford 1987, 21 – 42.

George, A. R.: The Babylonian Gilgamesh Epic: Introduction, Critical Edition and Cuneiform Texts I – II. Oxford 2003.

Prosecký, J. et al.: Epos o Gilgamešovi. Z akkadských, sumerských a chetitských originálů přeložili a úvodními studiemi opatřili Jiří Prosecký, Blahoslav Hruška a Marek Rychtařík. Ilustrace inspirované mezopotamskými artefakty nakreslila Jana Jiroušková. Praha 2003.

Gonzalo, R.: Gilgamesh and the ius primae noctis. In: M. Kozuh et al. (eds.): Extraction and Control: Studies in Honor of Matthew W. Stolper. Chicago 2014, 229 – 232.

Jacobsen, Th.: How Did Gilgameš Oppress Uruk? Acta Orientalia 8, 1930, 62 – 74.  

Lambert, W. G.: A Note on an Overlooked Word-Play in the Akkadian Gilgamesh. In: G. van Driel et al. (eds.): Zikir Šumim: Assyriological Studies Presented to F. R. Kraus on the Occasion of His Seventieth Birthday. Leiden 1982, 128 – 132.

Leick, G.: Sex and Eroticism in Mesopotamian Literature. London 1994.

Nissinen, M.: Are There Homosexuals in Mesopotamian Literature? Journal of the American Oriental Society 130/1, 2010, 73 – 77.

Tigay, J. H.: The Evolution of the Gilgamesh Epic. Wauconda 2002.

 

Obrazová príloha: www.britishmuseum.org, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Caesarova mimoriadna kariéra by nebola možná bez predchodcov, z ktorých najvýznamnejším bol muž, ktorý si svojimi neobyčajnými úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „šťastný“. celý článok

Diskusia