Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

George R. R. Martina inšpirovali Vikingovia

Publikované : 23.04.2019 | Zobrazení: 9796 |
5 minút čítania

„My nesejeme. Sme zrodení zo železa. Nie sme služobníci, ani otroci. Neorieme pole, ani nedrieme v bani. Čo chceme, to si zoberieme,“ hovorí Balon Greyjoy synovi Theonovi v rodovej sále svojho ostrovného sídla obmývaného chladnými morskými vlnami. 

 

Fanúšikov Hry o tróny asi neprekvapí, že dlhými plavbami a lúpežnými výpravami zocelení Páni Železných ostrovov, stvorení imagináciou George R. R. Martina, majú svoj predobraz vo vikinských spoločenstvách včasnostredovekej Škandinávie. Motív krutých a nemilosrdných barbarov, ktorí sa prihnali k brehom pevniny s cieľom lúpiť, vraždiť a znásilňovať, sa objavuje ako neodmysliteľná súčasť množstva fantazijných i historických príbehov. Koniec koncov, duchovný otec tzv. heroickej fantasy Robin E. Howard bol dlhodobo fascinovaný ikonickým (a stereotypným) obrazom Severana ako neporaziteľného a civilizáciou nepoškvrneného bojovníka. V Tolkienovej Stredozemi by sme niektoré nordické kultúrne prvky mohli identifikovať pri tvrdohlavých trpaslíkoch, ale stredoveký romantizmus Pána Prsteňov sa obišiel aj bez modelových vikinských námorníkov.

Rozsiahlu epickú ságu Georga Raymonda Richarda Martina, odohrávajúcu sa vo svete Západozemia (Westeros), mnohí interpretujú ako alternatívnu verziu európskeho stredoveku. Ešte ďalej idú niektorí bádatelia, ktorých na Hre o tróny pútajú, okrem zjavných naratívnych kvalít príbehu či vrúcneho vzťahu k žánru, aj spôsoby akými reprezentuje stredovekú históriu. V nasledujúcich riadkoch si tak povieme niečo o tom, ako fenomenálna knižná séria aj kongeniálny seriál z dielne HBO prostredníctvom postáv „Železných mužov“ originálnym spôsobom oživili archetypálnu predstavu Vikinga, ale aj o tom, že autor sa pri jednom z rodov Siedmich kráľovstiev výrazne inšpiroval pre našinca menej známou históriou ostrovných kráľov stredovekého Škótska.

 

Páni Železných ostrovov

Rod Greyjoyovcov vládne Železným ostrovom z ich inzulárneho hradu Štít. Sú to skalnaté a bezútešné ostrovy v mori západne od Západozemia. Titul Pán Železných ostrovov je od čias Aegona Targaryena v rukách Greyjoyovcov, ktorých autorita nad ostatnými „Železnými“ (ang. Ironborn) a nad ostrovnou flotilou je symbolizovaná korunou z naplaveného dreva a trónom z morských kameňov. Rodovým erbom je obrovský kalmár, dalo by sa povedať Kraken. „Železní“ neuctievajú Sedem, ako väčšina obyvateľov Západozemia, ale Potopeného boha, ktorý personifikuje námornícky spôsob života a pelagický kult Železných ostrovov. Mŕtvych dávajú moru, čiže do opatery Potopeného boha, keďže, ako znie ich mantra: „Čo je mŕtve, nemôže nikdy zomrieť.“

Toľko asi stačí, aby bolo zrejmé, že Martin vykreslil svojich ostrovanov v prvom rade ako moreplavcov, štítiacich sa pevniny a pohŕdajúcich suchozemcami. Do značnej miery tiež vychádza zo zažitého (a historiografiou vyvráteného) mýtu o vikinských lúpežníkoch, ktorí nie sú roľníkmi ani pastiermi, ale obživu a hmotné statky získavajú iba prostredníctvom koristníctva. Rodové slová Greyjoyov totiž znejú „My nesejeme“. Nájazdníci zo Železných ostrovov neplatia zlatom ani neobchodujú. Za všetko, čo potrebujú, „platia železnú cenu“, čiže rabujú. Väčšmi než korisť si cenia iba počet zabitých nepriateľov. Takmer identické popisy barbarských a nekultúrnych divochov, ktorých jediným živobytím je lúpež a vraždenie, by sme našli aj v prameňoch z 9. – 11. storočia. Ani Anglosaská kronika, Alcuin alebo Adam Brémsky by asi nepodali koncentrovanejší obraz pustošiacich pohanov.

 

Étos vikinských lúpežníkov

V hľadaní zjavných podobností by sa dalo pokračovať – stačí spomenúť napríklad emancipované postavenie žien zúčastňujúcich sa výprav, či skutočnosť, že obyvatelia Železných ostrovov používajú pre otroka označenie thrall, ktoré je autentickým dobovým výrazom Škandinávcov pre neslobodného človeka. Dalo by sa poukazovať na mená Železných, ako Erik Spravodlivý, Thormor alebo Červený Rolf, či na verejné zhromaždenie slobodných na presne určenom ostrove (v knihe Kingsmoot; anglo-saský a škandinávsky  folcgemōt, witenagemōt, thing).

Zaujímavejší je však spôsob, akým Martin aj tvorcovia seriálu uchopili hodnotovo-eticky –  rámec svojich ostrovanov. Namiesto idealizovania bojachtivosti a túžby zomrieť na bojisku a následne hodovať vo Valhalle sú „Železní“ z Hry o tróny skôr prozaickejší ľudia s neukojiteľnou potrebou lúpenia a získavania uznania v bojovníckom spoločenstve. Nadobudnutie autority a rešpektu v domácej komunite, o ktoré sa neustále usiluje Theon Greyjoy, bolo nevyhnutné aj pre klanových pohlavárov včasného stredoveku. Ak by sme chceli ešte väčšmi popustiť uzdu analógiám, dalo by sa so zveličením tvrdiť, že na rozdiel od ostatných rodov, kráľovstiev a fiktívnych spoločenstiev Západozemia, ktoré sa väčšmi podobajú Európe 15. storočia, práve obyvatelia Železných ostrovov reprezentujú dištinktívne prvky včasnostredovekých socio-politických štruktúr „barbarskej Európy“.

Určitá paralela s predkresťanskými kultúrnymi a hodnotovými systémami by sa mohla vyjaviť aj pri bližšom pohľade na špecifický étos ostrovanov a ich „starých spôsobov“ (Old Way). Ten akoby čiastočne odrážal bojovnosť, túžbu po bohatstve a uznaní, ale aj neúctu k životu – prvky charakteristické pre nájazdníkov zo severu, ktorí od konca 8. storočia ohrozovali a ovplyvňovali mnohé územia postupne christianizovanej Európy. Tento koncept tradičného spôsobu životu tvorí v ponímaní Hry o tróny túžbu po pretrvaní vlastného mena v piesňach a príbehoch či právo slobodne si zvoliť svojho vládcu. Martinovi „Železní“ ale zosobňujú hlavne koristníctvo, konzervativizmus starých zvykov, získavanie otrokov a hromadenie scudzeného bohatstva.

 

Škótski Králi ostrovov

Niektoré fiktívne postavy vládcov, dobyvateľov a rytierov majú svoj predobraz vo vrcholnom a neskorom stredoveku, čo koniec koncov priznáva aj sám autor. G. R. R. Martin však nie príliš často hovorí o paralelách črtajúcich sa medzi jeho príbehmi a historickou skutočnosťou. Súvisí to aj s tým, že amerického literáta od mlada príliš nezaujímali dejinné procesy a odborná historiografia (napriek tomu, že históriu čiastočne študoval počas bakalárskeho štúdia), ale skôr, ako hovorí, „história písaná krvou“. Okrem stredovekého Anglicka a Francúzska však autorovu imagináciu formovali aj niektoré udalosti zo škótskych dejín.

Najvýrečnejším príkladom sa zdá byť šokujúca vierolomnosť počas krvavej Červenej svadby. Pre masakru bezbranných hrdinov Martin čerpal inšpiráciu z neslávne známych udalostí škótskych dejín – legendárnej Čiernej večere z r. 1440, a v kolektívnej pamäti hlboko ukotvenej Masakre v Glencoe z r. 1692. Okrem zradných vraždení príslušníkov klanov treba v súvislosti so Železnými ostrovmi uviesť pozoruhodnú mocenskú dŕžavu, ktorá sa sformovala od 9. storočia na (notabene) západných ostrovoch škótskej pevniny. Jej vládcovia totiž boli až do 13. storočia titulovaní ako Králi ostrovov.

Najstaršie dejiny Kráľovstva ostrovov (pozostávalo z Hebríd, ostrovov Clyde, Forth a Man) a formy jeho mocenskej organizácie sú podobne ako mnohé udalosti včasného stredoveku zahalené príkrovom tmy a mlčaním prameňov. Historici sa ale viac-menej zhodujú, že významným faktorom bol už od 8. storočia vikinský vplyv. Prominentné postavenie mala pôvodom „nórsko-írska“ rodová aristokracia „Ivarových potomkov“ (Uí Ímair). Dôležitým politickým momentom bola invázia nórskeho kráľa Magnusa III., prezývaného Bosý (berfœtt) na konci 11. storočia. Tá vyústila do krátkodobého ovládnutia škótskych ostrovov Severanmi, ktorých kultúrne a spoločenské pôsobenie malo dlhodobejšie korene aj na severnejších Orknejských a Shetlandských ostrovoch. Potomkovia Godreda Crovana z gaelicko-škandinávskeho prostredia neskôr znovunadobudli vládu nad Kráľovstvom ostrovov. Inzulárne dŕžavy sa definitívne integrovali do Alby (Kráľovstva Škótov) ako dôsledok zmluvy v Perthe, podpísanej v roku 1266. Po smrti posledného Kráľa Ostrovov Mágnusa Óláfssona tak končí samostatnosť ostrovného domínia a vládcovia západných vôd sa stávajú lénnikmi škótskeho kráľa Alexandra III.

Osud ostrovného panstva zo škótskeho stredoveku viac než verne zodpovedá fiktívnej histórii Železných ostrovov a ich pričleneniu k Siedmim kráľovstvám. Nezostáva nám nič iné, než si počkať, akú úlohu zohrá Železná flotila v neúprosne vrcholiacom príbehu Martinovej ságy a čo k udalostiam ešte povedia potomkovia Balona Greyjoya – Aša (v seriáli Yara) a Theon. Zatiaľ stále nevieme, kto vyhrá (alebo dohrá?) Hru o tróny a ako bude znieť posledný spev Piesne ľadu a ohňa. S istotou sa dá iba povedať, a Jon Snow by asi súhlasil, že netreba zabúdať na históriu.


Mgr. Matej Harvát vyštudoval históriu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2017 je interným doktorandom na Oddelení stredovekých dejín Historického ústavu SAV. Zaoberá sa včasným stredovekom v stredoeurópskom priestore, pozornosť venuje najmä sociálnej štruktúre Slovanov a transformačným procesom v strednom Podunajsku.

 

 

Použitá literatúra

Bednaříková, J.: Stěhování národů a sever Evropy. Vikingové na mořích i na pevnině. Praha 2017.

Brink, S./Price, N.: The Viking world. London 2008.

Ballin-Smith, B./Taylor, S./Williams, G.: West over Sea. Studies in Scandinavian Sea-Borne Expansion and Settlement Before 1300. Leiden 2008.

Obrazová príloha: HBO, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Hadriánov val chránil Rimanov i Westeros

Hadriánov val chránil Rimanov i Westeros

Mnohé národy sa snažili zabrániť prenikaniu votrelcov do krajiny výstavbou rozsiahlych a vysokých opevnení. Asi najznámejším príkladom z histórie je Veľký čínsky múr. I z nášho územia poznáme systém opevnení na hranici Rímskej ríše, tzv. Limes Romanus. celý článok

Odkiaľ pochádzal divoký oheň z Hry o tróny

Odkiaľ pochádzal divoký oheň z Hry o tróny

Známy televízny seriál aj jeho románová predloha Hra o tróny sa síce ako všetky diela literárneho žánru fantasy odohrávajú v úplne vymyslenom časopriestore, ale v mnohých aspektoch sa ich autor George R. R. Martin inšpiroval skutočnými reáliami európskeho stredoveku. celý článok

Margaréta bola inšpiráciou pre postavu Cersei

Margaréta bola inšpiráciou pre postavu Cersei

Margaréta z Anjou sa v dejinách označovala ako vlčica, pretože sa určite nechovala ako stredoveký ideál ženy. Organizovala vojsko a bojovala nielen za udržanie koruny svojho manžela, ale aj za to, aby kráľovské žezlo zdedil jej syn. celý článok

Targaryeni idú v stopách Viliama Dobyvateľa

Targaryeni idú v stopách Viliama Dobyvateľa

Najúspešnejší televízny seriál súčasnosti Hra o tróny sa odohráva v stredoveku, aký nikdy nebol. celý článok

Vojna ruží a fantasy seriál Hra o tróny

Vojna ruží a fantasy seriál Hra o tróny

Televízia HBO spustila momentálne už tretiu sériu populárneho seriálu Hra o tróny. Ide o sfilmovanú fantasy ságu od G. R. R. Martina, ktorá však čerpá motívy zo skutočných historických udalostí. Konkrétne ide o udalosti z anglických dejín známe ako vojna ruží (1455 – 1485). celý článok

Diskusia