Fascinujúce staroveké jaskyne na Sicílii

Publikované : 19.04.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3063

História ostrova Sicília je fascinujúca. Väčšinou sa človeku pri vyslovení mena tohto ostrova vybaví obdobie gréckej kolonizácie a etablovanie antickej kultúry, ktorá pozdvihla ostrov na jedno z najvýznamnejších miest staroveku. História ostrova sa však začala písať už niekoľko tisícročí pred príchodom prvých Grékov. Poznáme niekoľko nálezísk z doby kamennej, ktoré podávajú svedectvá o tom, že ľudia tu žili už dávno predtým. Spomedzi paleolitických nálezov vystupujú do popredia jaskynné maľby, ktoré svedčia o umení zabudnutých ľudí. Najvýznamnejšie sú jaskyne Grotta del Genovese (leží pri západnom pobreží Sicílie na ostrove Levanzo Egadského súostrovia) a Grotta dell´Addaura v severozápadnej časti Sicílie.  K dvojici sa dá ešte priradiť jaskyňa Niscemi nachádzajúca sa  v tesnej blízkosti Grotta dell´Addaura.

 

Postavy z podzemia

Jaskyňa Grotta del Genovese sa stala známou až v roku 1949, keď Francesca Minellonová objavila jej vnútornú časť vďaka záujmu o povesti, ktoré o nej kolovali. Hovorilo sa, že vnútri sa ukrýva niečo tajomné a niekdajší objaviteľ tu zanechal svoj podpis, no nevedel s akým bohatstvom sa stretol. To odhalila až spomínaná bádateľka. Prvé nálezy v Grotta del Genovese sú z roku 1950. Jaskyňu skúmali bádatelia Paolo Graziosi a Jole Bovio Marconiová.

Ostrov Levanzo leží asi 10 km západne od Trapani a zhruba 20 km severne od Marsaly. Tento malý ostrov v Egadskom súostroví bol kedysi v pleistocéne spojený s pevninou, no dnes ho od pevniny oddeľuje plytčina. Vo vnútorných priestoroch jaskyne sa našli kamenné nástroje – mikrolity, ale podstatne zaujímavejšie nálezy predstavujú dve zvláštne série s figurínami. Jedna z nich bola vyrytá a druhá namaľovaná. Jaskyňa má širokú dutinu – predjaskyňu, za ktorou nasleduje úzka a krátka chodba vedúca do vnútornej siene. Práve tu sa nachádza tridsaťtri vyrytých obrázkov a asi sto maľovaných figurín. Predstavujú najbohatšie talianske dedičstvo v znázornení prehistorických figurín. Táto časť jaskyne bola dlho neznáma, zatiaľ čo predjaskyňu používali ešte aj v stredoveku.

Rytiny ukazujú najmä väčšie zvieratá a dokonca môžeme nájsť aj štyri ľudské zobrazenia. Každá rytina je datovaná do poslednej fázy neskorého paleolitu. Práve v tomto období končil pleistocén a prebiehali klimatické procesy, ktoré zmenili ekosystém. Zvieratá, ktoré neznámi umelci zobrazili na stenách, predstavujú jeleňa (Cervus elaphus), býka (Bos primigenius), európskeho osla (Equus asinus hydruntinus) a malého zajaca. Všetky sú zobrazené z profilu, iba býk je znázornený frontálne. Zvieratá majú veľmi naturalistické črty.

V paleolite malo jaskynné zobrazenie lovu na zvieratá pre ľudí veľký význam. Bývali stvárnené mimoriadne dokonale, takže je zrejmé, že ich vtedajší ľudia museli veľmi dobre poznať.

Tri antropomorfné figúry sú zoskupené v scéne, kde dve postavy stoja každá z jednej strany väčšej centrálnej figúry bez rúk s hlavou v tvare klina s dlhou bradou. Dve „bočné“ postavy sú menšie a znázornené v pohybe – vyzerajú, akoby tancovali. Postava vľavo je zobrazená z profilu s otvorenou náručou, zatiaľ čo postava vpravo má okrúhle telo a hlavu v tvare klina s dlhým chocholom.

Štvrtú ľudskú postavu zastupuje len zobrazenie dvoch bežiacich nôh. Má to veľmi symbolický význam – ide o návrat k naturalistickej vízii a k ukončeniu štylizácie. Čiastočne živá je figurína mladého zajaca, obracajúceho hlavu, istotne ide o jedno z najkrajších vyjadrení „kvartérneho“ umenia na Sicílii.

Paolo Grazioso našiel v jaskyni kus kameňa s vyrytým býkom, ktorý je veľmi podobný zobrazeniu na stene. Vďaka tomu a metóde C14 datujeme tieto vrstvy a rytiny do obdobia okolo roku 9680 pred Kr.

 

„Hudobníci“ z jaskyne

Okrem rytín poznáme z jaskyne Grotta del Genovese aj vzácne maľby. Všetky čierno maľované kresby boli datované do obdobia neskorého neolitu. Štrnásť idolov namaľovaných v jaskyni je dobre známych nielen medzi vedcami. Šesť z nich, ktoré pripomínajú malú fľašku alebo husle, má okrúhly tvar s bruchom a krkom v strede a s krátkymi rukami. Zvyšných osem má cylindrický tvar s krátkymi rukami. Maľované idoly z Levanza sú veľmi podobné kamenným, ktoré sa spájajú s kultom plodnosti  a nachádzajú sa na mnohých neolitických a eneolitických lokalitách v Stredomorí. Malé sošky sa našli na Kréte, na gréckych ostrovoch, v Španielsku, ale aj na Sardínii. Datovanie idolov do neolitu až eneolitu potvrdzuje aj stratigrafia v jaskyni. V jaskyni je aj viacero hrubo namaľovaných zvierat, často neforemných a v statických postojoch. Tuniak a delfín dokonca predstavujú najstaršie zobrazenia rýb v Európe. Obzvlášť zaujímavá je scéna s tuniakom, ktorá potvrdzuje, že človek ich loví už najmenej 10 000 rokov.

Antropomorfné obrazy sú veľmi štylizované. Telo je skoro vždy úzke a končatiny sú dlhé. Na druhej strane, v niektorých obrázkoch sú časti tela preexponované a končatiny sa tak stávajú veľmi malými. Jedna jediná maľba je v červenej farbe a zobrazuje muža so zvlneným telom a s hlavou v tvare klina.

Bádateľ Paolo Graziosi, ktorému vďačíme za publikáciu o tejto jaskyni, spája maľované figuríny so schematickými skalnými maľbami zo Španielska a s malými hlinenými idolmi z doby bronzovej na Kréte, na Kykladách a v Tróji.

Neisté však zostáva datovanie dvoch okruhliakov dekorovaných skupinou čiar maľovaných červeným okrom, vykopaných v jaskyni. Podobné predmety poznáme napríklad z jaskyne Grotta delle Felci na ostrove Capri, no aj tieto sú nejasného dáta.

Krátko po objavení malieb a rytín na ostrove Levanzo nasledovali dôležité nálezy bádateľky Marconi Boviovej, ktorej sa podarilo objaviť sériu rytín v jaskyni Grotta dell´Addaura na severnej strane vrchu Monte Pellegrino neďaleko Palerma.

Jaskyňa je datovaná na úplný záver paleolitu a do mezolitu. Záujem o nálezy v jaskyni Addaura sa opiera aj o skutočnosť, že sa nenašli len zobrazenia zvierat, na aké sme zvyknutí z iných miest, ale objavili sa aj postavy ľudí, niekedy stojacich samostatne, niekedy v skupine. Na základe štýlu a techniky vyčlenila M. Boviová 3 skupiny figurín.

 

Postavy s vtáčími maskami

V prvej skupine sú zahrnuté figuríny vyryté najčastejšie tenkou čiarou bez viditeľného spojenia s kompozíciou. Vo väčšine prípadov ide o prekrásne stvárnené zvieratá, vrátane kobyly s malým žriebäťom, mladého bežiaceho jeleňa a tura. V skupine sa objavujú aj ľudské figuríny, ako žena s väčším bruchom a s ochabnutými prsiami, nesúca ťažký balík, a dvaja muži vedľa seba v živej akcii. Jeden z nich má masku s vtáčím zobákom, veľmi podobnú, akú majú postavy z druhej skupiny.

V kontraste k figurínam prvej skupiny sú obrázky druhej skupiny vyryté hlbšou líniou. Je tu desať mužských figurín, pričom niektoré z nich vyzerajú, akoby tancovali v kruhu okolo ležiacej figuríny, kým ostatné sa na scénu pozerajú. Ďalšie postavy k nim prichádzajú a držia dlhú kopiju. Niektorí z tanečníkov dvíhajú ruky spôsobom, aký je dodnes známy z niektorých folklórnych tancov a ďalší tancujú rozdielnymi krokmi, kým jedna postava má zohnutú nohu, pričom rozpína ruky smerom dopredu a pozerá sa za seba. Pod nimi a vedľa nich je veľký ležiaci jeleň, ktorý vyzerá, akoby sa šplhal na svah. Hoci je jeleň aj stvárnený rovnakou technikou, jeho spojenie s tanečníkmi je neisté.

Postavy ľudí sú zobrazené rovnako naturalisticky ako zvieratá. Aj keď postavy sú najčastejšie nahé, pár z nich má okolo svojich bokov predmet pripomínajúci opasok. Ruky nie sú zobrazené a nohy, ak sú, tak veľmi zriedkavo. V kontraste s naturalisticky stvárneným telom stojí zvláštny spôsob zobrazovania tváre. Často býva zakrytá vtáčou maskou so zobákom. Niekedy sa objavuje aj pásik vlasov, ktorý rámuje tvár.

Búrlivá diskusia sa týkala ležiacich postáv v strede. Boli nakreslené jedna na druhej, čím chcel umelec pravdepodobne navodiť atmosféru, že ležia na sebe. Prvá postava je v neprirodzenej polohe, s násilne ohnutými nohami tak, že chodidlá má blízko bedier. Druhá figurína je v podobnej polohe.

A. C. Blanc a  G. Chiappellová nedávno navrhli, že tieto scény predstavujú týranie alebo obetovanie, čomu by nasvedčovali násilne zviazané nohy a  ityfalizmus figurín interpretujú ako výsledok uškrtenia. Objaviteľka figurín M. Boviová s touto hypotézou nesúhlasí. Snáď ide skôr o scény ukazujúce iniciácie alebo obetovanie s nejakou narážkou na sexuálne praktiky spojené s myšlienkou zabezpečenia „večnej“ existencie kmeňa.

Tretia skupina figurín z Addaury je zastúpená len dvomi izolovanými figurínami turov. Sú nakreslené tvrdou uhlíkovou líniou v štýle, ktorý nie je ani živý, ani naturalistický. Akási odmeranosť naznačuje úpadok oproti predošlým dvom skupinám.

Posledný priestor s vyrytými figurínami objavila Marconi Boviová v jaskyni Niscemi na východnej strane vrchu Monte Pellegrino oproti Parco della Favorita v blízkostí Grotta dell´Addaura. Tu sa nachádzajú len maľby zvierat, vyryté štýlom, ktorý je veľmi príbuzný obrázkom z Levanza. Hlavná skupina pozostáva z troch turov s ťažkým masívnym telom na veľmi krátkych nohách a dva divé kone. Niektoré časti, ako oko a hriva, sú zobrazené nezvyčajným spôsobom. Ďalšou samostatnou postavou je mladý jeleň.

Grotta Niscemi sa množstvom a významom objavených scén nedokáže vyrovnať ani jednej z predošlej dvojice jaskýň, ale pre úplnosť a historický význam sa často uvádza spoločne s nimi.

Jaskynné maľby na Sicílii sú dôkazom, že už pred starovekom, pred Grékmi a Rimanmi, už dávno predtým, než prví kolonisti dorazili z gréckej pevniny na ostrov, tu žili ľudia so svojimi vlastnými zvykmi a umením. Mnohé „obrazy“ z jaskýň západnej Sicílie sa podobajú na maľby v iných krajinách (predovšetkým vo franko-kantaberskom okruhu), čo je veľmi zaujímavé, ak vezmeme do úvahy vzdialenosť medzi obidvomi miestami. V jaskyniach objavené sošky či figúrky majú zasa paralely na rôznych miestach Stredomoria, na Kréte, na Kykladách, v Španielsku či na neďalekej Sardínii, čo dokazuje, že ľudia žijúci v tomto období mali veľmi príbuzné predstavy o umení. Samozrejme, Sicília má aj svoje vlastné prvenstvá, ktoré vyplývajú z jej geografických daností. Medzi tie najvýznamnejšie sa radí vyobrazenie tuniaka, vďaka čomu vieme, že ho ľudia lovia už takmer desaťtisíc rokov. Najfascinujúcejší na jaskyniach je fakt, že hoci ich objavili na v polovici minulého storočia, stále sú zahalené rúškom tajomstva, ktoré je veľmi ťažké rozlúštiť. Pochopiť ľudí bez písma len prostredníctvom obrázkov namaľovaných na stenách je ako blúdiť Minotaurovým bludiskom bez Ariadninej nite, no bádatelia postupne skladajú kúsky mozaiky dokopy aj vďaka nálezom na iných miestach a všetci veria, že „tajný“ starobylý kód sa podarí rozlúštiť.

 

Mgr. Tomáš Kubuš vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia prepadol svojej vášni, ktorou sa stalo cestovanie. Pracuje ako sprievodca cestovnej kancelárie BUBO, kde sa špecializuje najmä na Áziu a islamský svet Blízkeho či Stredného Východu alebo centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.

 

Použitá literatúra

Brea, L. B.: Sicily. Before the Greeks. London 1957.

Leighton, R.: Sicily. Before History. London 1999.

 

Obrazová príloha: T. Kubuš

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Muž, ktorý zmenil Spartu a porazil Atény

Muž, ktorý zmenil Spartu a porazil Atény

Plútarchos zaradil Lysandra do svojich životopisov slávnych Grékov a Rimanov a porovnával ho v nich so samotným Corneliom Sullom. Gréckeho životopisca nezaujímali iba úspechy osobností, ale predovšetkým ich povahy. celý článok

Čierni faraóni ovládli Egypt

Čierni faraóni ovládli Egypt

Dejiny a kultúra starovekého Egypta boli odjakživa úzko späté s dejinami Núbie, teda aj veľkej časti dnešného severného Sudánu. Existovalo dokonca obdobie, kedy sa váha moci presunula na juh a núbijskí panovníci usadli na egyptský trón. celý článok

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Kto bol svätý Mikuláš a čo vieme o ňom z historického hľadiska povedať? Informácie o Mikulášovi by sa v prameňoch dali zhrnúť do jedného odseku. Takáto stručnosť je oprávnená, keďže o tejto postave, napriek jej súčasnej popularite, nevieme povedať veľa. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.