Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Etruskov môžete stretnúť aj v Bratislave

Publikované : 11.03.2015 | Zobrazení: 3767 |
7 minút čítania

Na konci októbra minulého roku poctili Bratislavu svojou návštevou Etruskovia z talianskeho mesta Perugia. Vyše 80 vzácnych a originálnych predmetov putovalo na Slovensko viac ako 1000 km. Túto jedinečnú výstavu môžete do konca marca vidieť v priestoroch Bratislavského hradu. Organizátori výstavy mali na jej prípravu necelých päť mesiacov a podarilo sa im priviesť na Slovensko i také artefakty, ktoré prvý raz opustili územie Talianska. Za jej realizáciou stojí celý tím spolupracovníkov.

O tom, ako výstava vznikala, o zákulisí jej príprav, ale i o najnovších objavoch z oblasti etruskológie nám porozprávali autorky výstavy, talianske archeologičky Luana Cenciaioli a Marisa Scarpignato (ďalej LC a MS).

 

Ako sa zrodila myšlienka priviesť Etruskov na Slovensko?

LC: Nápad sa zrodil vďaka partnerstvu medzi mestami Perugia a Bratislava, ktoré vzniklo už v 60. rokoch minulého storočia, a taktiež pri príležitosti polročného predsedníctva Talianska v EÚ. Po nadviazaní kontaktov medzi slovenskou (Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Slovenské národné múzeum a Magistrát hlavného mesta Bratislavy) a talianskou stranou (Magistrát mesta Perugia a Úrad pre archeologické pamiatky Umbrie) sme sa rozhodli pripraviť výstavu, ktorá by prezentovala etruské korene mesta Perugia.

S nápadom usporiadať výstavu o Etruskoch prišli v prvom rade dve slovenské archeologičky – Margaréta Musilová a Ivana Kvetánová – a následne sme sa s kolegyňou Marisou Scarpignato pustili do jej realizácie.

MS: Spolupráca sa „zrodila“ na požiadanie Magistrátu mesta Perugia, ktorá je partnerským mestom Bratislavy. Pamiatkový úrad (ktorého sme súčasťou, pozn. redakcie) sa zaktivizoval na realizáciu tohto projektu, a to i v súvislosti so šesťmesačným predsedníctvom Talianska v EÚ. V súvislosti s partnerstvom medzi obidvomi mestami sa nám zdalo tiež vhodné zamerať sa práve na Etruskov pochádzajúcich z Perugie.

 

 

Výstava je doslova ušitá na mieru pre Bratislavu a pre slovenského návštevníka. Bolo zložité vymyslieť jej koncepciu a vybrať vystavované objekty?

MS: Išlo o jedinečnú príležitosť prezentovať v zahraničí predmety pochádzajúce zo zbierok Národného archeologického múzea Umbrie či z archeologických výskumov z oblasti Umbrie. Problematická sa ukázala až snaha zosumarizovať históriu etruskej civilizácie tak, aby sa „zmestila“ do niekoľkých výstavných panelov, a vybrať charakteristické predmety, ktoré by ilustrovali jednotlivé témy o Etruskoch z Perugie. 

LC: Výstava bola pre nás veľkou výzvou. Pre Pamiatkový úrad Perugie pracujem už 30 rokov a usporiadať výstavu o Etruskoch z Perugie malo pre mňa veľký prínos. Je to vôbec po prvý raz, čo zahraničné mesto hosťuje výstavu o jedinom etruskom meste. Pri tejto príležitosti sme mohli predstaviť „naše“ etruské mesto z rôznych pohľadov, takúto príležitosť sme nemali nikdy ani v samotnej Perugii. S nádielkou entuziazmu nebolo ťažké pustiť sa do práce, podstatne ťažšie bolo vybrať výstižné artefakty a predmety, ktoré by tak mesto, ako aj Etruskov plnohodnotne reprezentovali.

 

Čo je podľa vás najzaujímavejším, najcharakteristickejším, ale i najzáhadnejším predmetom výstavy?

MS: Na toto je veľmi ťažké odpovedať, v každom prípade za veľmi charakteristické pre kultúru Etruskov možno považovať keramiku bucchero a ich bronzové výrobky.

LC: „Alfabetár z Perugie“, abeceda vyrytá na spodnej časti nádoby – keramiky typu „bucchero“. Tento príklad poukazuje na zrod Perugie ako mesta Etruskov, stojí na počiatku jej dejín a vďaka nemu mesto doslovne začína „písať“ svoju históriu. Návštevníkov zaujme aj antefix, ozdoba strechy z etruského chrámu, ktorá sa našla pod súčasnou katedrálou San Lorenzo (sv. Vavrinec). Má podobu tváre satyra a je pestro zdobená farbami. Za rovnako dôležitú považujem etruskú urnu z lokality Strozzacapponi vyobrazujúcu manželský pár. Treba spomenúť i zobrazenie gryfa na urne, v ktorej pochovali člena etruskej rodiny. Práve gryf je od stredoveku až dodnes symbolom mesta Perugia. 

 

Etruskovia sú dodnes chybne prezentovaní ako tajomní a záhadní, aký je názor dnešných etruskológov na tento topos?

MS: Archeologické výskumy nikdy nebrali do úvahy tento mýtus, vždy sa pridŕžali vedeckého prístupu. Príkladom sú aj početné tematické výstavy medzinárodného charakteru. I napriek tomu sa stále rozpráva o záhadnom pôvode Etruskov či o nerozlúštiteľnosti ich písma.

LC: Vedecké štúdie hovoria o populácii, ktorá je z veľkej časti známa, mnohé jej aspekty sa snažíme ďalšími výskumami prehlbovať.

 

Hlási sa dnešná Perugia a jej obyvatelia k etruským koreňom a histórii?

MS: Verím, že áno. A to i kvôli odlíšeniu od Umbrov, obyvateľstva žijúceho v susedstve niekdajších Etruskov, avšak spôsobom málo rafinovaným.

LC: Obyvatelia dnešnej Perugie nepoznajú dobre ich vlastnú históriu, dokonca sú prekvapení, keď sa dostanú do kontaktu s vlastnými koreňmi. Práve výstava v Bratislave bola príležitosťou i výzvou zároveň vytvoriť komplexný pohľad na toto etruské mesto.

 

Aké aktuálne výskumy prebiehajú v Perugii a jej okolí? Je vôbec ešte šanca nájsť nálezy takého významu a veľkosti, ako bola slávna hrobka Volumniovcov?

LC: Absentujú plánované systematické výskumy. Žiaľ, nové archeologické artefakty v posledných rokoch získavame len záchrannými výskumami a vo forme náhodných nálezov. Ide však o významné objavy, akými sú napríklad etruská hrobka rodiny „Cacni“ v Elce alebo etruská nekropola v lokalite Strozzacapponi. Pod mestskou katedrálou San Lorenzo, sa nachádzal posvätný okrsok etruskej Perugie, práve tu sme mali možnosť preskúmať terasu. Ohraničovali ju múry postavené z travertínu, ktoré dosahovali úctyhodné rozmery – vysoké boli až 15 a dlhé 40 metrov. Nachádzal sa tu chrám zasvätený Junone. Objavili sme i rímsku cestu dláždenú bazaltovými kameňmi či rímsky obytný dom, zachytili sme stopy po veľkom ničivom požiari, ktorý vypukol v roku 40 pred Kr. – vznikol a zničil mesto počas vojny v Perugii, v historických prameňoch známej ako „bellum perusinum“.

 

Posledné nálezy hrobiek z okolia Perugie, ktorých urny môžeme obdivovať aj na výstave v Bratislave, isto poskytujú viac možností a priestoru na nové analýzy. Je možné napríklad realizovať DNA analýzy zo spopolnených zvyškov ľudských tiel, ktoré v nich boli uložené?

LC: Pochopiteľne áno, môžu sa realizovať rôzne analýzy, a to nielen DNA. V tomto období napríklad skúmame zvyšky textilu, ktoré sa našli vnútri urien a v ktorých boli uložené a zavinuté zvyšky ľudských kostí.

 

V akom stave a v akých podmienkach sa nachádza dnešná archeológia, alebo presnejšie etruskológia v Taliansku?

MS: Je dôležité uchovávať a chrániť veľké archeologické dedičstvo, ktoré máme v Taliansku. Tie archeologické výskumy, ktoré nie sú „nevyhnutné“, čakajú na lepšie časy.

LC: Archeologický výskum veľmi pokročil. Uskutočňujú sa viaceré výskumy, organizované napríklad univerzitami. V tejto súvislosti by som chcela podčiarknuť dôležitosť výskumu v Orviete – Capo della Fiera, kde sa podarilo nájsť sanktuárium, svätyňu patriacu 12 etruským mestám (Spoločenstvo 12 etruských miest, známe ako Dodekapolis). Tento dôležitý archeologický objav realizovala práve Univerzita v Perugii pod vedením profesorky Simonetty Stopponi.

 

Ako ste sa cítili v Bratislave? Ako sa vám spolupracovalo na príprave výstavy?

MS: Bola to veľmi pekná skúsenosť, tak mesto Bratislava, ktoré je veľmi sugestívne, ako aj prestížne situovanie výstavy na Bratislavskom hrade. I slovenskí kolegovia boli veľmi ústretoví, vždy k dispozícii a pohostinní.

LC: Bratislavu som predtým nepoznala. Vnímam ju ako veľmi pohostinné a pekné mesto, rovnako jej pamiatky. Dunaj je naozaj prekrásny. Spolupráca na výstave bola excelentná, tak práca, v ktorej priebehu sa už vopred myslelo aj na mnohé detaily, na ktoré sme tak boli pripravení, rovnako ako kontakt a spolupráca so slovenskými kolegami –  narazili sme na srdečnosť a disponibilitu z ich strany.

 

Skúste priblížiť našim čitateľom pohľad do zákulisia príprav výstavy. Ako prebieha transport viac ako 80 artefaktov?

MS: Transport predmetov určených na výstavu v Bratislave už vopred absolvoval nevyhnutnú „cestu byrokraciou“. I napriek jazykovej odlišnosti v prípravnom tíme prebiehal presun materiálu aj inštalovanie predmetov naozaj maximálne koordinovanie,  aj s istou mierou vzrušenia, ktoré je ale napokon akciám podobného typu vlastné.

LC: Príprava výstavy bola dlhá a namáhavá, ale profesionalita a disponibilita všetkých zainteresovaných spolupracovníkov nám umožnila jej zrealizovanie. Porozumeli sme si i napriek rozdielnosti jazykov. Na začiatku, keď sa hovorilo o množstve predmetov, nastal moment paniky. Preľakli sme sa, či je možné výstavu v takomto rozsahu a za tak krátky čas zrealizovať. Keď do Perugie dorazili kamióny s pripravenými debnami na prepravu, položili sme si ďalšiu otázku, či sa tam všetko vôbec zmestí? V momente, keď kamióny vyrazili na cestu, začalo pršať – sprevádzané intenzívnym dažďom putovali až na Slovensko. Až vtedy sme si boli istí – toto sme zvládli. Dovidenia v Bratislave!

 

Na záver:

Na konci marca minulého roka sme sa vybrali do Perugie. S pomocou pani Daniely Borghesi sa naša malá delegácia (Margaréta Musilová, Ivana Kvetánová, Vladimír Turčan, Branislav Pánis, Peter Barta) ohlásila v miestnom Národnom archeologickom múzeu Umbrie v Perugii, vzbudili sme skôr podozrenie ako dôveru. Náš návrh urobiť výstavu o Etruskoch a priviesť ich do Bratislavy sa zdal byť naozaj nereálny. I napriek pochybnostiam sa v priebehu necelého polroka podarilo pripraviť všetko potrebné na to, aby Etruskovia do Bratislavy zavítali.

Ďakujeme všetkým, ktorí na výstave spolupracovali. Tímu archeológov a reštaurátorov z mesta Perugia, pracovníkom Historického múzea SNM v Bratislave, Talianskemu kultúrnemu inštitútu, jeho pani riaditeľke Antonii Grande a jej zamestnancom (Alexandra Kučmová, Adriana Šulíková, Michal Denci), ktorí pomáhali prekonávať jazykové bariéry a zaslúžili sa o preklad textov výstavy i katalógu, grafikovi Matúšovi Lányimu, ktorý trpezlivo a do poslednej chvíľky upravoval texty a fotografie i pani bývalej námestníčke primátora Bratislavy Petre Nagyovej-Džerengovej, ktorá sa stotožnila s našimi víziami. Do Perugie ďakujeme špeciálne pani Daniele Borghesi, ktorá pomáhala slovenskej delegácii presvedčiť talianskych kolegov a motivovať ich k realizácii tejto výstavy.

 

Rozhovor viedla Ivana Kvetánová

 

Marisa Scarpignato skončila v roku 1977 s vyznamenaním štúdium na Univerzite v Perugii (odbor klasické štúdiá). Už v diplomovej práci sa zameriavala na etruskológiu (Archaické zlato v Etruskom Gregoriánskom múzeu vo Vatikáne). Absolvovala špecializáciu na univerzite „La Sapienza“ v odbore história antického umenia, ktorý v roku 1988 ukončila so záverečnou prácou o predrímskej Bettone. Ako archeologička pôsobí na Úrade pre archeologické pamiatky Umbrie v Perugii, a tiež ako zástupkyňa riaditeľa Národného archeologického múzea Umbrie. Je autorkou publikácií so zameraním na etruské a rímske zlatníctvo a viaceré centrá predrímskej a rímskej Umbrie (Bettona, Bevagna, Città di Castello, Marsciano atď.).

 

Luana Cenciaioli takisto študovala s vyznamenaním na Univerzite v Perugii. Pôsobí na Úrade pre archeologické pamiatky Umbrie v Perugii ako archeologička a riaditeľka. Už vyše tridsať rokov sa zaoberá skúmaním Perugie a jej okolia. Pracovala napríklad na lokalitách Umbertide, Torgiano, Gubbio, Otricoli. Je riaditeľkou archeologického parku v Ponte S. Giovanni (nekropola známa ako Necropoli del Palazzone, s hrobkou rodiny Volumni, ku ktorej patrí aj známe antiquarium a depozitáre múzea), archeologického parku v Gubbiu (antiquarium, divadlo a archeologický areál), Orticoli (archeologický areál, antiquarium S. Fulgenzia). Je autorkou viacerých výstav a nových expozícií v priestoroch Národného archeologického múzea v Umbrii. Napísala množstvo monografií a viac ako 150 odborných článkov. Vo výskumoch sa zaoberala hlavne architektonickými a kamennými artefaktmi.

 

Partneri výstavy:

Taliansky kultúrny inštitút, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministero dei Beni e delle Attività Culturali e del Turismo della Repubb lica Italiana, Veľvyslanectvo Talianskej republiky na Slovensku, Hlavné mesto SR Bratislava,  Comune di Perugia, Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava, Comune di Corciano

Generálny partner SNM: Poštová banka

 

Výstava je otvorená denne okrem pondelka od 9.00 do 17.00 h v pivniciach Bratislavského hradu, posledný vstup 16.00 h. Posledný deň výstavy 29. 3. 2015.

 

 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Hlavná hrdinka knihy Mama milovala Gabčíka výsluchom na gestape odolala

Hlavná hrdinka knihy Mama milovala Gabčíka výsluchom na gestape odolala

Objavuje silné príbehy, ktoré by inak zostali zabudnuté. Dedičstvo 20. storočia, ktoré si v sebe naša spoločnosť nesie, zobrazuje v dokumente a v beletrii (Mengeleho dievča, Mama milovala Gabčíka). Popularizuje historické témy aj pre širšie publikum. celý článok

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

O dynamike a menlivosti tradície, o tom ako sa tradícia a kultúra zapisujú do ľudských tiel, hygieny, architektúry, spoločenských pravidiel, náboženstva, a o indickej tradícii a kultúre sme hovorili s brnenským religionistom a antropológom z Masarykovej Univerzity – Mgr. Milanom Fujdom, PhD. celý článok

Pohľad z Moskvy nie len na naše dejiny

Pohľad z Moskvy nie len na naše dejiny

Na minulosť, dejepisectvo, a na to ako je to v súčasnom Rusku s nostalgiou po Stalinovi sme sa pýtali nestorky ruskej historickej vedy Valentiny Vladimirovny Marjiny, ktorá našla zaľúbenie i profesionálnu špecializáciu v československej a obzvlášť slovenskej histórii. celý článok

Chcete pitvať? Kúpte si mŕtvolu od kata

Chcete pitvať? Kúpte si mŕtvolu od kata

Krv má v ľudskej histórii od nepamäti osobité postavenie. Pravdepodobne už v praveku si ľudia všimli, že keď človek stráca krv, z jeho tela odchádza život. Krv ako symbol života sa tak stávala súčasťou liečiteľstva, náboženských a okultných obradov. celý článok

Jiří Padevět: Svastika predáva

Jiří Padevět: Svastika predáva

O zverstvách, ktorých sú ľudia schopní, o krvavých územiach, o tom, čo robí knihu zaujímavou a ktoré sa predávajú najlepšie, sme sa porozprávali s jedným z najzaujímavejších vydavateľov kníh v Československu, Jiřím Padevětom. celý článok

Diskusia