Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Egyptologické štúdie

Publikované : 21.02.2014 | Zobrazení: 3176 |
3 minúty čítania

Českí egyptológovia patria medzi najaktívnejších humanitných vedcov v strednej Európe. Okrem množstva archeologických výskumov a písania kníh patrí k ich činnosti aj pravidelné vydávanie egyptologických periodík. Medzi ne patrí aj recenzované číslo časopisu Pražské egyptologické studie.

 

Číslo X/2013 som prečítal už skôr, ale chvíľu som váhal, či môžem napísať recenziu. Napriek tomu, že na HistoryWebe.sk publikujeme skôr popularizačné recenzie, často hraničiace s anotáciou, istým spôsobom som sa necítil na komplexné zhodnotenie egyptologického časopisu. Moja recenzia je preto skôr pohľadom trochu vzdelaného laika.

Podobne som uvažoval, či dám konštruktívnu kritiku časopisu na začiatok, alebo až na koniec. Ale lepšie je s kritikou začať hneď na začiatku a na koniec napísať skôr pozitívne hodnotenie. Časopis Pražské egyptologické studie je na stránke Českého egyptologického ústavu označený ako odborné periodikum. V skutočnosti som si však touto charakteristikou nie až tak istý. Ak by som mal byť hyperkritický, označil by som ho skôr za „mačkopsa“. Podobné pocity som mal aj pri iných číslach časopisu.

Časopis má prvky, ktoré ho radia medzi odborné periodiká. Napríklad pod článkami je krátky zoznam literatúry a cudzojazyčný abstrakt. Texty dopĺňajú plány lokalít. Na stránke ústavu sa píše, že je dokonca recenzovaný. Od roku 2002 vychádza pomerne pravidelne, čo nie je častý jav v stredoeurópskom archeologicko-historickom priestore.

Naopak, obálka časopisu je skôr popularizačná, chýba citačný index, recenzenti nie sú uvedení, tak isto absentujú kresby nálezov a profilov archeologických sond, ktoré nahradzujú obľúbenejšie fotografie. Časť článkov je písaná so snahou o voľnejší štýl, iné sú viac „suchšie“, odbornejšie. Možno by pomohlo ujasnenie smeru časopisu a zamerania sa na hlavnú cieľovú skupinu čitateľov. Musím však upozorniť, že čiastočne nejasná koncepcia je moja jediná kritika. Aj keď sú články písané rôznym štýlom, nestrácajú svoju kvalitu.

Prvá časť príspevkov sa venuje pamiatke zosnulého egyptského predáka reisa Ahmada el-Kerétiho. Venujú sa mu tri príspevky, ktoré sú dôkazom, že reis Ahmad bol výnimočným človekom. Podľa autorov textov (Miroslav Verner, Miroslav Bárta, Hana Vymazalová) je zrejmé, že tento človek veľa znamenal pre viaceré generácie českých egyptológov.

Ďalšia skupina článkov sa zaoberá českým výskumom v južnom Abúsíre. Prvý je zhrňujúci text Miroslava Bártu o aktuálnych výsledkoch. Nasleduje súbor textov o hrobovom komplexe princeznej Šeretnebtej – zhodnotenie archeologického výskumu (Hana Vymazalová, Veronika Dulíková), typologická a funkčná analýza keramiky (Katarína Arias Kytnarová) a ľudských (Petra Havelková) a zvieracích kostier (Zděnka Sůvová, Hana Vymazalová). Súbor dopĺňa krátky text Martina Odlera o medených nálezoch.

Pre mňa, laika, bol najzaujímavejší článok o fenoméne tzv. Nepravých dverí od Veroniky Dulíkovej. Možno to by bola cesta k zatraktívneniu časopisu. Naopak, článok o reštaurovaní v Abúsíre (Martin Dvořák) je viac odborný, čoho dôkazom je aj publikovanie jednoduchých chemických vzorcov.

Predposledný článok informuje o prieskume ďalších hrobiek v Abúsíre (AS 66, AS 69, Hana Vymazalová, Mohamed Megahed). V jednej z nich sa našli aj zaujímavé tri drevené modely lodí z obdobia Starej ríše. Každý model zobrazuje iný druh plavidla. Momentálne ide len o predbežnú (prvú) správu z výskumu, dúfam, že v ďalších číslach časopisu sa objaví viac informácií o modeloch lodí.

Posledný článok sa venuje záhadám jednej z abúsírskych hrobiek (Katarína Arias Kytnarova, Petra Havelková, Lucia Jirásková, Zdeňka Sůvová, Miroslav Bárta). Hrobka sa spomínala už v úvodnom článku o aktuálnom stave výskumov. Tajomstvo priestoru spočíva v tom, že sa mŕtvi do hrobky pochovali pravdepodobne v dvoch časových etapách. Tento jav je v starovekom Egypte ojedinelý. Českí egyptológovia pristúpili k problému naozaj komplexne a výskumu hrobky sa venujú aj špecialisti z prírodných vied. Celý postup riešenia problému je v článku dôkladne rozanalyzovaný.

Časopis pražských egyptológov je nabitý informáciami. Texty výborne dopĺňajú farebné fotografie od Martina Frouza. Napriek mojej počiatočnej kritike môžem povedať, že ide o ojedinelú publikáciu, ktorou by sa mohli inšpirovať aj ostatné vedecké inštitúcie. Je úplne jedno, či sa tvorcovia časopisu rozhodnú pokračovať skôr odbornejšou alebo popularizačnejšou cestou, pretože majú potenciál priniesť kvalitnú prácu.

 

Branislav Kovár

 

Pražské egyptologické studie. Praha : Český egyptologický ústav FF UK 2013. 96 strán.

 

Obrazová príloha: Český egyptologický ústav

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Muž, ktorý rozlúštil hieroglyfy

Muž, ktorý rozlúštil hieroglyfy

Spoločenské vedy majú svoje výrazné osobnosti, ale len veľmi málo nesporných géniov. Do ligy výnimočných nepochybne patria bádatelia, ktorým sa podarilo rozlúštiť zabudnuté písma a jazyky a sprístupniť tak myšlienkový svet zaniknutých civilizácií. Najslávnejším z nich je dodnes Jean-François Champol celý článok

Dvanásť neznámych pyramíd

Dvanásť neznámych pyramíd

Pyramídy poznáme hlavne z územie starovekého Egypta a z mayskej civilizácie, rozšírenej v mexickej a guatemalskej džungli. Tento typ stavieb však nemôžeme obmedziť len na dve spomínané kultúry. Pyramídy sa totiž vyskytovali aj inde. celý článok

Objav novej unikátnej hrobky v Abúsíre

Objav novej unikátnej hrobky v Abúsíre

Pred niekoľkým dňami objavili archeológovia z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe jedinečnú hrobku, ktorá patrila kňazovi a vrchnému lekárovi Horného a Dolného Egypta Šepseskafanchovi. celý článok

Vražda na Níle

Vražda na Níle

Staroegyptský panovník Ramesse III. bol zavraždený! Krátko pred Vianocami sa v svetových médiach objavila správa, podľa ktorej sa tímu vedcov z egyptskej Káhiry, nemeckého Tübingenu a talianskeho Bolzana podarilo objasniť jeden z najznámejších kriminálnych prípadov z obdobia starovekého Egypta. celý článok

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Diskusia