Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Domorodý príbeh o zjavení Panny Márie Guadalupskej

Publikované : 09.02.2015 | Zobrazení: 5216 |
5 minút čítania

Kult Panny Márie Guadalupskej je jedinečným príkladom spojenia kresťanstva s pôvodnými náboženstvami Mezaoameriky. Dôsledný výskum kultu Panny Márie Guadalupskej v Mexiku, jeho vývoja a súčasnej podoby spracoval vo svojej najnovšej obsiahlej a podrobnej publikácii etnológ Radoslav Hlúšek. Jadro knihy tvorí samotný preklad legendy o zjavení Panny Márii Guadalupskej (Guadalupany, resp. Tonantzin) z nahuaského jazyka do slovenčiny, pričom máme možnosť nahliadnuť aj do pôvodného textu. Vedľa neho, zrkadlovo verš po verši, sledujeme slovenský preklad.

 

„Počúvaj, moje najmladšie dieťa, buď si istý,

že nie ľudia vysokého postavenia sú mojimi služobníkmi, mojimi poslami,

ktorých poverím, aby niesli moje slovo, aby vykonali moju vôľu.“

 

 

 

Publikácia je metodologicky a koncepčne usporiadaná veľmi prehľadne a jasne, nehovoriac o naozaj bohatom poznámkovom aparáte k samotnému prekladu alebo k iným častiam textu, v ktorých sa autor zaoberá výskumom kultu Guadalupany.

 

Vznik kultu

V prvej časti (Historické súvislosti) sa autor venuje udalostiam, ktoré vplývali na vznik legendy, na jej neskoršiu interpretáciu, ale skúma aj pramene, ktoré nás odkazujú na udalosť zjavenia, prípadne na vývoj a význam vznikajúceho kultu. Tu sa to celé zamotáva – odkazy na zjavenie nás zavedú ešte do obdobia pred dobytím Ameriky. Samozrejme, ako postava hodná úcty tu vtedy nefigurovala Panna Mária, ale nahuaská bohyňa Tonantzin. Legenda o Panne Márii Guadalupskej, ako ju poznáme dnes, má určite španielsky pôvod. Do Ameriky bola „exportovaná“ a následne „nahuatlizovaná“, čiže sa adaptovala a zľudovela.

Autor rozlišuje niekoľko „panien“ (španielsku, kreolskú a indiánsku), ktoré sa prostredníctvom synkretizmu a na základe politického či spoločenského tlaku preskupovali, a postupne sa stali jednou postavou – Pannou Máriou Guadalupskou. Radoslav Hlúšek nám predstavuje prierez od predkolumbovskej Tonantzin cez španielsku, tzv. extremadurskú Guadalupanu, neskôr kreolskú Pannu, ktorá ďaleko presiahla medze náboženského kultu a stala sa politickým a národotvorným symbolom . Počas bojov za nezávislosť Mexika bola patrónkou rebelov, neskôr ju dokonca aj na prvý pohľad tak  antiklerikálne skupiny, akými sú robotnícke hnutia v Mexiku, vyhlásili za „patrónku práce“.

Túto autorovu sondu do vývoja guadalupského kultu završuje udomácnenie sa Guadalupany v indiánskych domácnostiach, v privátnom kulte. Opäť sa tu potvrdzuje jeho podrobná znalosť nielen kultu samotného, ale celého sociálneho, politického a historického kontextu Strednej Ameriky. Podčiarkujem fakt, že prvá časť publikácie zahŕňa spracovanie informácií o kulte od predhispánskych čias až po súčasnosť. Je teda výpoveďou aj o súčasnom stave guadalupskej zbožnosti v Mexiku, nie iba záznamom dávno minulých udalostí.

 

Prvý preklad legendy do slovenčiny

V druhej časti (Obsah a pôvod Nican mopohua) sa autor posúva bližšie k samotnému textu legendy, zaoberá sa sporným a tajuplným autorstvom textu, oboznamuje nás aj s lingvistickými špecifikami jazyka náhuatl (jazyk, ktorým hovorili napríklad Aztékovia), jeho vývojom a formálnym spracovaním legendy. Nachádza sa tu aj paleografický prepis a prvý slovenský preklad.

Text, ktorý poeticky zaznamenáva zjavenie Panny Márie Guadalupskej, je hlboko poznamenaný prvkami nahuaskej poézie. Paleografická stránka tohto textu má však štruktúru prózy. Ostáva už na lingvistoch a bádateľoch, či uprednostnia interpretáciu textu ako literatúru nahuaskú, alebo skôr kresťanskú. Hoci, ako to už v latinskoamerickej literatúre tohto typu býva, zrastením predkolumbovských a kresťanských tradícií vzniká kultúra nová a svojbytná. Tak prečo nasilu oddeľovať neoddeliteľné?

Možnosť riadok po riadku sledovať pôvodný text, jeho rytmiku, syntax a jeho preklad do slovenčiny je dobrodružstvom, ktoré zahŕňa príjemné vysedávanie nad starobylým mytologicko-poetickým textom. Pre autora však bolo potrebné uskutočniť množstvo terénnych výskumov, pobytov medzi nahuaským obyvateľstvom v Mexiku, štúdium súčasného živého miestneho jazyka (macehuallahtolli) i univerzitné štúdium jeho vývoja, pôvodu, a teda rozsiahly výskum tejto, pre nás neznámej mimoeurópskej lingvistiky.

 

Ochrankyňa Indiánov

Okrem znalosti samotnej legendy a kultu Guadalupany je z publikácie zrejmý aj ponor do mexického kresťanstva, resp. katolicizmu, natoľko odlišného od toho nášho, európskeho. Treba ale podotknúť, že kult Guadalupany, parafrázujúc samotného autora, často presahuje katolicizmus aj kresťanstvo  a stáva sa spoločenským fenoménom. Dávnoveká Tonantzin totiž zďaleka nie je „len“ nám známou-neznámou Pannou Máriou Guadalupskou, ale v priebehu storočí nabrala na seba nespočetné množstvo významov. Do tých sú vpletené miestne súveria (môžu sa líšiť od oblasti k oblasti), vzdialene aj stopy po pôvodných božstvách (Tonantzin bola bohyňou zeme), odrážajú sa v nej tiež novšie formy religiozity a náboženskej i spoločenskej úcty:

„V ponímaní Indiánov sa z nej stala ani nie tak patrónka krajiny a jej ochrankyňa pred Španielmi, ale skôr ich ochrankyňa pred politickou mocou, reprezentovanou koloniálnymi úradníkmi a v republikánskom Mexiku kreolmi, ktorá ich marginalizovala a utláčala.“ (s. 58)

Nedá mi nespomenúť, že Guadalupana ako ochrankyňa Indiánov proti represii má indiánske črty a tmavú pokožku. Podobá sa na tých, ktorým chce byť ochrankyňou, je doslova jednou z nich.

Kniha podrobne objasňuje príčiny neustáleho nárastu úcty k Panne Márii Guadalupskej. Uctievanie tejto pôvodne nahuaskej bohyne, neskôr katolíckej svätej, sa z oblasti Nahuov prudko rozšírila do oblastí iných etník v Strednej Amerike a postupne sa rozvíjalo ďalej aj vo veľmi vzdialených kútoch sveta.

Autor sa v celej knihe neobmedzuje iba na suchý výpočet dát a prameňov. Nielenže ich uvádza veľmi zrozumiteľne do kontextu, ale nevyhýba sa ani interpretáciám, podloženým dohadom a úvahám, ktoré nikdy nie sú bezbrehé, ba priam naopak. Preklad samotného Nican mopohua (ten predovšetkým), no i ďalšie časti publikácie, sú napísané presným, zväčša štylisticky čistým a vybrúseným jazykom. Jedinú výhradu možno mať k edičnej stránke textu. Editorke sa dá vytknúť, že pri korektúrach textu prehliadla viacero autorových štylistických zakopnutí či nespisovných výrazov. Okrem tejto občasnej jazykovej nedôslednosti je Hlúškova štúdia veľkým prínosom nielen pre vedcov (antropológov, religionistov, lingvistov), ale aj pre študentov a laikov.

 

Láskavá Panna Mária Guadalupská

Čo je však na samotnom texte (v tomto prípade preklade) Nican mopohua najodzbrojujúcejšie, je hádam jeho textová priezračnosť, jednoduchosť a istá nerepresívnosť. Posledný prívlastok som textu dala vzhľadom na vzťah k iným známym zjaveniam, ktoré rímskokatolícka cirkev zatiaľ uznala za oficiálne. Okrem zjavenia Panny Márie Guadalupskej sú najznámejšími zjavenia Panny Márie vo Fatime (Portugalsko) a v Lurdoch (Francúzsko). Tie sú totiž, na rozdiel od toho mexického, sprevádzané požiadavkou  pokánia a majú útrpný, až výstražný charakter.

Zjavenie Panny Márie Guadalupskej Indiánovi Juanovi Diegovi v Mexiku je  naopak  príbehom veľmi jemným, láskavým a plným lyrických obrazov. Panna totiž jeho pravdivosť dokáže kyticou voňavých a rozkvitnutých kvetov... A na plášti, v ktorom Juan Diego tieto kvety prinesie, sa objaví obraz Guadalupany. V texte sa spája žáner európskej stredovekej legendy so žánrom nahuaskej poézie. Pri jeho čítaní sa nám pred očami jednotlivé obrazy priam zjavia.

Vďaka práci Radoslava Hlúška a jeho prekladu môžeme aj my sledovať Guadalupanu a Juanita a mať radosť z toho, čo nám text v záblesku odhalí, a ešte väčšie potešenie budeme mať z hľadania skrytého.

 

Veronika Dianišková

 

 

R. Hlúšek: Nican mopohua. Domorodý príbeh o zjavení Panny Márie Guadalupskej. 1. vydanie. Bratislava : Chronos 2014. 204 strán, ISBN 978-80-89027-40-8.

 

 

 

Obrazová príloha: R. Hlúšek, Chronos

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Diskusia