Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Colníci si pýtali úplatky už v 19. storočí

Publikované : 25.02.2019 | Zobrazení: 669 |
2 minúty čítania

Cestovanie patrí k ľudstvu už od nepamäti a dnes sa stáva čoraz dostupnejším pre väčšinu z nás. Februárové Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou sa vydajú po stopách slovenských národovcov, obchodníkov, remeselníkov či výskumníkov, ktorí podnikali svoje dobrodružné cesty od polovice 19. storočia až do 20. rokov minulého storočia.

 

Historici Rastislav Molda a Ján Golian predstavia budúcu stredu 27. 2. 2019 o 17.00 hod. v Thurzovom dome svoju novú publikáciu Cestopisné denníky. Zblízka i zďaleka, z monarchie i republiky počas moderovanej diskusie Zo Slovenska až na kraj sveta.

Mgr. Rastislav Molda, PhD. pracuje v Liptovskom múzeu v Ružomberku a externe prednáša na ružomberskej Katolíckej univerzite. Venuje sa dejinám „dlhého” 19. storočia s dôrazom na formovanie slovenského národného hnutia, analýze etnických stereotypov, vplyvu školstva a umenia na utváranie národnej identity. Mgr. Ján Golian, PhD. pôsobí ako historik a archivár v Diecéznom archíve v Banskej Bystrici a takisto externe prednáša na ružomberskej univerzite. Sústreďuje sa na vybrané procesy slovenského národného hnutia v závere „dlhého“ 19. storočia, dejiny populácie, dejiny každodennosti a historickú antropológiu. Obaja historici sú autormi či spoluautormi niekoľkých vedeckých monografií, odborných štúdií a popularizačných článkov na Slovensku i v zahraničí.

 

Colníci si pýtali „na kávičku“ už v 19. storočí

Rozvoj cestovania, ktorý možno pozorovať v druhej polovici 19. storočia, išiel ruka v ruke s postupnou modernizáciou sveta. Ľudia ovplyvnení premenou spoločnosti túžili po poznaní, s ktorým súviselo nielen čítanie, ale aj cestovanie. Potulky svetom lákali i príslušníkov staršej generácie, čo dokladujú cestopisy Jána Kollára či viacerých autorov štúrovskej generácie. Napísať cestopis bolo v 19. storočí dokonca „v móde“, stačí nahliadnuť do vtedajších literárnych časopisov a novín, ktoré bohato uverejňovali cestopisné črty. V slovenských podmienkach vynikal predovšetkým časopis Orol, ale aj Národné noviny.

Cestopisy nám dnes ponúkajú výnimočný zdroj poznania doby, precestovaného územia, ale aj samotných cestovateľov a vecí, ktoré ich zaujímali. Obchodník Július Kožuch napríklad opísal svoju zaujímavú skúsenosť z egyptskej colnice v Alexandrii: „[...] podstrčili niekoľko žltákov colným úradníkom a len potom mohli sme slobodne na voze do vnútorného mesta sa poberať.“ O cestovaní za pamiatkami, zážitkami či duchovnom, k moru aj do hôr, o dobrodružstvách spojených so spoznávaním sveta porozpráva Rastislav Molda a Ján Golian už najbližšiu stredu o 17.00 hod. v Thurzovom dome.

 

Na ďalšie stretnutie s minulosťou sa môžete tešiť:

27. 3. 2019 o 17.00 hod. s cestovateľom Michalom Kovačicom na tému:Vplyv náboženských tendencií na súčasnú geopolitickú situáciu a výhľady do budúcnosti.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Obľúbený prednáškový cyklus stretnutí s osobnosťami z vedeckého, kultúrneho, ale aj spoločenského života o vybraných kapitolách nielen z našej histórie pokračuje v Thurzovom dome aj v letných mesiacoch. celý článok

Zlatí faraóni z Tanidy

Zlatí faraóni z Tanidy

Senzačný objav francúzskeho egyptológa Pierra Monteta v Tanide (východná delta) vyniesol na svetlo sveta kráľovské pohrebisko panovníkov 21. a 22. dynastie, ktorí vládli v Treťom prechodnom období, v turbulentnej dobe, kedy sa kedysi mocný ramessovský Egypt zmenil z jednotnej ríše na množstvo väčšíc celý článok

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Koho považujete za najväčšieho Slováka? Podľa celoslovenskej ankety je ním pre väčšinu z nás generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 2019 si navyše pripomíname jeho 100. výročie úmrtia. celý článok

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Slnečný kult zažíval v Egypte v období 5. dynastie prvú etapu svojho intenzívneho rozvoja. V Abúsíre vznikli počas tohto obdobia pyramídové komplexy štyroch egyptských panovníkov. celý článok

Prečo naši predkovia oslavovali letný slnovrat a pálili Jánske ohne?

Prečo naši predkovia oslavovali letný slnovrat a pálili Jánske ohne?

Stredoslovenské múzeum privíta v rámci cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou azda najznámejšiu slovenskú etnologičku. celý článok

Diskusia