Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Čo našli archeológovia v útrobách...

Publikované : 08.07.2013 | Zobrazení: 5792 |
6 minút čítania

Čo našli archeológovia v útrobách Východoslovenskej galérie?

V septembri 2008 získalo mesto Košice ako prvé na Slovensku prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), ktorý udeľuje Európska únia mestám členských štátov od roku 1985. V rámci projektu EHMK Košice 2013 bolo vypracovaných sedem investičných projektov realizovaných Košickým samosprávnym krajom pod spoločným názvom „Ostrovy kultúry“ atraktívne prostredie v kultúrnych zariadeniach. Jedným z ostrovov je Východoslovenská galéria, ktorej rekonštrukcia zabezpečí pripojenie málo využívaného vnútorného nádvoria k priestorom samotnej galérie a prepojenie prízemia a suterénnych priestorov.

 

Inštitúcia Východoslovenskej galérie

Pod názvom „Krajská galéria“ bola 7. decembra 1951 dekrétom Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave založená najstaršia regionálna galéria na Slovensku s činnosťou v priestoroch Štátneho východoslovenského múzea.

Po vzniku Východoslovenského kraja bola v roku 1961 premenovaná na Východoslovenskú galériu a presťahovaná do Csáky-Dessewffyho paláca. V roku 1992 sa stal sídlom galérie bývalý Župný dom a názov bol na počesť významného košického umelca zmenený na Galériu Júliusa Jakobyho.

Od roku 1996 nesie opäť názov Východoslovenská galéria a jej dodnes nezmeneným hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne.

 

Sídlo župy – sídlo vlády – sídlo umenia

Župný dom, tiež nazývaný Stoličný, bol postavený v roku 1779 vo východnom domoradí Hlavnej ulice ako historické sídlo Abovsko-turnianskej stolice, ktorej slúžil do roku 1928. Od apríla 1945 ho užívala vláda Československej republiky, dočasne sídliaca v Košiciach, ktoré boli viac než mesiac, takmer do oslobodenia Prahy, fakticky hlavným mestom celého Československa. V reprezentačnej sieni Župného domu sa uskutočnilo prvé zasadnutie vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a  bol tu schválený Košický vládny program. Vďaka jeho vyhláseniu sa budova neskôr stala druhou národnou kultúrnou pamiatkou Košíc, hneď po komplexe Dóm  Urbanova veža Kaplnka sv. Michala.

 

Umenie v základoch

Bývalý Župný dom predstavuje koncept neskorobarokovej palácovej dispozície s ústrednou reprezentačnou sieňou v tzv. piano nobile. Neskorobaroková stavba tlmočí klasicizujúce vplyvy bratislavského a sprostredkovane aj viedenského centra cez osobu projektanta stavby – člena bratislavskej stavebnej komory Johanna Langera, ktorému je stavba doteraz pripisovaná. Palácovú stavbu Župný dom postavili ako dvojtraktové uličné krídlo, jednotraktové dvorové krídla a trojtraktové dvorové priečne krídlo s prejazdom v strede, do ktorého sa z hlavného uličného krídla prechádzalo cez oválny dvor.

V rokoch 1888 – 1889 bol objekt výrazne prestavaný inžinierom Gustávom Markóom podľa projektu architekta Vojtecha Gerstera, keď upravili predný a zadný trakt a vystavali sa bočné dvorové krídla.

Naopak, výsledkom dobovo politicky podmienenej „pamiatkovej“ obnovy v rokoch 1973 – 1975 boli účelové, necitlivé zásahy do dispozície a odstránenie takmer všetkých umeleckoremeselných hodnôt objektu, viažucich sa k histórii stoličného sídla.

V súčasnosti je hlavný objekt dvojpodlažný, rovnako jeho dvorové krídla, len východné uličné krídlo je trojpodlažné. Severná časť hlavného objektu a južné dvorové krídlo sú zároveň čiastočne podpivničené. Sídlo Východoslovenskej galérie je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice s nadregionálnym významom a s dôležitými dokladmi stavebného vývoja v priebehu 18. a 19. storočia. 

 

Archeologický potenciál  

Podľa archívneho prameňa z roku 1784 sa objekt galérie nachádza na troch pôvodných stredovekých parcelách, teda archeologický výskum pred samotnou rekonštrukciou objektu mal svoje opodstatnenie. Prvá etapa výskumu realizovaná Fakultou umení Technickej univerzity v Košiciach sa uskutočnila v roku 2011 a predchádzal jej stavebno-historický výskum pod vedením L. Kürthyho a B. Glockovej. Výskum potvrdil prítomnosť murovanej  a  drevenej architektúry.

Druhú etapu archeologického výskumu realizovala archeologická spoločnosť Acantha Archeology v spolupráci s AA Terra Antiqua, s.r.o., v roku 2012. Za tento čas bola kompletne preskúmaná plocha 661 m2. Hĺbka výskumu dosiahla 3,6 až 4,6 m od súčasného terénu.

 


Archeologické nálezy 

V priebehu výskumu sa podarilo zachytiť a preskúmať viaceré torzá murovanej a drevenej architektúry, ktorá dokladá osídlenie územia od 15. do 19. storočia.

Najstarší horizont 15. storočia reprezentuje torzo pravdepodobne samostatne stojacej architektúry v západnej časti nádvoria, na ktoré bola napojená murovaná konštrukcia, v minulosti pravdepodobne využívaná ako prévet. Prévet (z latinského locus privatus – súkromné ​​miesto) je typ stredovekého záchodu bez splachovacieho systému, pretože o patričný odvod výkalov sa spravidla postarala sama gravitácia. Ide o tzv. suchú toaletu.

Iným významným nálezom z tohto obdobia sú objekty ľadovne, v minulosti využívané na uskladnenie potravín. Obe mali viac menej obdĺžnikový tvar (3,84 x 2,32 m a 3,22 x 3,83 m) a boli tvorené z nasucho kladeného fylitického kameňa – metamorfovanej horniny, ktorá vznikla čiastočnou premenou ílovitých usadených hornín, predovšetkým bridlice. Fylit má rovnobežné usporiadanie častíc, čo umožňuje jeho doskovité štiepenie. Prímes chloritu spôsobuje sivozelený odtieň sprevádzaný hodvábnym leskom. Ľadovňa v severnej časti plochy bola navyše prekrytá dreveným „príklopom“, pod ktorým sa ukrýval bohatý nálezový materiál, naopak ľadovňa z južnej časti plochy bola porušená priebehom muriva a nálezovo chudobnejšia. V severnej pivnici bol lokalizovaný pravdepodobne pozostatok ďalšej suchej toalety, z ktorej výplne sa získal súbor keramického materiálu z 15. storočia, predovšetkým tzv. košické poháre. V priestoroch južnej pivnice sa zistili pozostatky murovanej stavby, ktorá prechádza pod južné krídlo pivníc a dá sa datovať do 15., resp. do 15.  – 16. storočia.

K najstaršiemu horizontu osídlenia patria drevené konštrukcie zistené vo východnej časti nádvoria, ktoré sú pozostatkami predovšetkým hospodárskych budov, pochôdznych úsekov, resp. chodníkov, a v jednom prípade žumpy. Historické nivelety prislúchajúce k tomuto obdobiu reprezentujú nadmorskú výšku cca. 205,308 m n. m.

Druhú etapu výstavby v období 16. – 17. storočia charakterizujú torzovito zachytené a bližšie neurčené murované objekty, vykurovacie zaradenia, pozostatok prevétu, žumpa či kamenná studňa, ktoré sa vo výraznej miere narušili v priebehu ďalšej výstavby a zároveň sa začlenili do vybudovaného priečneho barokového krídla.

V 18. storočí vystavali v strednej časti nádvoria priečne barokové krídlo, ktoré zaberalo 245 m2.

Studňa z kameňa a torzá šiestich murív v priestoroch južnej pivnice predstavujú staršiu zástavbu prestavanú v priebehu budovania pivníc a hoci sa zachytili samostatne, pravdepodobne tvorili jeden celok.

Najmladší úsek reprezentuje obdobie 19. storočia, keď bola v rámci plochy vybudovaná kamenná kanalizácia lokalizovaná v pomyselnej stredovej línii nádvoria v smere SV – JZ, zachytená v dĺžke 60,78 m a šírke 1,6 – 2,1 m. Pôvodne zaklenutá, z lomového kameňa tvorená a vápennou maltou spájaná konštrukcia kanalizácie sa v cca. 90 % dĺžky nezachovala. V priebehu jej dĺžky boli lokalizované štyri úseky, vzhľadom na odlišnú konštrukciu označené za čistiace otvory, a dve železné mreže, slúžiace na prehradenie. Dno kanalizácie pozostávalo z fylitických platní rôznej veľkosti. Súčasťou kanalizácie boli aj bočné vetvy napojené na priebeh hlavného telesa. Tie boli plánované a vybudované súčasne s hlavnou vetvou.

Archeologickým výskumom sa získalo dovedna 7067 kusov fragmentov keramiky, z toho 99 celých nádob, reprezentujúcich ich vývoj v 15. – 19. stor. Medzi nálezmi nechýbajú tzv. košické a gotické poháre, hrnce, džbány i vázy. Väčšina nálezov je síce vo fragmentárnom stave, ale výzdoba či samotná profilácia črepov umožňuje ich spoľahlivé datovanie.  Stavebná keramika bola identifikovaná v počte 280 kusov. V ojedinelom prípade sa zistila pomerne dobre zachovaná cibuľová kachlica, zvyšok tvoria fragmenty kachlíc, tehly a dlažba. Osteologický materiál zastupujú zvieracie kosti, paroh, dentálie, v ojedinelom prípade klepeto raka.

Vyzdvihli sa fragmenty mazanice a železnej trosky, vyskytla sa však aj bronzová, medená či sklená troska.

Celkovo sa identifikovalo 273 drobných, resp. ojedinelých predmetov, z nich významným nálezom sú bližšie neurčené bronzové mince, získané zo zásypu kanalizácie.

Obzvlášť pozoruhodný je nález sklenenej fľaštičky s hrdlom uzavretým piestom zaisteným medeným plieškom, ktorá obsahovala modrú zakonzervovanú tekutinu. Podľa predbežnej analýzy vykonanej v Poprade predstavuje tekutina roztok vody a modrej skalice, v ktorej sa nachádza prášok používaný od roku 1845 pri pokusoch o liečbu rakoviny. V pokoji sú jednotlivé zložky ľahko rozoznateľné, prášok mydlovej farby je usadený pod tyrkysovou tekutinou, po premiešaní je suspenzia mliečna.

 

Hromadný nález

Z výplne ľadovne situovanej v severnej časti nádvoria galérie pochádza hromadný nález s obsahom 4141 kusov v celku zachovaných sklenených korálikov, pod ktorými spočívala rozbitá hlinená nádoba. Z nálezových okolností jasne vyplýva, že zistené koráliky boli pôvodne obsahom nádoby. Koráliky sa vzájomne líšia veľkosťou, hrúbkou a farbou. Priemer sa pohybuje od 3 do 9 mm a najčastejšie sa vyskytujú v hrúbke od 2 do 5 mm. Farebne boli v najväčšom počte zastúpené žlté, sivé s kovovým odleskom, a nakoniec zelené koráliky. Okrem celých korálikov sa v počte 487 kusov zachytili aj fragmenty poškodených korálikov  a súčasťou hromadného nálezu je aj sklenená hmota na výrobu korálikov a surovina na výrobu sklenenej hmoty. Zo sklenenej hmoty prevažuje žltá, sivá, zelená, červená a ojedinele  sa vyskytne modrá.

Na základe priebežných výsledkov archeologického výskumu sa pristúpilo k zmene projektovej dokumentácie samotnej rekonštrukcie Východoslovenskej galérie a najvýznamnejšie z nehnuteľných archeologických nálezov sa napokon stali jej súčasťou. Takisto boli predložené výstupy z geodetických meraní a výsledná fotogrametria, ktoré budú po doplnení historicko-architektonickej analýzy podnetné pri prezentácii pôdorysov ostatných nehnuteľných archeologických nálezov v podlahe novovzniknutých priestorov Východoslovenskej galérie.

Hnuteľné archeologické nálezy sú už súčasťou depozitára Východoslovenskej galérie a dúfame v ich verejnú prezentáciu.

 

Mgr. Jana Vereščáková, absolventka odboru archeológia na FiF UK v Bratislave, v súčasnosti externá doktorandka na Katedre archeológie FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa problematikou pohrebného rítu Slovanov a venuje sa predovšetkým včasnostredovekým slovanským dejinám. V rámci súkromnej archeologickej spoločnosti sa podieľa na realizácii záchranných archeologických výskumov na území Slovenska.

 

Obrazová príloha: archeosk.sk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia