Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Publikované : 16.03.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5592

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, ako sú zemiaky, rajčiny či čokoláda, ich strava bola dostatočne pestrá a výživná. Z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. Výbava hrobov zase svedčí o opulentných hostinách s dostatkom mäsa a alkoholických nápojov.


Jedlo patrí k základnej potrebe ľudí aj iných živočíchov. V ľudskej spoločnosti neslúži len na zahnanie hladu a dodanie výživy telu. Poskytuje aj gurmánsky zážitok. Jedlo má tiež významný spoločenský rozmer ako súčasť osláv, návštev či iných stretnutí. Čo však vieme o jedle v minulosti? Napríklad o jedle na území strednej Európy v staršej dobe železnej, keď ešte neexistovali písomné záznamy? Dochová sa jedlo a informácie o spôsoboch jeho prípravy v archeologických nálezoch?

 

Ako rozpoznáme jedlo v archeologických nálezoch?

Rozpoznanie jedla a jeho zvyškov na archeologických lokalitách býva často náročné. Najvýraznejšími, a preto aj najlepšie preskúmanými sú pozostatky zvierat – kosti. Mäkké tkanivá, ako mäso, koža či strava rastlinného pôvodu, sa v bežných pôdnych podmienkach strednej Európy rýchlo rozložia. Zachovajú sa len za špeciálnych okolností, napríklad, ak boli vystavené blízkosti ohňa, ale nezhoreli „do tla“, len zuhoľnateli, prípadne ak boli v zamokrenom prostredí (napr. nánosy v studni). Aj tak ich je pomerne ťažké nájsť. Cenné informácie priniesol až rozvoj moderných prírodovedných odborov súvisiacich s archeológiou, najmä archeozoológie (skúmanie zvyškov zvierat), archeobotaniky (skúmanie zvyškov rastlín), palynológie (skúmanie peľových zŕn), či využitie chemických analýz.

Staršia doba železná bola obdobím, keď sa ľudia už dávno venovali poľnohospodárstvu. Pestovali najmä viacero druhov obilnín a strukovín, chovali zvieratá na mäso aj na iné využitie (ťažná sila, vlna a pod.). Zber lesných plodín a lov divej zveri bol už len doplnkovou zložkou hospodárstva. Popri poľnej práci a chove zvierat sa venovali aj ťažbe surovín (železo, meď, cín, soľ), remeselnej výrobe či obchodu. Bola to skôr patriarchálna spoločnosť, s „tradične“ rozdelenými úlohami ženy a muža. Podľa všetkého mali prípravu jedla na starosti ženy. Čo obsahovali „kuchyne“ týchto žien?

 

S mäsom, keď sa stretnem s čerstvým mäsom

Strava staršej doby železnej bola pestrá. Obsahovala potraviny živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Nie všetci sa stravovali rovnako, privilegované vrstvy mali stravu vyberanejšiu, s väčším podielom mäsa. Doklady o konzumácii mäsitej stravy sú početné. Zvieracie kosti sa bežne nachádzajú pri výskumoch ľudských sídiel, najčastejšie vo forme odpadu z porciovania zvierat a odpadu zo samotného jedla. Vďaka pohrebným zvyklostiam a viere v posmrtný život bola strava vkladaná aj do hrobov. Mŕtvym mala poslúžiť buď ako potrava na dlhej a nebezpečnej ceste na druhý svet, alebo ako jedlo na druhom svete pre zomrelého či pre jeho rovnako mŕtvych hostí.

Vieme, že ľudia chovali a jedli najmä domáce zvieratá, ktoré chováme na mäso aj v súčasnosti. V jedálničku bola predovšetkým hovädzina/teľacina, jahňacina/baranina, v menšej miere bravčovina a kozľacina. Výrazným rozdielom oproti súčasnosti je konzumácia hydinového mäsa: využívané bolo najmä mäso lovených divých vtákov (hlavne kačice a husi). Hoci začiatky chovu sliepok a husí domácich v strednej Európe siahajú práve do tohto obdobia, boli ešte pomerne vzácne. Kury sa dokonca mohli využívať na iné účely (kohútie zápasy). Škála mäsa z domácich zvierat bola dopĺňaná divinou, najmä mäsom jeleňov, sŕn, zajacov a rybami. Ojedinele sa konzumovalo aj na dnešnú dobu nezvyčajné mäso, napríklad bobrov, bocianov, líšok, ale aj koní.

O podobe mäsitých jedál vieme viac z hrobov. Mäsitá strava bola zväčša uložená tak, že sa dajú zrekonštruovať jednotlivé „chody“. Jedným typom jedla boli väčšie porcie z tiel zvierat, ako stehná, plecia, časti chrbta, či dokonca celé polovice zvierat. Mŕtvym boli v takomto stave darované časti hovädzieho dobytka, ošípaných či oviec. Nevieme, či boli tepelne upravené, alebo surové. Nálezy železných alebo bronzových ražňov naznačujú, že boli buď už upečené, alebo pripravené na pečenie (v podsvetí). Zjavne boli obľúbené aj menšie porcie, ako stehná zajacov, rozporciované husi alebo hovädzie rebierka. Mäso sa istotne jedlo aj bez kostí, no v archeologických nálezoch sa tento typ pokrmu dá doložiť len ťažko, a to s využitím fosfátovej analýzy. Tá sa však zatiaľ využíva málo.

 

Od latríny k hrncom

Akokoľvek paradoxne to znie, obsah „latrín“ archeológom a bádateľom príbuzných odborov pomáha pri identifikovaní obsahu hrncov. Niektoré suroviny (ako napríklad strukoviny) sa totiž v bežných podmienkach rozkladajú, zachovajú sa najmä ak zuhoľnatejú, čo ale nie je prípad varených jedál. V mineralizovaných exkrementoch, odborne nazývaných koprolity, sa zachovajú zvyšky jedla, ktoré človek jedol niekoľko hodín predtým.

V soľných baniach pri rakúskej dedinke Hallstatt, ktorá bola v staršej dobe železnej významným strediskom ťažby soli, sa našli takéto ľudské koprolity. Zachovali sa vďaka unikátnym klimatickým podmienkam soľných baní. Keďže v hĺbke baní ľudia pracovali celý deň, zostali po nich ako zvyšky jedál, tak aj produkty na opačnom konci tráviaceho traktu. Nájdené koprolity obsahovali pozostatky obilnín (jačmeň, proso) a strukovín (bôb). V miestach konzumácie potravy zase zostali početné na drobno nasekané bravčové a ovčie alebo kozie kosti, najmä z koncových častí končatín a chvosta. Jedlo z rovnakých surovín sa v alpských údoliach varí dodnes. Ide o viac alebo menej hustý výživný pokrm na spôsob Eintopf-u, zložený z mäsa viacerých druhov zvierat, strukovín a obilnín. Tradične boli preferované časti zvierat bohaté na kosti a kožu, ako chvost alebo hlava. Podobné jedlo bolo obľúbené aj v iných regiónoch.

Varené jedlá sa v hroboch nezachovajú. Nasekané kosti viacerých druhov zvierat, uložené na jednom mieste, ale môžu predstavovať pozostatky podobných hustých a výživných mäsových polievok alebo gulášov. Prítomnosť kostí v týchto jedlách pozitívne ovplyvňuje ich výživovú hodnotu. Pomalým varením sa totiž z kostí vyplavujú proteíny (napr. kolagén), vytvárajúce želatínu. Výslednú chuť jedla tiež pozitívne ovplyvňovala kombinácia mäsa a kostí z viacerých druhov zvierat.

 

Najstaršie šúľance

Nielen mäsom a gulášom bol živý človek staršej doby železnej. Podstatnú zložku tvorila strava rastlinného pôvodu. Rozmanitosť týchto jedál dokladajú nálezy z rozsiahleho urnového pohrebiska Niederkaina vo východnom Nemecku. Pozostatky potravy z viacerých druhov obilnín tam boli zistené až v 95 hroboch. Zachovali sa v takom dobrom stave, že bolo možné zistiť, z akých druhov jedál pôvodne pochádzali, či ingrediencie, ktoré sa na ich prípravu použili. Poďme ale po poriadku.

Časť predstavovala pozostatky pečiva z kysnutého cesta. Išlo o menšie bochníčky kruhového tvaru, s priemerom asi 6 cm, pripomínajúce naše žemle. Boli vyrobené z veľmi kvalitnej jemnej pšeničnej celozrnnej múky, s možnou prímesou múk z iných obilnín. Mali vykysnutú pórovitú striedku a dobre vytvorenú kôrku. Iným typom chlebového jedla boli nekysnuté obilné placky. Na rozdiel od „žemličiek“ boli vyrobené z nahrubo mletých zŕn, skôr krupice. Stále však išlo o kvalitný výrobok z obilia, precízne vyčisteného od zvyškov poľných burín a pliev. Na niektorých z týchto pozostatkov boli zistené odtlačky rastlinných listov. Niederkainské gazdinky do listov balili cesto, aby vykyslo, napríklad v teple pri peci, alebo už pripravené placky a tak ich piekli, zrejme aby sa nespálili pri kontakte s otvoreným ohňom, podobne ako v starovekom Ríme.

Obilninové jedlá neboli len pečené. V nádobách z keramiky sa našli pozostatky prosnej kaše. Obilné kaše tvorili jednu zo základných potravín ľudí v minulosti. Ich zvyšky pochádzajú aj z mnohých iných nálezísk Európy už od neolitu. Pripravovali sa z rôznych druhov obilnín buď nepomletých, alebo nahrubo rozdrvených, varili sa vo vode alebo v mlieku a mohli byť osladené medom a dochutené lieskovcami či lesným ovocím. V hroboch pohrebiska Niederkaina bola nájdená kaša z prosa pomerne zle vyčisteného od pliev. Musela škrípať medzi zubami a mať nahorkastú chuť. Azda preto ju pozostalí nedávali do hrobov deťom ani starším ľuďom, len dospelým. Z iných nálezísk pochádzajú aj kaše z kvalitne vyčisteného obilia.

Čím sú Niederkaina a dve susedné pohrebiská unikátne, sú nálezy podlhovastých cestovín valcovitého tvaru. Analýza zachovaných zvyškov a ich porovnanie s experimentálne pripravenými cestovinami dokázali, že valčeky z cesta boli zhotovené ručným šúľaním a ich tvar mohol vzniknúť jedine varením vo vode. Aj ony boli vyrobené z kvalitnej, jemne mletej pšeničnej múky (zemiaky sa do Európy dostali až oveľa neskôr, v novoveku). Na iných náleziskách sa dosiaľ nič podobné nezistilo. Ide teda o najstaršie šúľance!

Ak mi nedáš dve vajíčka, daj mi aspoň makovníčka

Z iných osád či pohrebísk pochádzajú doklady o ďalších jedlách. Obilniny boli tiež pripravované na spôsob dnešného rizota, zmiešaním viacerých druhov, ako napríklad prosa s jačmeňom. Významnú úlohu mali zaiste aj strukovinové polievky, z vtedy dostupnej šošovice, hrachu a bôbu. Strukoviny boli významným zdrojom bielkovín a už od počiatkov poľnohospodárstva tvorili dôležitú zložku potravy. Pripravovali sa z nich aj kaše, či už jednodruhové alebo zmiešané s obilninami. Pri príprave jedál sa zrejme používali aj tuky, ich stopy na nádobách sa však dajú zistiť len chemickými analýzami. Vieme, že v tomto období sa pestovali viaceré olejniny, ako mak, ľan alebo ľaničník siaty. Do jedál sa mohol použiť aj zvierací tuk, teda masť, slanina alebo maslo.

Pestované druhy rastlín boli dopĺňané bohatstvom prírody. Ľudia zbierali v lesoch a na lúkach rastúce divé ovocie (jahody, maliny, černice, jablká, hrušky a čerešne) a lieskové oriešky. Jablká a hrušky sa jedli čerstvé alebo sušené: malé plody divo rastúcich stromov stačilo rozkrojiť na polovicu a tak vysušiť. Z južnej Európy sa práve v tomto období začalo rozširovať pestovanie viniča hroznorodého. Už skôr sa jedlo aj miestne divé hrozno. Semená viniča v hroboch, uložené v nádobách, pochádzajú buď z čerstvého hrozna alebo z hrozienok. O koreninách a šalátoch toho veľa nevieme. Ich semienka sú totiž také malé, že ľahko podľahnú rozkladu. Veľmi pravdepodobne sa však využívali domáce druhy, ako napríklad medvedí cesnak.

Využitie mlieka a mliečnych výrobkov (napr. tvaroh alebo syr) je v našich klimatických podmienkach tiež nezistiteľné bez využitia chemických analýz. Na základe nich vieme, že mlieko alebo výrobky z neho boli súčasťou múčnych jedál alebo kaší. Ich využitie však mohlo byť oveľa širšie. Vajíčka rôznych vtákov sa tiež jedli, boli aj často využívané v pohrebných rituáloch ako symbol života alebo znovuzrodenia na druhom svete. Zásadným rozdielom oproti súčasnosti je, že boli sezónnou potravinou. Sliepky, tak ako iné druhy vtákov, znášali vajíčka na jar.

Z tejto pestrej palety potravín sa dokonca piekli koláče. Z osady z doby bronzovej v maďarskom Balatonmagyaróde pochádzajú zuhoľnatené pozostatky koláča na spôsob bublaniny s lesnými jahodami. Podobné maškrty museli piecť aj o niekoľko storočí neskôr.

 

Pime vínečko, dobré je!

Na zahnanie smädu slúžilo okrem vody viacero aj dnes známych nápojov. Počiatky výroby a popíjania piva siahajú už do eneolitu (4500 – 2200 pred Kr.), ruka v ruke s rozšírením pestovania jačmeňa. Okrem piva sa mohli vyrábať aj kvasené nápoje z iných druhov obilia či z ovocia. Aristokracia pila honosnejšie nápoje: medovinu a horúcu novinku – víno. Víno sa v tomto období buď dovážalo zo Stredomoria, alebo sa mohlo vyrábať miestne – z produktov pomaly sa rozvíjajúceho miestneho vinohradníctva (k nám najbližšie doklady existujú z Maďarska a rakúskeho povodia Moravy).

Alkoholické nápoje mali v tomto období, tak ako dnes, predovšetkým spoločenský význam. Boli dôležitou súčasťou oficiálnych stretnutí, mierových či spojeneckých dohôd, upevňovania vojenských družín. Tento význam sa odrazil aj v pohrebných rituáloch: čím dôležitejší bol pochovaný, tým viac nápojov, pre viac hostí, dostal do hrobu. V niektorých prípadoch to bolo aj niekoľko sto litrov tekutín.

 

Mgr. Petra Kmeťová, PhD., vyštudovala archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala niekoľko štipendijných pobytov v zahraničí (Ľubľana, Viedeň, Frankfurt nad Mohanom). Niekoľko rokov pôsobila na Katedre archeológie FiF UK, v súčasnosti pracuje pre firmu VIA MAGNA, s. r. o. Špecializuje sa na problematiku staršej doby železnej, doby bronzovej a zvláštnu pozornosť venuje aj vzťahu ľudí a zvierat (najmä koní) v minulosti.

 

Menu ako pred 2700 rokmi

Ak by ste chceli nachvíľu vyskúšať iný druh „paleostravy“ (z gréckeho palaios – starý), než ktorá je dnes v móde, pripravte si napríklad obilninovú kašu, varenú vo vode či v plnotučnom mlieku, dochutenú medom, lieskovcami a lesným ovocím, šošovicovú polievku bez zemiakov, ale pokojne s kusom údeného mäsa, pečené hovädzie rebierka alebo guláš z viacerých druhov mäsa s celozrnnými bochníčkami, „rizoto“ z prosa (vo forme pšena), jačmeňa a stoklasu obilného, dochuteného slaninou, soľou či medvedím cesnakom, alebo šúľance z múky s makom a maslom. Možno sa na chvíľu budete cítiť ako ľudia pred takmer 3000 rokmi. Dobrú chuť!

 

Recepty z doby bronzovej:

„Prosoto“ zo Stillfriedu (podľa rakúskej archeobotaničky M. Kohlerovej-Schneiderovej)

Jahodový koláč z Balatonmagyaródu (podľa maďarského archeobotanika F. Gyulaiho)

 

Použitá literatúra:

Gyulai, F.: Archaeobotany in Hungary. Seed, Fruit, Food and Beverage Remains in the Carpathian Basin from the Neolithic to the Late Middle Ages. Archaeolingua 21. Budapest 2010.

Kohler-Schneider, M.: Verkohlte Kultur- und Wildpflanzenreste aus Stillfried an der March als Spiegel spätbronzezeitlicher Landwirtschaft im Weinviertel, Niederösterreich. Wien 2001.

 

Internetové zdroje:

a) http://verlag.nhm-wien.ac.at/pdfs/120A_245280_Kysely.pdf

b) https://www.academia.edu/30151654/Dem_Feuer_getrotzt_Nudeln_Brot_und_Hirsebrei._Arch%C3%A4obotanische_und_arch%C3%A4ologische_Untersuchungen_zu_den_pflanzlichen_Speisen_vom_vorgeschichtlichen_Gr%C3%A4berfeld_Niederkaina

c) https://www.academia.edu/33753215/Gul%C3%A1%C5%A1_%C4%8Di_stehienko_Zvieracie_kostrov%C3%A9_zvy%C5%A1ky_z_hal%C5%A1tatsk%C3%BDch_moh%C3%BDl_v_Dunajskej_Lu%C5%BEnej-Nov%C3%BDch_Ko%C5%A1arisk%C3%A1ch_ako_doklad_m%C3%A4sitej_stravy_Stew_or_thigh_Animal_skeletal_remains_from_the_Early_Iron_Age_barrows_in_Dunajsk%C3%A1_Lu%C5%BEn%C3%A1-Nov%C3%A9_Ko%C5%A1arisk%C3%A1_as_an_evidence_of_meat_dishes

d) https://www.academia.edu/35123272/Animals_to_honour_the_ancestors_on_animal_depositions_in_barrows_of_North-East_Alpine_Hallstatt_region

 

Obrazová príloha: wikipedia.org,


Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

Archeológia sa v 21. storočí zmenila z dobrodružného hľadania pokladov na modernú vedu, ktorá si kladie zmysluplné otázky o vývoji človeka a jeho kultúry. Preto v rebríčku najväčších archeologických objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.