Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Čo je kultúrna história? (knižná recenzia)

Publikované : 22.01.2013 | Zobrazení: 6121 |
4 minúty čítania

Anglického historika Petra Burka nie je potrebné predstavovať. V súčasnosti patrí k výrazným osobnostiam európskeho dejepisectva. Viacerými svojimi knihami zásadným spôsobom ovplyvňuje nazeranie na historiografiu. Vďaka prekladom jeho diel do češtiny, napr.: Francouzská revoluce v dějepisectví: škola Annales (1929 – 1989) (2004); Lidová kultura v raně novověké Evropě (2005); Variety kulturních dějin (2006); Žebráci, šarlatáni, papežové: historická antropologie raně novověké Itálie; Eseje o vnímání a komunikaci (2007); Společnost a vědění: od Gutenberga k Diderotovi (2008) a Jazyky a společenství v raně novověké Evropě  (2011) môžeme spoznávať jeho kladenie otázok v histórii a písanie o nej.

Peter Burke sa venoval a stále sa zaoberá predovšetkým kultúrnou históriou. Svoje skúsenosti a poznatky z danej oblasti sa pokúsil pretaviť do knihy, ktorá čitateľom prehľadne a zrozumiteľne vysvetlí, akým spôsobom charakterizujeme kultúrnu históriu, resp. čo si máme pod týmto pojmom predstaviť. Zároveň sa snažil poukázať, ako sa postupne menil a neustále sa mení štýl písania o kultúrnej histórii. Podobne ako vo svojich predchádzajúcich knihách, aj v tejto P. Burke ukázal svoju rozhľadenosť.

V prvej kapitole autor priblížil najstaršie korene kultúrnej histórie, jej formovanie a dobové súvislosti jej vzniku. Práce P. Burka vynikajú práve v objasňovaní širších historických okolností pôvodu nových tém v historiografii. Pochopenie dejinného kontextu lepšie napomáha porozumeniu samotnej historickej témy, resp. problémov a otázok, ktoré si historici vo svojich prácach kládli.

V nasledujúcich kapitolách sa autor venoval ďalším aspektom dotvárajúcim kultúrnu históriu. Z jeho rozboru jednoznačne vyplýva, že veľký podiel na podobe kultúrnej histórie pripisuje niekoľkým novým smerom, ako napr. historickej antropológii a mikrohistórii, ale aj rastúcej dezilúzii z tzv. veľkého rozprávania o pokroku, o vzniku a vývoji modernej západnej civilizácie od starovekého Grécka a Ríma smerom ku kresťanstvu, renesancii a priemyselnej revolúcii. Na zmenu v kultúrnej histórii vplývali podľa P. Burka práce štyroch spoločenskovedných teoretikov − literárneho teoretika Michaila Bachtina (1875 − 1975), sociológa s celoživotným záujmom o históriu Norberta Eliasa (1897 − 1990), filozofa a teoretika kultúry Michaela Foucaulta (1926 − 1984) a sociológa Pierra Bourdieua (1930 − 2002). Každý z uvedených bádateľov výrazným spôsobom prispel k novému zmýšľaniu o kultúre a ich práce umožnili historikom otvárať nové témy a formulovať nové otázky. S tými čitateľov oboznámil v nasledujúcich dvoch kapitolách. V nich môžeme sledovať ustavičné autorove pochybnosti. Autor si uvedomuje zvraty v kladení otázok a hľadaní nových téz v historiografii, neraz previazaných na aktuálne problémy súčasných spoločností.

Detailnejšie rozoberieme tému, ktorá zarezonovala v kultúrnej histórii. V slovenskej historiografii zatiaľ nie je veľmi reflektovaná, objavuje sa len sporadicky. Tou témou je konštrukcia kultúry či „konštrukcia sociálnej reality“. Na začiatku boli podľa P. Burka prírodovedci a filozofovia, ktorí začali spochybňovať tvrdenia o objektivite poznania. A. Einstein sa vyjadril, že o tom, čo pozorujeme, vždy rozhoduje určitá naša teória. Filozofi sa pridali výrokmi, napr. A. Schopenhauer povedal: „Svet je moja predstava;“ F. Nietzsche sa vyslovil: „Pravda je skôr vytváraná než objavovaná.“ Kultúrny antropológ  C. Geertz uviedol do života termín interpretatívna teória kultúry, pretože antropológia nemôže byť vedou pátrajúcou po zákone, ale vedou hľadajúcou význam. Všetky tieto zmeny v uvažovaní sa, samozrejme, prejavili i u historikov.

Pri skúmaní dejinných udalostí začali historici stále viac ponímať viaceré aspekty. Uvedomili si, že rôzni ľudia môžu vnímať „tú istú“ udalosť alebo štruktúru z rôznych uhlov pohľadov. Tým vzniká otázka, či – alebo presnejšie, do akej miery alebo akým spôsobom – vedci konštruujú objekty svojho štúdia. Zároveň to bol počiatok pochopenia historikov, že obrazy a texty skrátka len „reprezentujú“ či odrážajú alebo napodobňujú sociálnu realitu. Tieto úvahy priniesli zásadný zlom v nazeraní na mnohé oblasti v histórii. P. Burke v knihe píše o konštruovaní tried, komunít, individuálnych identít, či dokonca monarchií.

Tieto zmeny sa dotkli takmer všetkých oblastí historiografie. Veľmi výrazne sa tento obrat dotkol úvah o národe či etniku. P. Burke uvádza, že sociálne kategórie, kedysi ponímané ako pevné a nemenné, sú teraz vnímané ako pružné a pohyblivé. Preto niektorí bádatelia hovoria o konštrukte etník či kmeňov. S podobnými úvahami o utváraní Slovanov prostredníctvom byzantských historikov naposledy vstúpil do literatúry archeológ Florin Curta (2008), stretnúc sa s drvivou kritikou zo strany niektorých českých archeológov. Podobných prác sa v zahraničnej literatúre objavuje viac. V českej archeologickej literatúre ich zmapoval P. Květina (2010). V slovenskej historiografii táto téma absentuje. Napriek tomu, že nedávne debaty o „starých Slovákoch“ ponúkali široký priestor na teoretické úvahy a diskusiu. Čiastočne sa tejto témy dotkol J. Steinhübel v úvahe o včasnostredovekom národe (2011).

Rôzne témy a prístupy kultúrnej histórie sú v slovenskej historiografii málo reflektované (napr. otázka historickej pamäti), alebo sa zatiaľ ani len neotvorili (napr. kultúrna história politiky). Zrejme si budeme musieť ešte počkať na inú dobu, ktorá tieto témy vyvolá, prípadne otvorí úplne iné – práve tie, aké budú aktuálne trápiť našu spoločnosť.

 

Hana Chorvátová

 

Použitá literatúra

Curta, F.: Utváření Slovanů (se zvláštním zřetelem k Čechám a Moravě). Archeologické rozhledy 60, 2008, 643 – 694.

Květina, P.: Archeologie smyšlené identity. Archeologické rozhledy 62, 2010, 629 – 660.

Steinhübel, J.: Včasnostredoveký národ a jeho dejiny. In: Karolínska kultúra a Slovensko. Ed. V. Turčan.: Zborník Slovenského národného múzea, Archeológia, Suplementum 4. Bratislava 2011, s. 105 – 116.

 

 

 

Peter Burke: Co je kulturní historie? Prel. Stanislav Pavlíček. 1. vydanie. Praha : Dokořán 2011. 220 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-7363-302-8.

 

 

 

Obrazová príloha: www.dokoran.cz, www.wikipedia.org.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. celý článok

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Námorná bitka pri Midway patrí ku kľúčovým bitkám 2. svetovej vojny. Zároveň je jednou z najrozhodujúcejších a svojím spôsobom i najpozoruhodnejších bitiek v dejinách. celý článok

Čo sú mýty a čo sú fakty o Havlových amnestiách?

Čo sú mýty a čo sú fakty o Havlových amnestiách?

Pred 30 rokmi padol v Československu komunistický režim. Nasledovalo zložité a neľahké obdobie transformácie, ktoré prinieslo množstvo kontroverzných udalostí i snahu vyrovnať sa s minulosťou prostredníctvom takzvanej hrubej čiary. celý článok

Čo darovať historikovi pod stromček?

Čo darovať historikovi pod stromček?

Kniha je stále najlepším vianočným darom. Tentoraz sme do nášho každoročného výberu zaradili aj knihy z našej produkcie... celý článok

Rozhovor s dejinami otvára mnoho dôležitých tém

Rozhovor s dejinami otvára mnoho dôležitých tém

Kniha Rozhovor s dejinami prináša čitateľovi krátky exkurz do života výraznej osobnosti slovenskej historickej vedy, akou Ivan Kamenec bez pochýb je. Každému, kto sa o slovenskú historiografiu a slovenské dejiny všeobecne zaujíma, ponúka kniha množstvo pútavých detailov, ktoré vykresľujú, v akých po celý článok

Diskusia