Čo darovať historikovi pod stromček?

Publikované : 26.11.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 8158

Knižný trh každoročne vychrlí veľké množstvo titulov z histórie. Z nových kníh sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie.

 

Najstaršie dejiny

Petr Květina je editorom knihy Minulost, kterou nikdo nezapsal. Autori v nej skúmajú archaické spoločnosti, ktoré nepoužívali písmo. Kniha kombinuje poznatky z archeológie, histórie a etnológie. Autori sa snažili odpovedať na otázku, ako dávne spoločnosti vplývajú na dnešok.

Kontroverzný historik James Scott prišiel minulý rok s novou knihou venovanou pôvodu poľnohospodárstva. V Against the Grain (Proti zrnu) sa snaží syntetizovať najnovší výskum ohľadom vzniku usadených spoločností, vzostupu domestikovaných druhov, rozvoja poľnohospodárstva, a napokon vzniku dvoch najväčších výdobytkov starovekých spoločností – miest a štátov. Scott sa už v minulosti preslávil svojimi netradičnými názormi a sklonom k anarchizmu, s jeho myšlienkami sa oplatí zoznámiť a polemizovať.

Popredný európsky egyptológ profesor Miroslav Bárta spojil vo svojej poslednej knihe (Příběh civilizace : Vzestup a pád stavitelů pyramid) dve oblasti svojho záujmu – staroveký Egypt a bádanie o kolapsoch ľudských spoločností (recenzia tu). Vznikol tak príbeh civilizácie, ktorý mal svoje vzostupy a následne aj pády.

Alexander Veľký patrí nepochybne k najznámejším a k najvýznamnejším postavám svetových dejín. Autorské duo Michal HabajFrantišek Hříbal, ktorí sú dobre známi aj z publikačnej činnosti na našom portáli, vytvorili výpravnú monografiu o živote, dobe a význame tohto najväčšieho vojvodcu staroveku (Alexander Veľký : Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku).

Gaius Iulius Caesar sa stal zakladateľom dynastie, ktorá zmenila dejiny Rímskej ríše. Medzi cisármi tejto dynastie boli schopní správcovia vecí verejných, ale aj netvori v ľudskej koži, ktorí boli schopní všetkého zla. Ich pôsobenie mapuje nová kniha (Dynastie) od britského autora Toma Hollanda (recenzia tu). 

Na konci minulého roku vyšla s veľkými ováciami The Fate of Rome (Osud Ríma) od Kyla Harpera z harvardského krúžku historikov venujúcich sa klimatickým a epidemiologickým dejinám. Zgustnú si na nej všetci tí, ktorí chcú vedieť viac o klimatickom, environmentálnom, epidemickom a demografickom pozadí zániku Rímskej ríše. Harperovu knihu možno odporučiť ako zatiaľ najucelenejší a najodvážnejší prehľad dostupných vedeckých záverov z dielní paleoklimatológov, molekulárnych biológov, genetikov, ale tiež archeológov a klasických historikov.

 

Stredovek

V minulom roku vyšiel preklad pozoruhodnej knihy poľského historika, disidenta a postkomunistického politika Karola Modzelewského. Jeho Barbarská Evropa je zároveň syntetizujúcim i analytickým dielom, skúmajúcim obdobie rodiaceho sa stredoveku približne v 6. – 11. storočí. Autor pomocou písomných prameňov prevažne právneho charakteru nerekonštruuje „veľké dejiny“ udalostí a bojov, ale s odbornou precíznosťou podáva zasvätenú sondu do historických zmien, ktoré prebiehali po rozpade rímskej moci na Západe.

Vydavateľstvo Argo prináša preklad spisu stredovekej autorky Kristíny Pisánskej (O měste dam), ktorý je reakciou na vtedy známe a populárne dielo Román o ruži. Ak vás zaujíma pohľad ženy-intelektuálky na stredovek, môže byť táto kniha pre vás zaujímavým čítaním.

V monumentálnej publikácii vydavateľstva Academia Jedno slunce na nebi, jeden vládce na zemi, v ktorej spojilo sily viac než tridsať historikov, orientalistov a iných bádateľov (Ondřej Beránek a kol.), sa skúma formovanie presadzovanie moci v rôznych kultúrach, nielen v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Všetky texty však spája rovnaký časový rámec – 14. storočie.

 

Novovek

Stálica slovenskej historicko-populárnej tvorby Pavel Dvořák si tento rok pre čitateľa pripravil deviaty zväzok edície Stopy dávnej minulosti. Tentoraz sa čitateľ ponorí do rušného obdobia konca protitureckých vojen, keď na veľkej časti nášho územia zároveň zúrili protihabsburské povstania.

Etapa európskych dejín nasledujúca po Viedenskom kongrese býva v našom prostredí často degradovaná len na akési intermezzo medzi napoleonskými vojnami a revolučnými rokmi 1848 a 1849. Dušan Uhlíř vo svojej najnovšej knihe (Čas kongresů a tajných společností) však dokazuje, že to tak zďaleka nebolo a čitateľovi ponúka výborne napísané dejiny troch desaťročí poprepletaných konšpiračnou činnosťou mnohých tajných spolkov v kontraste so snahou európskych monarchov udržať trvalý mier.

Vydavateľstvo Slovart sa rozhodlo vydať v roku 2018 druhé vydanie knihy francúzskeho odborníka na nemecké a rakúske dejiny Jeana-Paula Bleda (Mária Terézia) a tento počin musí čitateľ historickej literatúry len kvitovať. Aj keď ma pôvodná práca už vyše sedemnásť rokov, zo svojej literárnej aj odbornej kvality nestratila nič.

V posledných rokoch sa aj na slovenskom a českom trhu udomácnilo vydávanie historických pamätí, či už ide o spomienky vojakov z napoleonských vojen, alebo o memoáre či denníky slovenských vojakov bojujúcich v prvej svetovej vojny. Pamäte Jana Theobalda Helda sú však ojedinelým počinom (Fakta a poznámky k mému budoucímu nekrologu, pripravili Daniela Tinková a Jindřich Květ). Lekár a rektor pražskej univerzity po sebe zanechal plastický obraz života v Prahe prvej polovice 19. storočia, obohatený o sondu do myslenia a života rodiacej sa inteligencie.

Známy slovenský historik Roman Holec spracoval vo svojej najnovšej práci (Bratislavskí Habsburgovci) dejiny troch generácií príslušníkov habsburskej dynastie, ktoré boli úzko spojené (nielen) s Bratislavou. Najvýraznejšou osobnosťou tejto skupiny bol jednoznačne arcivojvoda Fridrich, vrchný veliteľ vojsk počas prvej svetovej vojny, ktorý spoločne s manželkou prebýval v dnešnom Prezidentskom paláci a učinil z tohto miesta centrum miestnej smotánky.

 

Slovenský štát

V poslednom období vyšlo viacero zaujímavých titulov o dejinách slovenského štátu. Ľudácka prevýchova od Maríny Zavackej sú dve knihy v jednom: odborný, ale zrozumiteľne napísaný, a vzhľadom na množstvo mýtických predstáv o tom, ako sa „dobre žilo za slovakštátu“, ktoré sa dnes objavujú vo verejnom diskurze, i veľmi dôležitý text a zároveň mnohovravné, miestami dojemné, miestami dokonca vtipné spomienky jednej obyčajnej ženy, ktorá nikomu nič neurobila, ale predsa skončila pred 70. rokmi v koncentračnom tábore.

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín – Alexandra Macha (Alexander Mach : Radikál z povolania). Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. Macha predstavuje komplexne a plasticky, snaží sa zachytiť všetky stránky jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti, hovorí o pozitívnej i ničivej stránke nacionalizmu, vysvetľuje jeho zapálený entuziazmus pre vysnený ideál a previnenie voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

V slovenčine vyšiel preklad životopisu Jozefa Tisa z pera amerického historik Jamesa Warda (Jozef Tiso : Kňaz, politik a kolaborant). Autor pomerne podrobne chronologicky sleduje pre mnohých jeho kolegov prekvapivý prerod pomaďarčeného kňaza najprv na tzv. „tichého Slováka“, neskôr na podporovateľa myšlienky vzniku Československa až po jeho politickú kariéru, kolaborantstvo s Treťou ríšou a smrť. Kľúč pre pochopenie tohto procesu vidí Ward predovšetkým v Tisovom špecifickom chápaní katolicizmu, ktorým sa podrobnejšie zaoberá. Pre znalcov kniha síce neprináša veľké zásadné nové odhalenia, je však prínosom do spoločenskej diskusie a zaujímavým pohľadom „zvonka“ (recenzia tu).

 

20. storočie

Známy, pôvodom nemecký historik Robert Gerwath, sa vo svojej najnovšej knihe Poražení snaží vysvetliť kolobeh neuveriteľného násilia, ktoré sa rozpútalo po prvej svetovej vojne. Pracuje s tzv. „brutalizačnou teóriou“ Georgea Mosseho, ktorú však presvedčivo vyvracia a zdôrazňuje, že vojny 20. storočia boli iné než predchádzajúce vojny. V 20. storočí sa totiž politici prestali snažiť rozlišovať medzi vojakmi a civilistami a začali svojich nepriateľov kriminalizovať a dehumanizovať. Ako Robert Gerwarth smutne konštatuje, nie je náhoda, že v období rokov 1918 – 1923, ktorým sa primárne venuje, tak aj v 30. a 40. rokoch počet zabitých civilistov v konfliktoch spravidla prevyšoval počet zabitých vojakov.

Úspešnou knihou sa stalo dielo Gustáv Husák od mladého historika Michala Macháčka. Autor prešiel ohromné množstvo dostupných archiválií a dokumentov. Navštívil aj „nedostupné“ moskovské archívy a osobný archív Husákovej rodiny. Kniha je „povinnou jazdou“ pre každého, kto sa chce osobe Gustáva Husáka venovať profesionálne, ale aj pre laikov, ktorých zaujímajú československé dejiny (recenzia tu).

 

Naprieč dejinami

Žijeme v období nových objavov, ktoré zásadne menia náš svet i naše nazeranie na veci okolo nás. Jen to obdobie inovácií a kreativity. Ian Goldin a Chris Kutarna v knihe Epocha objavov však tvrdia, že v podobnej situácii sme už raz boli – v renesancii. I keď budú profesionálni historici pri niektorých paralelách s dneškom škrípať zubami, je pravdou, že autori priniesli pomerne unikátnu perspektívu, ktorá síce nemusí byť vždy úplne historicky presná, ale donúti čitateľa k premýšľaniu a dá mu iný pohľad na svet i na dejiny.

Tento rok v lete nás navždy opustil asi najznámejší slovenský vojenský historik Vojtech Dangl. Vo svojich knihách dokázal vždy podať strohé fakty a odborné poznatky zaujímavým a pútavým spôsobom. Ešte v roku 2017 mu pri príležitosti životného jubilea vyšla monumentálna, takmer 800-stranová kniha Bitky a bojiská v našich dejinách, ktorá je prakticky zhrnutím celého jeho takmer tridsaťročného diela a ktorá by nemala chýbať v knižnici žiadneho vážneho záujemcu o vojenské dejiny našich predkov a nášho územia.

Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov od Denisy Gaálovej predstavujú priam ideálny knižný darček pre mladších členov rodiny. Majú primeraný rozsah, výstižný a pritom neubíjajúci obsah, dôležitý presah a pochváliť sa môžu aj originálnymi ilustráciami. Ak deti vo vašom okolí veľmi nezaujímajú slovenské dejiny, táto kniha by to mohla napraviť (recenzia tu).

Načo je dobrá vojna? Historik a archeológ Ian Morris sa pokúsil vysvetliť, prečo potrebujeme vojnu (K čemu je dobrá válka?). Nie, nie je to vojnová propaganda, ale snaha vedeckými postupmi dokázať, že napriek svojej tragickosti, môže mať vojna niekedy aj hlbší zmysel. Delí vojny na produktívne a neproduktívne, tie prvé v podstate vedú k stabilite, aj keď to tak na začiatku vôbec nevyzerá (napríklad, keď Caesar dobyl Galiu). Určite ide o kontroverznú hypotézu, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie.

Vydavateľstvo Premedia prinieslo do slovenčiny fundamentálne dielo Hannah Arendtovej Pôvod totalitarizmu. Text patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Arendtová ho napísala pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu. Od čias svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu a diskusiám.

 

Historické romány

Asi nikto neočakáva, že v tejto rubrike nespomenieme knihy Juraja Červenáka. Tento rok vyšli dva historické romány od tohto popredného slovenského autora beletrie. Obliehanie modernej habsburskej pevnosti Nové Zámky obrovskou osmanskou armádou v rolu 1663 ponúklo Jurajovi Červenákovi dokonalé pozadie pre strhujúce pokračovanie epických dobrodružstiev kapitána Báthoryho v knihe Hradba západu (recenzia tu).

Horiaca ríša je názov už tretej knihy z historicko-dobrodružnej série Bohatier od Juraja Červenáka. Kniha vyšla pôvodne v roku 2008 ako súčasť veľkolepej záverečnej tretej časti bohatierskej trilógie s názvom Biela veža. Po dohode slovenského vydavateľa Artis Omnis s autorom však bola hrubá kniha rozdelená na dve časti a z trilógie sa po vyjdení poslednej časti stane tetralógia. Horiaca ríša je príbeh o páde Chazarskej ríše a napriek množstvu historických detailov to nie je typická historická beletria, ale v prvom rade zaujímavý dobrodružný príbeh (recenzia tu). 

Známeho britského spisovateľa Kena Folleta nemusíme predstavovať. V knižnom svete sa preslávil historickými románmi z čias stredoveku a z obdobia 20. storočia. Tieto Vianoce máte možnosť prečítať si ďalšie jeho dielo v slovenskom preklade z prostredia anglickej smotánky  19. storočia (Piliere moci). Kniha opäť ponúka prepojenie fikcie s detailne prepracovanými a pútavými opismi skutočných udalostí. Spolu s rodinou bankárov Pilasterovcov budete svedkami politických aj ľúbostných intríg v čase rozkvetu, ale aj počas finančnej krízy.

Quietus je sci-fi román Tristana Palmgrena, ktorý zaujme svojim netradičným historickým zameraním. Sme v 14. storočí a do Janova čoskoro dorazí loď, ktorá má rozpútať ničivú epidémiu Čiernej smrti. Jeden z hlavných hrdinov príbehu, kartuziánsky mních Niccolucio, ešte netuší, že už o pár týždňov pochová všetkých svojich spolubratov a bude prinútený opustiť kláštor. Tak sa naštartuje sled neuveriteľných udalostí, počínajúc jeho stretnutím s antropológmi z inej planéty, ktorí prišli na Zem študovať morovú nákazu a pochopiť, ako sa s ňou ľudia dokázali psychicky vysporiadať.

 

Spracoval Branislav Kovár, svojimi tipmi prispeli Martina BenčuríkováJakub Drábik, Matej HarvátLucia KovárováRoman Mocpajchel, Lucia NezvalováEvina Stein  a Oliver Zajac.

 

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo čítať na dovolenke?

Čo čítať na dovolenke?

Blíži sa čas dovoleniek, na ktorých sa naším častým spoločníkom stane kniha. Počas odpočinku asi málokto chce čítať náročné knihy s pochmúrnymi témami. V nasledujúcich riadkoch vám dáme niekoľko našich prázdninových typov. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.