Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Čistá duša Andyho Warhola

Publikované : 30.04.2013 | Zobrazení: 9222 |
7 minút čítania

Andy Warhol. Superstar americkej pop kultúry. Osobnosť známa pre svoju honbu za peniazmi, za slávou a za uznaním, tvoriaca komerčné umenie odzrkadľujúce povrchnosť americkej spoločnosti, ktorú on sám tak veľmi obdivoval. Autor známej Campbellovej polievky a portrétov celebrít takých zvučných mien ako Marilyn Monroe či Elvis Presley. Toto je Warhol akého poznáme: extravagantný umelec s nezabudnuteľným účesom a filozofiou pätnástich minút slávy. Avšak existuje ešte iný Andy. Tichý, utiahnutý, a hlavne – veriaci. Človek, ktorému záležalo na osudoch tých najbiednejších. Maliar, v ktorého dielach sa prestupuje duch kresťanstva a pop artu.

 

Detstvo v pittsburskom gete

Viera bola pre Andyho veľmi dôležitá, a hoci to neprejavoval verejne, mala v jeho živote pevné miesto. Táto celoživotná pieta má korene v jeho ťažkom detstve. Andy sa narodil už v Spojených štátoch, ako tretie dieťa Júlii a Ondrejovi Warholovcom, ktorí emigrovali do Ameriky z Mikovej na Slovensku  koncom 30. rokov 20. storočia. Žili vo vysťahovaleckom gete v priemyselnej časti Pittsburgu a náboženstvo bolo v ich živote jednoznačnou prioritou.

Prísny otec nechal svoju rodinu každú nedeľu kráčať na omšu až do niekoľko kilometrov vzdialeného pravoslávneho kostola. Byzantská liturgia je známa najmä ikonami zobrazujúcimi prastarých svätcov na žiarivo zlatom pozadí. Tento druh náboženského umenia zanechal na Andym nesmierny dojem, čo sa neskôr prejavilo i v jeho umeleckej tvorbe.

Ikony spolu s množstvom ďalších svätých obrázkov bolo možné nájsť aj v dome Warholovcov. Je teda jasné, že prvé umenie, s ktorým sa Andy vo svojom živote stretol a ktoré formovalo jeho umeleckú osobnosť, bolo práve to, ktoré zdobilo interiér kresťanských chrámov.

 

Život v New Yorku

Hoci otec Ondrej Warhola (amerikanizovaná podoba pôvodného priezviska Varhola)

pracoval veľmi ťažko, dokázal zarobiť na štúdium len jedného z troch synov. Po dlhej úvahe, zohľadňujúcej najmä Andyho talent, sa rozhodli poslať do školy práve jeho. Začal študovať umelecký dizajn na Carnegieho technickom inštitúte a po promóciách odišiel do mekky umelcov a centra všetkého diania v Amerike – do New Yorku. Tu získal prvé komerčné zákazky a s tým aj finančnú nezávislosť. Kúpil si malý byt a už krátko po nasťahovaní k nemu prišla bývať jeho matka Júlia.

Od tohto momentu sa jeho viera ešte viac prehĺbila. Wahol pred každodenným odchodom do ateliéru pokľakol so svojou matkou a odriekal modlitby v staroslovanskom jazyku používanom pri byzantských liturgiách. To dokazuje nielen jeho hlbokú vieru, ale aj jeho vrúcny vzťah k mame. Júlia Warholová bola takpovediac jedinou osudovou ženou v Andyho živote. Sama podpisovala jeho

prvé umelecké diela a neoblomne verila v jeho úspech. Ako spomienku na ňu namaľoval po jej smrti v roku 1972 aj jej portrét. Neobyčajná jemnosť a dôslednosť, s akou tento obraz vyhotovil, svedčí o čistej synovskej láske, akú Warhol k svojej matke prechovával.

Po jej smrti sa Andy presťahoval do novej rezidencie v centre New Yorku. Byt mu prepychovo, ale diskrétne zariadil jeho najbližší priateľ Jed Johnson. Okrem neho malo prístup do Warholovho apartmánu len min

imum ľudí. Andy si totiž svoje súkromie strážil veľmi úzkostlivo. Svoj byt považoval za svätyňu, za útočisko pred svetom, ktorý v ňom videl slávneho a nekonvenčného umelca, za miesto, kde mohol odložiť túto verejnú masku a byť znovu Andrejom Warholom – pobožným a utiahnutým rodákom z chudobných imigrantských vrstiev. Tento postoj je evidentný po zhliadnutí fotografie jeho spálne.

Na nočnom stolíku stojí kríž spolu so soškou Ježiša Krista a s modlitebnou knižkou. Snúbia sa tu tak dve charakteristické črty umelca – na jednej strane luxusne zariadený apartmán, na strane druhej náboženské predmety evokujúce jeho pobožnosť.

 

Vrchol kariéry a rozsiahle série obrazov s náboženskou tematikou

S postupom v kariére sa stále viac prehlbovala aj Warholova viera.

V jeho denníkoch je opakovane spomínaná nedeľná návšteva svätej omše a vrchol v jeho duchovnom živote nastal, keď sa zúčastnil osobnej audiencie s pápežom Jánom Pavlom II. V tomto období tvoril čoraz častejšie diela, v ktorých je kresťanská ikonografia úplne evidentná. V roku 1982 vytvoril najprv sériu nazvanú Crosses (kríže), v ktorej rôznymi technikami a vo viacerých farebných vyhotoveniach zobrazil najvýznamnejší symbol kresťanstva – Svätý kríž. Nasledovali Eggs (vajíčka), ktoré svojou farebnosťou evokujú veľkonočné tradície východnej Európy. Matka Júlia totiž na svoje slovenské korene nikdy nezabudla a s Andym každoročne maľovala veľkonočné kraslice.

 

O dva roky neskôr vytvoril Warhol sériu obrazov, v ktorých zachytil detaily slávnych renesančných diel. V najznámejšom z nich sa inšpiroval Rafaelovým obrazom Sixtínska madonna. Túto renesančnú predlohu potom prerobil v štýle pop artu a pridal cenovku 6,99, ktorá sa v Andyho tvorbe objavovala už predtým. Nie je celkom jasné, čo tým umelec myslel, dá sa však predpokladať, že je to symbol pre konzumnú americkú spoločnosť, schopnú kúpiť a predať všetko, dokonca aj vlastnú vieru a náboženstvo.

 

Posledná večera

Najrozsiahlejším a zároveň posledným veľkým dielom Andyho Warhola je séria obrazov s motívom poslednej večere. Pracoval na nej viac ako rok a predstavuje niečo ako testament, v ktorom sa verejne priznal k svojej viere. Inšpiroval sa najslávnejším zobrazením tejto témy, ktorú vytvoril Leonardo da Vinci pre refektórium kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Priamou predlohou mu však nebol originál, ale lacná kópia, ktorú mávala jeho matka uloženú v modlitebnej knižke. Andy vytvoril rôzne variácie tohto obrazu, pričom menil nielen formu, ale aj význam a posolstvo slávneho námetu.

Charakteristickou črtou obrazov vytvorených v tejto sérii je kombinovanie tradičného námetu s modernými prvkami typickými pre americkú spoločnosť 20. storočia. Tak sa aj v diele s názvom Dove v zobrazení poslednej večere vyskytujú aj komerčné reklamné symboly, do ktorých Andy vložil skrytý význam. Dove v preklade z angličtiný znamená holub, čo je v kresťanskej terminológii symbol pre Ducha svätého. Reklamné logo „GE“, umiestnené v pravom hornom rohu, je zase symbolom Boha Otca. Slogan tejto firmy totiž znie „prinášame dobré veci na svetlo sveta“, čo mohlo byť myslené ako metafora pre stvorenie sveta, a tým pre Stvoriteľa samotného. V tomto obraze sa teda v symboloch rafinovane ukrýva celá Svätá trojica: Duch svätý v podobe holubice z loga kozmetickej firmy Dove, Boh Stvoriteľ ako „GE“ (ide o slovnú hračku keďže v angličtine great creator znamená veľký stvoriteľ) a Ježiš Kristus sediaci pri stole počas poslednej večere. Umelec do obrazu opäť zakomponoval aj cenovku – 59 dolárov, čím zdôraznil, že všetko má svoju cenu, tak ako ju mal aj život Ježiša, keď ho Judáš zapredal.

Výstava obrazov z tejto série sa konala na veľmi strategickom mieste – priamo oproti kláštoru, ktorého stenu zdobí originál od Leonarda da Vinciho. Divákovi sa tak naskytla možnosť porovnať dielo vrcholnej renesancie s jeho adaptáciou v modernom umení 20. storočia. Bola to veľkolepá udalosť, ktorá na otvorenie prilákala vyše 5000 návštevníkov. Pre Warhola to bol jednoznačne jeden z vrcholov jeho kariéry a podľa slov blízkeho priateľa Piera Restanyho sa Andy správal „ako kurátor veľdiel kresťanskej kultúry, zachovávajúci tradíciu, ktorej bol sám súčasťou“.

Andy Warhol zomrel náhle, len mesiac po otvorení výstavy v Miláne (22. 2. 1987). Jeho pohreb sa konal v Katedrále sv. Patrika v New Yorku za účasti množstva slávnych osobností. V pietnej reči, ktorú predniesol John Richardson, bola vyzdvihnutá práve Andyho viera. Tá už totiž viac nebola tajomstvom, prísne stráženým súkromím Andyho Warhola, pretože hoci sa k tomu Andy nikdy verejne nepriznal, diela vytvorené v poslednom roku jeho života nesú v sebe jasné posolstvo. On sám vo svojom poslednom interview povedal: „Ak chcete spoznať Andyho Warhola, pozrite sa len na moje obrazy, na moje filmy a na mňa, a tam som, nič viac nie je.“

 

 

Bc. Michaela Jenisová, študentka odboru dejiny umenia na Viedenskej univerzite, v súčasnosti však hľadajúca odpovede na Karlovej Univerzite v Prahe. V minulosti pôsobila vo viedenskom Dom Museum. Medzi jej vedecké záujmy možno zaradiť dejiny gotického maliarstva, a tiež problematiku znalectva a obchodu s umením.

 

 

Použitá literatúra

Aichholzer, A.: I believe media is art. Das Suject der Massenmedien im Werk Andy Warhols. Wien 2007.

Bastian, H.: Andy Warhol. Retrospective (on the occasion of the exhibition in Neue Nationalgalerie, Berlin, 2. Oktober 2001 – 6. Januar 2002, Tate Modern, London, 4. Februar – 31. März 2002). Kolín 2001.

Bourdon, D.: Warhol. Kolín 1994.

Bocris, V.: Andy Warhol. Düsseldorf 1989.

Dillenberger, J. D.: The Religious Art of Andy Warhol. New York 1998.

Doris, S.: Pop Art and the contest over american culture. Cambridge 2007.

Geldzahler, H.: Making It New. Essays, Interviews, and Talk. New York 1994.

Goldberger, P.: Henry Geldzahler, 59, Critic, Public Official and Contemporary Art´s Champion, is Dead. The New York Times, internet source publ. August 17, 1994. Dostupné na internete: http://www.nytimes.com/1994/08/17/obituaries/henry-geldzahler-59-critic-public-official-contemporary-art-s-champion-dead.html.

Kattenberg, P.: Andy Warhol, priest. The last supper comes in small, medium, and large. Leiden 2001.

Ketner, J. D.: Warhol´s Last Decade: Reinventing Pinting. In: Andy Warhol, The Last Decade (on the occasion of the exhibition Andy Warhol: The Last Decade, Milwaukee Art Museum, September 26, 2009 – January 3, 2010, The Baltimore Museum of Art, October 17, 2010 – January 9, 2011). Munich/Berlin/London/New York 2009.

Richardson, J.: Eulogy for Andy Warhol. In: Ch. Stuckey (ed.):  Andy Warhol: Heaven and Hell are just one Breath away! Late Paintings and Related works, 1984 – 1986, Gagosian Gallery Exhibition catalogue. New York 1997.

Russell, J.: Leo Castelli, Influential Art Dealer, Dies at 91. The New York Times, internet source publ. August 23, 1999. Dostupné na internete: http://www.nytimes.com/1999/08/23/arts/leo-castelli-influential-art-dealer-dies-at-91.html.

Schulz-Hoffmann, C. (ed.): Andy Warhol, The Last Supper (in occasion of exhibition in Bayerischen Staatsgemäldesammlungen, Staatsgalerie Moderner Kunst München, vom 27. Mai – 27. September 1998). Cantz 1998.

Taylor, P.: Andy Warhol´s Last Interview, 1987. Dostupné na internete: http://www.warholstars.org/andywarhol/articles/andywarhol.html.

Thierolf, C.: All the catholic things. In: C. Schulz-Hoffmann (ed.): Andy Warhol, The Last Supper (in occasion of exhibition in Bayerischen Staatsgemäldesammlungen, Staatsgalerie Moderner Kunst München, vom 27. Mai – 27. September 1998). Cantz 1998.

Warhol, A.: The Philosophy of Andy Warhol ( From A to B and Back again ). New York 1975.

Warhol, A./ Hackett, P.: Popism. München 2008.

Obrazová príloha: J. D. Dillenberger (1998), www.warholfoundation.org,   www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Móhandás Karamčand Gándhí je predovšetkým v Indii vnímaný ako úspešný politik, vizionár a neúnavný bojovník za indickú nezávislosť. Mal však aj temné stránky. Nedávno sme si pripomínali 150 rokov od jeho narodenia. Aký v skutočnosti bol? celý článok

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Eli Kohen bol špiónom tajnej služby Mosad a v Izraeli je oslavovaný ako národný hrdina. O jeho fascinujúcom životnom príbehu bolo napísaných niekoľko kníh, desiatky článkov i film. Teraz si na Netflixe môžete pozrieť minisériu Špión. celý článok

17. septembra 1939 prišla sovietska rana do poľského chrbta

17. septembra 1939 prišla sovietska rana do poľského chrbta

Kým boli Veľká Británia a Francúzsko zamestnané mobilizáciou a plánovaním nikdy neuskutočnenej ofenzívy na západe, Poľsko sa bránilo proti nemeckej presile. 17. septembra vstúpil do hry Sovietsky zväz. Sovieti deklarovali, že sú „bratia Slovania“... celý článok

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Posledné minúty pred útokom sa zdali byť nekonečné. Mesiace príprav sa tej noci zo 6. na 7. júna 1917 mali pretaviť v úspech alebo v porážku. Keď hodinky ukázali čas 3:10, dôstojníci stlačili detonátory. Nasledoval obrovský výbuch 19 podzemných náloží, ktoré nakrátko premenili noc na deň. celý článok

Ako prebiehal začiatok vojny?

Ako prebiehal začiatok vojny?

1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko. No druhá svetová vojna v podstate vypukla až o dva dni neskôr, keď Nemecku vyhlásili vojnu Veľká Británia a Francúzsko. Čo sa v priebehu týchto 72 hodín v trojuholníku Berlín – Londýn – Paríž odohrávalo? celý článok

Diskusia