Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Cisárovná, ktorá chcela ovládnuť Anglicko

Publikované : 23.08.2018 | Zobrazení: 2258 |
5 minút čítania

Dcéra anglického kráľa Matilda patrila medzi najúspešnejšie ženy stredoveku. Stala sa dokonca nemeckou cisárovnou, ale získať domovskú krajinu sa jej nepodarilo.

 

Matilda (Maude, 1102 – 1167) bola dcérou Matildy Škótskej a Henricha I., anglického kráľa a normandského vojvodu. Už ako dieťa bola zasnúbená s rímsko-nemeckým kráľom Henrichom V. a v roku 1110 odcestovala do Nemecka. Sobáš sa konal v roku 1114 vo Wormse.

V roku 1117 bola Matilda korunovaná na cisárovnú v Ríme a v Itálii, kde aj vládla ako regentka počas manželovej neprítomnosti. Keďže manželstvo bolo bezdetné, po Henrichovej smrti (1125) nemala dôvod zostávať v Nemecku. Otec ju povolal späť do Normandie a v roku 1128 ju vydal za Geoffreya, grófa z Anjou.

Matildin jediný legitímny brat Viliam Adelin (Aetheling) zahynul ešte v roku 1120 pri stroskotaní lode, preto ju otec vyhlásil za svoju dedičku a donútil šľachtu, aby jej a jej budúcim synom zložila prísahu vernosti. Toto rozhodnutie bolo kontroverzné, lebo v tej dobe sa ženy nepovažovali za schopné samostatnej vlády.

 

Zmätky v Anglicku

Henrich I. zomrel v roku 1135 a Matilda sa pokúsila ujať moci. Okamžite vyrazila s manželom do južnej Normandie a začali obsadzovať dôležité vojvodské hrady. Odpor normandskej šľachty a zrejme aj jej tretie tehotenstvo jej zabránili pokračovať v obsadzovaní krajiny.

Akonáhle sa o Henrichovej smrti dozvedel jej bratanec Štefan z Blois (syn Henrichovej sestry Adely) vyplával z Boulogne do Anglicka. Obyvatelia Londýna ho vyhlásili za kráľa a vďaka svojmu bratovi biskupovi z Winchesteru mal zabezpečenú aj podporu cirkvi. 26. decembra bol korunovaný.

Po správe o smrti Henricha I. zaútočil na Anglicko škótsky kráľ David (Matildin strýko), Štefan proti nemu vytiahol s vojskom a pri Durhame dohodli dočasné prímerie. Vo Walese vypuklo povstanie, v roku 1138 proti Štefanovi povstal aj nemanželský syn Henricha I. Robert z Gloucesteru a vyhlásil podporu Matilde. Jej manžel Geoffrey z Anjou sa naďalej snažil dobyť Normandiu. V roku 1137 sa Štefan stretol v Normandii so svojím bratom Teobaldom z Blois a s francúzskym kráľom Ľudovítom VI., kde uzavreli spojenectvo proti Matilde a Geoffreyovi. Štefanove pokusy získať späť hrady obsadené Matildou však boli neúspešné a nakoniec s Geoffreyom dohodol prímerie v Normandii (za rok prímeria sľúbil zaplatiť 2000 mariek).

Koncom leta 1139 sa Matilda a Robert z Gloucesteru so 140 rytiermi vylodili v Anglicku. Kým Robert vyrazil s vojakmi na severozápad, Štefan neváhal a začal obliehať Matildu na hrade Arundel. Na základe dohody, ktorej detaily nepoznáme, neskôr Matildu prepustil. Tá sa usadila neďaleko Gloucesteru a ovládala väčšinu juhovýchodného Anglicka. Štefan sa snažil postupne obsadzovať jej územia.

V roku 1141 sa Štefan v bitke pri Lincolne ocitol v obkľúčení nepriateľskej armády a bol zajatý. Matilda ho uväznila na hrade v Bristole a začala pripravovať svoju korunováciu. Biskup z Winchesteru súhlasil s korunováciou len pod podmienkou, že Matilda nebude zasahovať do cirkevných záležitostí a cirkevná synoda jej udelila titul Angliae Normanniaeque domina. Krátko pred korunováciou však obyvatelia Londýna povstali a Matilda musela aj so sprievodom utiecť. Biskup z Winchesteru znovu zmenil názor a Matildino vojsko ho obkľúčilo vo Winchesteri. Štefanova manželka Matilda z Boulogne so svojím vojskom obkľúčila a porazila Matildinu armádu, Robert z Gloucesteru bol zajatý a Matilda utiekla. Nasledovali rokovania, v novembri 1141 si obe strany vymenili zajatcov. Ďalší cirkevný koncil potvrdil legitímnosť Štefanovej vlády.

V roku 1142 pokračovala snaha Geoffreya obsadiť aj zvyšok Normandie na pevnine a Matilda sa ocitla v obkľúčení v Oxforde. Podarilo sa jej potajme uniknúť (vraj vďaka tomu, že krajina bola zasnežená a ona v bielom plášti prešla cez zamrznutú Temžu) a usadila sa na hrade Devizes. Boje v Anglicku pokračovali.

 

Život v Normandii

V roku 1144 sa Geoffreyovi podarilo dobyť Rouen, hlavné mesto Normandie, následne ho Ľudovít VI. uznal normandským vojvodom. Po rokoch občianskej vojny sa do bojov začal zapájať aj Matildin syn Henrich. V roku 1148 sa Matilda rozhodla pre návrat do Normandie a postupne začala venovať čoraz viac pozornosti správe vojvodstva, uzavrela mier s Ľudovítom VII., ktorý na oplátku uznal nárok jej syna Henricha (II.) na Normandiu.

V roku 1153 podnikol Henrich (II.) ďalšiu výpravu do Anglicka a po neúspechu sa dohodol so Štefanom, ktorému krátko predtým zomrel jediný syn – uznal ho za kráľa a zároveň bol vyhlásený Štefanovým dedičom (zmluva z Wallingfordu). Po Štefanovej smrti a Henrichovej korunovácii zostala Matilda v Normandii, ktorú spravovala. V roku 1165 bola požiadaná, aby pomohla zmieriť Henricha s Thomasom Becketom. Zomrela v roku 1167 a svoj majetok odkázala cirkvi. Bola pochovaná v opátstve Bec-Hellouin. Na jej náhrobku stálo: „Tu leží Matilda, dcéra, manželka a matka Henricha; veľká pôvodom, väčšia sobášom, najväčšia potomstvom.“

 

Syn dokončil matkinu úlohu

Geoffrey Krásny z Anjou bol o 11 – 12 rokov mladší ako Matilda. Manželia sa údajne nemali príliš radi, Matilda navyše vnímala vydaj za „obyčajného“ grófa ako poníženie jej cisárskej dôstojnosti. Už dva roky po svadbe od neho odišla k otcovi, vrátila sa k nemu na jeho žiadosť až v roku 1131. Už v septembri toho roku bol Henrich I. nútený prerokovať na kráľovskom sneme možnosť ich odlúčenia, čo však snem odmietol. Ich prvý syn Henrich (II.) sa narodil v roku 1133, o rok neskôr sa narodil syn Geoffrey. V roku 1136 počas bojov o dedičstvo sa narodil syn Viliam. Geoffrey neočakávane zomrel v roku 1151.

Nemeckí kronikári ju chválili a označovali ako „dobrú Matildu“. Kronikári opisujúci občiansku vojnu v Anglicku ju, naopak, odsudzovali (napr. Gesta Stephani), ale keď na trón nastúpil Henrich II., výhrady voči nej sa zmiernili. Matilda bola patrónkou spisovateľov a básnikov. Hugo z Fleury jej venoval kroniku Novšie činy francúzskych kráľov (Modernorum regum francorum actus). Kronikár Viliam z Malmesbury sa snažil, aby ho podporovala miesto jej nebohej matky. Philippe de Thaon jej venoval svoje dielo Livre de sybille. Jej záujem o literatúru chválil aj Hildebert z Lavardinu, arcibiskup z Tours a básnik. Štefan z Rouenu, ktorý sa s Matildou osobne poznal, opísal jej dejinnú úlohu v básni Draco Normannicus, pričom nezabudol zdôrazniť jej cisársku dôstojnosť.

Postava Matildy vystupovala a udalosti jej života sa objavili aj vo vynikajúcom románe Piliere zeme od Kena Folletta, z ktorého vznikol nemenej úspešný televízny seriál. Jej boj o dedičstvo opísala Sharon Kay Penman v románe A všichni svatí spali.

 

Mgr. Terézia Vangľová vyštudovala odbor archeológia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Vo voľnom čase sa zaujíma o históriu, predovšetkým o francúzske a anglické dejiny. Okrem toho je členkou historickej skupiny Psohlavci, ktorá sa venuje rekonštrukcii života Kumánov v Uhorsku.

 

Použitá literatúra

Maurois, A.: Dějiny Anglie. Praha 2000.

 

Internetové odkazy:

a) https://thefreelancehistorywriter.com/2012/06/26/empress-maud-lady-of-the-english/

Obrazová príloha: História Anglicka zo St. Alban, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Voynichov rukopis je pravdepodobne najzáhadnejším rukopisom v európskom prostredí. Tento zhruba 240-stranový kódex, pomenovaný podľa poľského obchodníka so starými knihami Wilfrida Voynicha, je zapísaný neznámym písmom a navyše aj neidentifikovateľným jazykom, respektíve sofistikovanou šifrou. celý článok

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Súčasníci ju počastovali prívlastkom „Šialená“, ale vhodnejší by možno bol „Nešťastná“. Aj keď bola dedičkou Kastílie a Aragónska, manželkou burgundského vojvodu a matkou rímsko-nemeckého cisára, nič z toho jej neprinieslo šťastie. celý článok

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Bitka pri Halmyre z 15. marca 1311 patrí medzi stredoveké bitky, ktoré znamenali začiatok konca slávy rytierskej jazdy a renesanciu pechoty zloženej z príslušníkov nižších vrstiev. celý článok

Eleonóra ovládla stredoveké Anglicko

Eleonóra ovládla stredoveké Anglicko

Už tri razy sme písali na HistoryWeb.sk o dcérach grófa Raymond Berenger IV. z Provence a jeho manželky Beatrice Savojskej. Všetky mali dobré vzdelanie a vďaka aktívnej sobášnej politike, výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny západnej Európy. celý článok

Kráľovnú Sanchiu vydali dva razy

Kráľovnú Sanchiu vydali dva razy

Sanchia z Provence sa rovnako ako jej sestry dobre vydala. Jej manželom sa stal neskorší rímsky cisár a jeden z najbohatších ľudí v stredovekej Európe – Richard z Cornwallu. celý článok

Diskusia