Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Čierna zem : Holokaust ako história a varovanie

Publikované : 16.12.2015 | Zobrazení: 5543 |
5 minút čítania

„Snyderov odvážny a inovatívny pohľad na holokaust spája Hitlerov rasový svetonázor s deštrukciou štátov a hľadaním nových území a potravy. Jeho myšlienky vedú k podnetným a znepokojujúcim odkazom pre dnešný svet. V Čiernej zemi používa minulú nehumánnosť, aby podčiarkol nutnosť nanovo premyslieť našu budúcnosť.“ (Ian Kershaw, z recenzie Snyderovej knihy Čierna zem)

 

Vydavateľstvo Premedia sa po vydaní úspešného titulu Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom, vďaka ktorému sa Timothy Snyder etabloval ako jedna z vedúcich osobností súčasnej generácie historikov, rozhodlo vydať aj ďalšiu Snyderovu knihu Čierna zem : Holokaust ako história a varovanie.

 

Nový pohľad

V dobe, keď sa môže zdať, že o holokauste už nie je možné napísať nič zásadne nové, prišiel Snyder s knihou, ktorá nám ponúka nielen nový pohľad, ale dokonca až radikálne odlišné vysvetlenie jednej z najväčších katastrof v dejinách ľudstva. Snyder si podrobne všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie, čím vytvára paralely s dnešným svetom, v ktorom sa klimatické zmeny premietajú do politiky a vízia možnej prichádzajúcej apokalypsy začína významne ovplyvňovať verejnú mienku. Snyder zdôrazňuje, že Hitler veril, že ekologickú krízu spôsobili Židia, a pripomína, že dnešné environmentálne problémy môžu viesť k podobným formám násilia, akých boli svedkom ľudia v čase holokaustu. Ako píše Snyder, náš dnešný svet má s tým Hitlerovým spoločného omnoho viac, než by sme si mohli myslieť.

Podľa Snydera bola ústrednou témou Hitlerovho myslenia rasa a predstava sveta ako priestoru, kde medzi sebou rasy súperia. Silnejšie rasy mali podľa Hitlera právo zničiť a nahradiť slabšie rasy. Hitler tak vlastne nebol nacionalista. Naopak, nacionalizmus a národné štáty videl ako nástroje k dosiahnutiu svojho cieľa – „čistého“ prirodzeného svetového poriadku, v ktorom rasy medzi sebou bojujú a tá najsilnejšia zvíťazí. Hitler mal vnímať Židov ako prekážku tohto prirodzeného poriadku. Názor, že človek má nazerať na iných ľudí ako na ľudské bytosti, bola totiž podľa nemeckého Führera židovským vynálezom, ktorý bránil svetu v tom, aby sa vrátil k svojej prirodzenosti – prirodzenosti, kde rasy bojujú v neľútostnom boji a človek ako indivíduum má prestať existovať. Výsledkom Hitlerového myslenia malo byť jediné: vyvraždenie Židov, aby sa svet mohol dostať späť do svojho prirodzeného stavu, kde medzi sebou jednotlivé rasy brutálne súperia o životný priestor.

 

Kontroverzná kniha

Hneď po svojom vydaní vzbudila kniha niekoľko kontroverzií a viacero historikov s niektorými Snyderovými závermi striktne nesúhlasí vymedzilo. Snyder ponúka unikátny pohľad na jedno z najväčších zverstiev v ľudských dejinách, pričom sa zameriava predovšetkým na vysvetlenie, ako k tomu vôbec mohlo dôjsť, čo bolo dôvodom pre holokaust. Jednou zo základných myšlienok knihy je, že najväčšie zverstvá sa stali na územiach, kde boli zničené štátne orgány a štátna moc.

V tom je kniha silná a podnetná, zároveň je táto myšlienka práve tým, čo ju robí kontroverznou. Snyder sa zaoberá zvláštnou politikou vytvorenou Nemeckom (a do istej miery i Sovietskym zväzom), v rámci ktorej na dobytých územiach zničili existujúce štátne útvary, aby tieto územia mohli pripojiť k svojim impériám. Práve zlikvidovanie štátu a štátnych inštitúcii podľa neho zapríčinilo najväčšie šialenstvo a vraždenie, rezultujúce do genocídy židovského obyvateľstva v prípade nacistov a k vraždeniu akýchkoľvek domnelých nepriateľov režimu (väčšinou Židov) v prípade Sovietskeho zväzu. „Kdekoľvek došlo k zničeniu štátu, či už Nemcami, Sovietmi, alebo oboma, takmer všetci Židia boli vyvraždení.“ Práve existencia štátu zapríčinila, že z územia Francúzska alebo Holandska bolo zavraždených proporčne omnoho menej Židov, než z území východnej Európy.

Je to síce veľmi podnetná myšlienka, zároveň ale otvára množstvo špekulácií. Nešlo skôr o to, v akej miere boli Nemci schopní aplikovať svoju moc na danom území? Vraždenie židovského obyvateľstva záviselo od množstva faktorov: vojnovej stratégie, geografie miest, koncentrácie židovského obyvateľstva i ochoty miestneho obyvateľstva podieľať sa na vyvražďovaní. Namieste je preto špekulatívna otázka, či by v prípade neúspechu spojeneckého vylodenia v Normandii, a tým i niekoľkých ďalších rokov nemeckej nadvlády nedosiahlo nemecké vraždenie v západnej Európe rovnaké rozmery ako na východe – bez ohľadu na to, či tam štát existoval alebo nie.

Kniha je rozdelená do 12 kapitol, úvodu a záveru. Súčasťou je i silný prológ. Po ňom začína samotná Snyderova kniha kapitolou o Hitlerovom svetonázore a o jeho túžbe po životnom priestore. Snyder však veľmi skoro stratí zo zreteľa Hitlerov koncept „Lebensraumu“ a rozprávanie sa zvrtne na popis nemecko-poľských vzťahov. V kľúčovom roku 1938 potom veľa strán venuje nemeckej, britskej a poľskej politike na Blízkom východe (predovšetkým v Palestíne) a zároveň nemeckým plánom útoku na Sovietsky zväz prostredníctvom zničenia poľského štátu (ktorý mal byť zničený preto, že sa nechcel pridať k útoku na ZSSR). Namiesto toho sa Snyder mohol venovať krátkemu prehľadu dejín európskeho židovstva a antisemitizmu v rôznych iných kontextoch. Autor sa v podstate venuje len poľskému, ruskému a nemeckému antisemitizmu a viac-menej ignoruje iné krajiny, ktoré si nacisti za vojny podrobili a na ktorých svoju židovskú politiku aplikovali. Zabúda tiež, že eugenika bola extrémne populárna i v USA a Veľkej Británii, a to dávno pred nástupom Hitlera k moci.

Knihu uzatvára kapitola, v ktorej Snyder premýšľa o 21. storočí a deštruktívnosti klimatických zmien. Tie podľa neho môžu viesť k nedostatku potravy a k rozvratu štátov. To, čoho sme boli svedkami pri zničení štátov vo východnej Európe, Snyder prirovnáva k tomu, čo sa momentálne deje v Iraku a v Sýrii. Podľa Snydera sa znova môžu objaviť dobyvačné vojny a vraždenie. Čína podľa neho môže napadnúť Afriku, Rusko už napadlo Ukrajinu (pričom mal Putin na zreteli, podobne ako Hitler, úrodnú ukrajinskú pôdu), niektorí moslimovia začínajú obviňovať Židov a homosexuálov a podobne. Je otázne, či sú skutočne práve toto lekcie, ktoré sú ponaučením z holokaustu. Snyderove špekulácie o možných čínskych a ruských dobyvačných vojnách sú  na hranici špekulácií.

 

Čierna zem

Názov knihy je inšpirovaný úrodnou čiernou ukrajinskou zemou – tou zemou, ktorú plánoval Hitler vyčistiť od pôvodného obyvateľstva a kolonizovať nemeckou populáciou. Práve toto bol životný priestor (Lebensraum), ktorý Hitler Nemcom sľúbil. Snyderov pohľad na holokaust otvára oči, upozorňuje na množstvo faktov a súvislostí, na ktoré doteraz nikto neupozornil. Zároveň ide pravdepodobne o najlepšiu a najnemilosrdnejšiu analýzu kolaborácie obyvateľstva východnej Európy s nacistami – i keď kapitoly o poľskom a ruskom antisemitizme sa môžu zdať až pridlhé a možno detailnejšie, než by bolo potrebné. To isté platí o partizánoch, ktorých činnosť síce bola dôležitá, nie ale až do takej miery, aby zaberala pätinu knihy o holokauste. Zatiaľ čo základná myšlienka knihy je podnetná, konštantné opakovanie a zdôrazňovanie základných téz sa zdá byť trochu nevhodné, a možno i zbytočné. Snyderove názory, podložené dôkazmi a rozsiahlym výskumom, sú sami o sebe dostatočne silné a nepotrebujú konštantne opakovať.

Osobne mi trochu prekážalo i akési – v západnej historiografii pomerne časté – „ignorovanie“ „slovenského“ v tom československom. Napríklad pri bitke o Britániu spomína Snyder českých letcov v RAF, o Slovákoch sa nezmieňuje (s. 122). Slováci síce tvorili v rámci československých perutí RAF menšinu (približne 14 %), boli však zastúpení. Podobne Snyder Slovákov ignoruje i na ďalších miestach.

 

„Must-read“

Ako sa môžeme dočítať i na záložke knihy, Čierna zem je „priekopnícke, smerodajné a absolútne pohlcujúce dielo, v ktorom autor vysvetľuje, že holokaust sú nielen dejiny, ale aj varovanie“. Snyderova najnovšia kniha je skutočne zaujímavá, podnetná a veľmi stimulujúca. Nejde o komplexné dejiny holokaustu (to ani nebolo Snyderovým zámerom) a množstvo Snyderových záverov vyvoláva diskusiu či špekulácie. To ale nie je na škodu, práve naopak. Je to kniha s veľmi silným a podnetným názorom, ktorý rozvíja diskusiu a provokuje množstvom inšpirujúcich myšlienok. Snyderovi sa skutočne podarilo priniesť nový pohľad na holokaust a jeho práca rozhodne stojí za prečítanie – a to i čitateľom, ktorí sa dejinám zvlášť nevenujú. V knižnici historika, ktorý sa zaoberá dejinami holokaustu či 20. storočia chýbať určite nesmie.

 

Jakub Drábik

 

Timothy Snyder: Čierna zem : Holokaust ako história a varovanie. Bratislava : Premedia 2015. 432 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 978-80-8159-305-5.

 

Obrazová príloha: Premedia, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Krvavé územie. Európa medzi Stalinom a Hitlerom

Krvavé územie. Európa medzi Stalinom a Hitlerom

Masové vraždenie v Európe zvyčajne spájame s holokaustom a týmto slovom rozumieme efektívne priemyselné zabíjanie. Tento obraz je však zjednodušený a klinický. celý článok

Sovietske hladomory

Sovietske hladomory

Kniha amerického historika Krvavé územie, ktorá práve vychádza v slovenčine, opisuje osudy štrnástich miliónov civilných obetí dvoch najničivejších režimov minulého storočia.Úryvok z prvej kapitoly sa venuje ukrajinským hladomorom. celý článok

Čo čítať na dovolenke?

Čo čítať na dovolenke?

Horúce leto udrelo aj na Slovensko a väčšina z nás začala plánovať dovolenky. Veľa ľudí si spája relax s dobrou knihou, preto sme pre vás pripravili zopár letných čitateľských tipov. celý článok

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Staré grécke báje obsahujú veľa zaujímavých, podnetných a dobrodružných príbehov. Nemôžeme sa diviť, že inšpiráciu v nich hľadá množstvo tvorivých ľudí od hollywoodskych štúdií až po maliarov obrazov. Rovnakú inšpiráciu používa pri svojej tvorbe aj americká autorka Madeline Millerová. celý článok

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

V bitke v Teutoburskom lese prišla rímska armáda o tri svoje légie. Išlo o jednu z najväčších porážok Ríma, a to v čase jeho najväčšej slávy. Okrem historikov a archeológov láka táto udalosť aj románopiscov, ku ktorým sa vo svojej najnovšej trilógii zaradil aj anglický spisovateľ Ben Kane. celý článok

Diskusia