Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Čierna smrť zničila Afriku

Publikované : 19.03.2019 | Zobrazení: 9469 |
4 minúty čítania

Mor udrel na Európu a Stredomorie v 14. storočí a skoro spôsobil pád západnej civilizácie. Doteraz sa myslelo, že smrteľná epidémia sa vyhla oblastiam na juh od Sahary. Najnovšie zistenia však naznačujú opak. Skúmanie výskytu čiernej smrti v Afrike môže zodpovedať otázky pôvodu úspechu západnej civilizácie ako koloniálnej veľmoci.

 

V 14. storočí udrela na Európu, Áziu a severnú Afriku čierna smrť. Mor zabil v niektorých oblastiach až 50 % populácie. V Európe epidémia choroby spolu s ďalšími faktormi skoro spôsobila kolaps západnej civilizácie.

Pôvodne si vedci mysleli, že pôvodca moru baktéria Yersinia pestis nikdy výrazne v stredoveku neprekročila nehostinnú púšť Saharu. Doteraz sme nemali k dispozícii dostatok písomných správ ani archeologických nálezov, ako sú napríklad morové cintoríny, ktoré by potvrdzovali výskyt epidémie južne do Sahary. Uvažovalo sa len o pôvode tzv. Justiniánovho moru, ktorý sa šíril v Stredomorí v 6. storočí, ktorý sa hľadal na území Etiópie a Núbie. Nepredpokladá sa, že táto prvá známa morová epidémia zasiahla štáty subsaharskej Afriky. Rovnako ani pri druhej veľké morovej epidémii v 14. storočí sa nepredpokladalo, že by čierna smrť zasiahla subsaharskú Afriku.

Africké problémy v stredoveku sa môžu zdať Európanovi vzdialené, ale v skutočnosti majú dopad aj na dejiny západnej civilizácie. Každá spoločnosť, ak je dostatočne silná, si v prípade ohrozenia nájde vlastné riešenia problému. Európska a africká spoločnosť pravdepodobne realizovali rôzne záchranné stratégie proti moru. Ak budeme tieto stratégie skúmať, možno pochopíme ďalšie historické súvislosti. Napríklad, prečo neskôr európske spoločnosti tak ľahko kolonizovali Afriku a nebolo tomu naopak.

 

Opustené sídliská?

Predpokladalo sa, že mor prišiel do väčšiny Afriky až v 19. storočí z Indie alebo z Číny. S najnovšími zisteniami však prišiel spoločný tím vedcov pod vedením Gérarda Chouina z inštitúcií v USA a vo Francúzsku. Archeológovia skúmali lokalitu Akrokrowa v centrálnej Ghane. Išlo o oblasť s rozsiahlym a hustým poľnohospodárskym osídlením, kde sa našli stopy ľudskej prítomnosti už od prelomu 7. a 8. storočia po Kr. Niekedy okolo roku 1300 po Kr. bola Akrokrowa a okolité oblasti opustené. Nastali rozsiahle zmeny v osídlení. Podobné zistenia majú archeológovia aj z iných lokalít v Ghane. Na lokalite Kiyaga-Mulindwa a počas prieskumu oblasti Asikuma-Odoben-Brakwa  (južná Ghana) sa zistili rovnaké výsledky. V 14. storočí bolo mnoho dovtedy husto obývaných miest opustených, pričom často sa tu osídlenie až do moderných čias nevrátilo. Archeológovia predpokladajú, že územie zasiahla epidémia moru. Koniec a neskoršia absencia osídlenia by mohli znamenať, že preživší zvolili iné spôsoby organizácie života? Napríklad sa mohli stať dôležité menšie a inde umiestnené sídla.

Argumentom  proti výskytu moru južne od Sahary je výraznejšia absencia veľkých cintorínov, kde by mohli byť mŕtvy pochovaní. Ako však vieme na príkladoch z Európy, nie vždy sa dokázala komunita vysporiadať s prudkým nárastom zomrelých, ktorí mohli byť jednoducho ponechaní svojmu osudu. Miesta, ktoré boli v Ghane opustené, už väčšinou neboli opätovne až do moderných čias osídlené. Bádatelia sa domnievajú, že v preživšej komunite mohlo v tomto smere existovať isté tabu.

Príčinou nedostatku masových pohrebísk z obdobia možného šírenia epidémie môže byť aj stav archeologického výskumu. V Európe sa predsa len realizovalo výrazne viac veľkých stavebných projektov, pri ktorých sa mohlo naraziť aj na morové cintoríny. Rovnako, sa v Európe realizuje oveľa viac záchranných archeologických výskumov.

 

Svätí proti moru

Podobné zmeny ako v Ghane sa vyskytli v 14. storočia aj na lokalitách Ife a Jenné-jeno v Nigérii a v Kirikongo v Burkina Faso. Pokles hustoty osídlenia sledujeme najmä v delte rieky Niger. Podľa archeológov Daphne Gallagherovej a Stephena Dueppena osídlili ľudia lokalitu Kirikongo niekedy na prelome 1. a 2. storočia po Kr., v druhej polovici 14. storočia sa populácie zmenšila na polovicu. Bádatelia našli paralely medzi Kirikongo a lokalitami z Britských ostrovov, ktoré zasiahol Justiniánov mor zo 6. storočia po Kr. Túto epidémiu pravdepodobne tak isto spôsobila baktéria Yersinia pestis.

Pri našich analýzach však musíme zostať opatrní. Zmeny v osídlení môžu byť súčasťou väčších zmien, ktorých súčasťou bola aj epidémia čiernej smrti. Napríklad v oblasti rieky Niger a v ďalších oblastiach Guinejského zálivu môžeme uvažovať aj o zmenách klímy. Rovnako, tak ako to bolo aj v Európe, nemuseli byť všetky oblasti výrazne zasiahnuté smrtiacou epidémiou.

Domnienku o výskyte moru tak ďaleko na juhu potvrdzujú aj zistenia z Etiópie a zo Sudánu z 13. až z 15. storočia (obe krajiny boli v tomto období z veľkej časti kresťanské), kde sa v historických prameňoch (napríklad v správe Gabriela de Mussis z Piacenzy) spomína epidémia, ktorá zabíja. Rovnako sa v Etiópii vyskytujú kresťanskí svätci sv. Roch a sv. Šebastián, čo sú tradiční ochrancovia pred morom. Výskyt moru južne od Sahary indikujú aj niektoré arabské pramene o Mali (napríklad v diele známeho filozofa ibn Chaldúna).

Asi nebude náhoda, že v mnohých oblastiach západnej Afriky, hlavne v okolí Guinejského zálivu, chovajú ľudia doma posvätné pytóny ako domácich miláčikov. Hady loviace potkany mohli byť prirodzenou ochranou proti moru, ktorý šírili hlavne blchy usídlené na hlodavcoch.

Hypotézu o šírení čiernej smrti podporujú aj genetici, ktorí identifikovali v strednej a východnej Afrike príbuzné baktérie Yersinia pestis. Týchto bratrancov morových baktérií evidujú vo východnej Afrike od 15. a 16. storočia. Ich výskyt môže znamenať, že sa tu pred tým vyskytovali ich smrteľní príbuzní.

Výskum epidémii je stále ešte len v počiatku, ale môže priniesť zaujímavé výsledky. Dôležité bude porovnávať jednotlivé oblasti s výskytom epidémie. Dôležitá bude hlavne otázka, prečo sa západná Európe počas krízy v 14. storočí, ktorej súčasťou bol aj mor, z nej dostala a v nasledujúcom storočí sa vydala dobýjať svet. Prečo niečo podobné nenastalo v Afrike v okolí Guinejského zálivu? Nemohlo to byť tým, že africké spoločnosti, ako stratégiu proti epidémii, zvolili zjednodušenie spoločnosti? Na mieste je aj otázka, či epidémia moru neuľahčila v niektorých oblastiach západnej Afriky nástup islamu.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

Bergdolt, K.: Černá smrt v Evropě. Praha 2002.

Gallagher, D. E./ Dueppen, S. A.: Recognizing plague epidemics in the archaeological record of West Africa, Afriques. 09,  2018.

Chouin, G.: Reflections on plague in African history (14th-19th c.). Afriques, 09, 2018.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.sciencemag.org/news/2019/03/black-death-may-have-transformed-medieval-societies-sub-saharan-africa

b) https://www.archaeology.org/news/7457-190307-africa-black-death

 

Internetové odkazy: wikipedia.org, C. Bosc Tiesse, A. Wion

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Najstarší doklad o stredovekom more pochádza z Ruska

Najstarší doklad o stredovekom more pochádza z Ruska

Epidémie ešte stále patria medzi menej preskúmané historické udalosti. Medzi najväčšie pandémie patrí mor alebo čierna smrť, ktorý fatálne zasiahol stredovekú Európu v 14. storočí. Vedci zistili, že prvé ohnisko nákazy bolo na území Ruska. celý článok

Kolaps prvých ríš v Mezopotámii má paralely s dnešnými udalosťami

Kolaps prvých ríš v Mezopotámii má paralely s dnešnými udalosťami

Mezopotámia patrí k miestam vzniku najstarších ľudských civilizácií. Na tomto veľmi úrodnom území sa vystriedalo viacero starovekých kultúr. Oblasť zažila mnoho vzostupov, ale aj pádov civilizácií, spoločností alebo etník. celý článok

Mongolská ríša bola najväčšia v dejinách

Mongolská ríša bola najväčšia v dejinách

Britské impérium sa dlhý čas považovalo za najväčšiu ríšu v dejinách, ktorá na vrchole svojho územného rozmachu pokrývala 35,5 milióna km2. Nasleduje Mongolská ríša, ktorej základy položil Džingischán. celý článok

Geografia ovplyvnila veľkosť historických impérií

Geografia ovplyvnila veľkosť historických impérií

Pre rozvoj ľudských spoločností má obrovský význam ich umiestnenie v priestore. Geografia priamo vplývala aj na rozvoj starovekých a stredovekých civilizácií. Zároveň ovplyvnila expanziu veľkých impérií, ako boli Mongolská a Rímska ríša. celý článok

Hon na čarodejnice bol marketingom cirkví

Hon na čarodejnice bol marketingom cirkví

Viera, že za choroby, neplodnosť alebo neúrodu môže čierna mágia, bola v nejakej miere rozšírená prakticky vo všetkých častiach sveta. Dvaja ekonómovia prišli s novou hypotézou o tom, čo poháňalo novoveký hon na čarodejnice, postavenou na ekonomických teóriách. celý článok

Diskusia