Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Cesta od kosatca k ľalii

Publikované : 11.05.2015 | Zobrazení: 4918 |
6 minút čítania

Franský kráľ Chlodovik I. bojuje proti Alamanom. Píše sa rok 496 n. l. Situácia sa pre neho nevyvíja dobre. Kráľ je odrezaný od svojich vojsk a spolu s malou skupinkou zovretý medzi nepriateľom a riekou Rýn. Nádej na únik je nepatrná. A tu si niekto všimne rastlinu so zelenými mečovitými listami a žltými kvetmi, ktorá rastie uprostred rieky. Kosatec žltý, rastlina, ktorá rastie v plytkých vodách, tá Chlodovikovi ukazuje bezpečný brod a cestu, ako uniknúť z obkľúčenia... Takto nejako sa začína príbeh najznámejšieho heraldického symbolu, ktorý dnes používa 38 miliónov ľudí na celom svete, často bez toho, aby vedeli, kde je jeho pôvod.

 

Kosatec botanický

Kosatec (lat. Iris), je rod s 200 – 300 druhmi, vyskytujúcimi sa po celej severnej pologuli. Kosatce sú jednými z najstarších pestovaných kvetín a rod obsahuje druhy cibuľových aj hľuznatých (majúcich podzemky) rastlín.

Pôvodný názov kosatca používaný v grécku a následne v celej Európe znel Xiris. Tento názov sa používal pre kosatce aj pre mečíky. Na jednoznačné určenie, ktorému rodu toto meno definitívne patrí, sa čakalo až do 15. storočia. V roku 1753 potom Carl Linné priradil kosatcu vedecké latinské meno Iris a mečíku Gladiolus.

Meno Iris je odvodené od mena starogréckej bohyne dúhy, ktorá svojím farebným mostom zabezpečovala spojenie medzi svetom bohov a ľudí. Bohyňa Iris bola tiež poslom bohov, najmä Héry (v tejto úlohe vystupuje aj v Homérovom epose Iliada).

Fialové kosatce sa v Grécku sadili na hroby žien, aby privolali Héru, ktorá sprevádzala ženské duše na ceste do posmrtného života.

Slovenské meno kosatec je odvodené od tvaru listov podobných kose. Staré, dnes už neplatné meno kosatcov, používané najmä v Čechách, vychádzalo z mena gréckej bohyne a znelo dúhovky.

 

Symbol vzkriesenia

V starovekom Egypte sa kosatec spájal s bohom Horom a bol symbolom vzkriesenia v posmrtnom živote. Tiež sa používal ako liek v egyptskej medicíne, najmä na choroby krvi. Dokonca sa zachoval liečivý recept z mesta Fajjúm na mleté holubie mäso varené s podzemkami kosatca, čo malo byť jedlo účinné proti chorobám žalúdka.

Kosatce boli bežnou súčasťou byzantských záhrad, klasických rímskych záhrad a zámockých záhrad stredovekých zámkov.

V kresťanskej symbolike zobrazuje kvet kosatca Kristovu príslušnosť k  Dávidovmu kráľovskému rodu (Matúš 1:1-17) a je aj obrazom Krista Kráľa. Kosatec je tiež symbolom svätej Barbory, v súčasnosti patrónky baníkov.

Vo wiccanskom náboženstve (náboženstvo rozšírené hlavne v anglosaských krajinách, jeho členovia sa označujú ako čarodejnice a čarodejníci, ale nestotožňujú sa so všetkými čarodejníckymi praktikami) je kosatec spájaný s planétou Mars, so živlom vody a so vzdušným znamením Vodnára. V alchýmii je kosatec predstaviteľom planéty Saturn a Mesiac. V severskej mytológii je symbolom jari a je zasvätený bohyni Ostare. Na východe je kosatec symbolom ohrdnutej lásky. Kosatec je kvetom ľudí narodených vo februári, kvetom 25. výročia svadby a štátnym kvetom amerického štátu Tennessee.

Tri vzpriamené okvetné lístky kosatca sú symbolom viery, chrabrosti a múdrosti. Francúzska legenda hovorí, že fialový kosatec bol pôvodne zlatej farby, ale vzdal sa svojej prepychovej krásy a na znamenie smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista sa obliekol do fialového smútočného šatu.

Kosatec je symbolom rôznych emócií, ako nádeje, múdrosti, odvahy a obdivu. Modrý kosatec znamená vieru, nádej, fialový múdrosť, komplimenty, žltý utrpenie, biely čistotu. V reči kvetín sa význam kosatca odvádza od pôvodu jeho menovkyne (Iris, posla bohov) a kosatec v kytici znamená „mám pre teba správu“ alebo „gratulujem, vyjadrujem komplimenty“. Česká „květomluva“ priraďuje kosatcu význam „pouze ty mi můžeš vrátit klid” alebo „som najradšej osamote“, prípadne „všeho odvážím se pro tebe“. Vo viktoriánskom období mal kosatec v reči kvetín jednoduchší význam, a to prosté „horím“. Najčastejšie v spojení horím láskou, túžbou, vášňou alebo nedočkavosťou sa s tebou opäť stretnúť.

 

Kosatec v heraldike

Kosatec ako heraldický symbol, chápaný ako symbol nádeje, múdrosti a chrabrosti, sa spája s francúzskou monarchiou. Štylistické zobrazenie kvetu kosatca sa vo Francúzsku objavuje už od stredoveku. Spája sa s Ľudovítom VII., ktorý prijal kosatec za svoj symbol pri križiackej výprave v roku 1147 (iné zdroje uvádzajú rok konania výpravy 1150). Ako heraldický symbol je známy pod pomenovaním „fleur-de-Louis“, „Ľudovítov kvet“. Iná verzia hovorí, že meno symbolu bolo „fleur-de-luce“, „kvet svetla“, pretože sa zjavil Ľudovítovi vo sne ako znamenie z nebies. No neskôr bolo chybou v prepise pomenovanie  zmenené na „fleur-de-lis“, teda „kvet ľalie“.

Podľa iných zdrojov sa francúzski králi a „fleur-de-lis“ spojili už viac ako šesťsto rokov predtým. Táto verzia, predstavená aj v úvode článku, spája kosatec žltý (I. pseudacorus) s prvým francúzskym kresťanským kráľom Chlodovikom I. V tejto legende kosatec ukázal kráľovi miesto, kde mohol bezpečne prebrodiť rieku a uniknúť tak prenasledovateľom. Kosatec žltý, domáci európsky druh, sa dodnes v angličtine nazýva „yellow flag“, čo sa dá preložiť ako žltá vlajka. Tento názov naráža práve na fakt, že rastie v plytkých vodách a ako žltá vlajka označuje bezpečný brod. V Severnej Amerike podobnú funkciu vykonáva Iris versicolor, anglicky „blue flag“, modrá vlajka.

Rovnaká udalosť, nájdenie brodu vďaka kosatcu, sa spája aj s rokom 507 a s bojom Chlodovika I. proti Alarichovi II., kráľovi Vizigótov. V tejto legende však brod pomohol k nečakanému útoku, a nie k úteku.

Iná verzia hovorí, že Chlodovik I. a jeho muži sa kosatcami len ozdobili po víťazstve v bitke pri Tolbiacu v roku 506.

A posledná z verzií uvádza, že kosatec si dal Chlodovik I. do znaku potom, ako ho jeho kresťanská žena presvedčila k modleniu, akoby poslednej nádeji na víťazstvo v bitke. Chlodovik bitku vyhral a na počesť tejto udalosti nahradil vo svojom znaku tri ropuchy troma kosatcami.

Oficiálne vložil „fleur-de-lis“ do znaku Francúzska kráľ Karol V. Múdry v roku 1376. Tento znak pozostáva z troch štylizovaných kosatcových kvetov na modrom podklade a udržal sa až do  Francúzskej revolúcie.

V roku 1339 s nástupom Eduarda III. na anglický trón prevzala symbol „fleur-de-lis“ aj anglická armáda. Vo viktoriánskom období Angličania využívali „fleur-de-lis“ ako častý symbol objavujúci sa na kovaniach, vo vitrážových oknách, dokonca na reliéfoch budov. Tiež bol častým symbolom na pozvánkach, svadobných oznámeniach, oznámeniach o narodení dieťaťa či na pozvánke na ples.

V súčasnej dobe je „fleur-de-lis“ symbolom skautského hnutia. Označuje sa síce pojmom „skautská ľalia“, ide však o ten istý symbol, ten istý štylizovaný kvet kosatca.

 

Kosatec inšpirujúci a voňajúci

V literatúre sa kosatec objavuje od 14. storočia. Vo svojich dielach ho spomína Geoffrey Chaucer, William Shakespeare, John Clare, Henry Wadsworth Longfellow, Christina Rossetti, Ralph Waldo Emerson a Walt Whitman. Kosatce sa na obraze objavujú po prvý raz u Hansa Memlinga (obraz The Annunciation) v roku 1482. Vincent van Gogh namaľoval niekoľko svetovo známych obrazov kosatcov. Umelec George Gessert prezentuje ako umenie svoje postupy pri šľachtení nových kultivarov kosatcov.

Lekáreň a parfuméria Santa Maria Novella, založená rádom dominikánov vo Florencii v roku 1221, používala a dodnes používa podzemky kosatca vo svojich výrobkoch. Úlohou kosatcového podzemku, tzv. „orris root“ (slovensky „fialkový koreň“, vďaka vôni podobnej vôni fialiek), je hlavne fixovať a stabilizovať ostatné vonné ingrediencie v parfumovej zmesi.

Dominikáni vychádzali z rímskej a gréckej tradície, kde sa podzemky kosatca  využívali už oddávna ako vzácna ingrediencia pri príprave parfumov. Celosvetovo je Iris florentina pestovaný len na asi 70 ha pôdy a okrem výroby parfumov sa používa aj pri výrobe ginov.

Podzemné orgány kosatcov boli v mnohých častiach sveta využívané ako liečivo proti bolesti hlavy a zubov, ale aj na bielenie pokožky či na farbenie látok. Vo východnej Indii sa podzemky kosatca pre ich vzhľad sediacej postavičky často používajú ako bábiky pri woodoo obradoch.

Esenciálny olej z kvetov kosatca sa používa v aromaterapii na upokojenie. Kosatce totiž patria medzi pár vzácnych rastlín, ktoré nespôsobujú alergie.

Iris je aj ženským menom, v roku 2013 to bolo 253. najpoužívanejšie meno v USA. V Slovinsku sa v roku 2007 dostalo do prvej stovky najobľúbenejších mien.

 

 

Ing. Pavol Kaššák vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje histórii pestovania rastlín. Medzi jeho záujmy patrí sci-fi a fantasy literatúra.

 

 

 

Použitá literatúra

Dugan, E.: Garden witch's herbal green magick, herbalism. Woodbury 2009.

Kirkby, M. :A Victorian flower dictionary. The language of flowers companion. New York 2011.

Klempera, J.: Květomluva, aneb, Řekni to květinou. Praha1996.

Kořenský, J. L.: Rostlinstvo v národních písních, pověstech, bájích a obyčejích. Praha 1997.

Kulhavá, I.: Květomluva. Dostupné na internete: http://web.quick.cz/iveta_kulhava/Kvetomluva.htm (stránka navštívená 25. 9. 2014).  

Malinová, J.: Květomluva lásky a přátelství. Praha 1912.  

Margaris, N. S.: Flowers in Greek Mythology. Proc. IV Int. Symp. New. Flor. Crops. 541, 2000, 23 – 29.

Němcová, B./Jurenka, H./Stránický, V. Č. B.: Selam čili Květomluva. Praha 1948.

Smrž, O.: Dějiny květin. Chrudim 1923.

Ward, B. J.: A contemplation upon flowers: garden plants in myth and literature. Portland 1999.

 

Internetové zdroje

a) Plant Biographies. 1991-2013. Dostupné na internete: http://www.plantlives.com/biblio_r.html (stránka navštívená 16. 9.  2014).

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

Môže byť žena dobrou veliteľkou armády? Aj v súvislosti s prezidentskými voľbami na Slovensku a s kompetenciou prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl niektorí nadhodili túto otázku. celý článok

Najčítanejšie články za rok 2018

Najčítanejšie články za rok 2018

Na prelome rokov si môžeme dovoliť trochu bilancovať a pripomenúť si najzaujímavejšie články, ktoré sme uverejnili na našom webe. celý článok

Redakčný výber 2018

Redakčný výber 2018

Ktoré boli najlepšie články na Historyweb.sk podľa členov redakcie? Ktoré články zaujali členov redakcie v roku 2018? celý článok

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Koncom decembra slávime vianočné sviatky v podobe, akú im určil historický vývoj a kultúrna tradícia kresťanstva. Nie je tajomstvom, že oslavy narodenia Ježiša Krista do výraznej miery splynuli so staršími predkresťanskými slávnosťami zimného slnovratu. Menej známe sú však archaické folklórne vzory celý článok

Ako oslavujú Japonci?

Ako oslavujú Japonci?

Najstaršia japonská náboženská tradícia – šintó – je rituálne veľmi prepracovaným systémom, ktorý má svoj pôvod v starovekej japonskej spoločnosti. celý článok

Diskusia