Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Bratislava ukrytá v srdci Florencie

Publikované : 16.01.2017 | Zobrazení: 8763 |
8 minút čítania

Nádvorím Palazzo Vecchio vo Florencií prechádza denne veľký počet návštevníkov. Mnohí, hoci prichádzajúci zo Slovenska, netušia, že priamo v srdci tejto renesančnej metropoly sa nachádza jedno z najstarších vyobrazení nášho hlavného mesta – Bratislavy. Ukrýva sa pod názvom „Possonia“ alebo „Posonium“. Niektorí, dokonca i odborníci, si vedutu Bratislavy dodnes zamieňajú s poľským mestom Poznaň. Steny prvého nádvoria paláca (tzv. Michelozzovho nádvoria) zdobia okrem Bratislavy i ďalšie mestá habsburskej monarchie. Mnohých isto prekvapí, prečo sa rodina Mediciovcov rozhodla okrášliť vstup do jedného zo svojich palácov práve týmito mestami. Pre vysvetlenie si stačí „zájsť“ o štyri a pol storočia dozadu v čase – do roku 1565.

 

Svadobný dar

16. decembra 1565 boli ulice Florencie pripravené prijať významného hosťa. Celé mesto zdobili slavobrány, triumfálne oblúky, alegorické sochy a výjavy oslavujúce nielen rodinu Medici. Očakávaným hosťom bola Johanna von Habsburg, najmladšia dcéra vtedy už zosnulého cisára Ferdinanda I. a sestra Maximiliána II. Pre Cosima I. deʹ Medici (1537 – 1574) bol sobáš s členom rodiny Habsburgovcov, ktorý naplánoval pre svojho syna Francesca, významným postupom v hierarchickom rebríčku. Princeznin slávnostný príchod do Florencie končil pred Palazzo Vecchio, kde ju pred bránou očakával jej budúci manžel Francesco. Po dlhých vyjednávaniach a plánovaní zväzkov sa konečne podarilo docieliť to, že práve mladšia Johanna sa stane manželkou budúcej hlavy Toskánska, kým staršia sestra Barbora sa vydá za Alfonza II. D´Este z Ferrary.

Otec Cosimo I. sa rozhodol prenechať mladému páru Palazzo Vecchio, palác v centre Florencie. Vďaka Giorgiovi Vasarimu a celému tímu umelcov sa podarilo pripraviť „hniezdočko lásky“ pre novomanželov načas. Cosimo nenechal nič na náhodu. Prvé nádvorie paláca nechal vyzdobiť mestami habsburskej monarchie, ktoré mali Johanne pripomínať jej domov.

 

Od predlohy k freske

Cosimo deʹ Medici objednal práce na výzdobu Cortile di Michelozzo už v januári 1565. Medzi umelcami, ktorí pracovali na vyzdobení nádvoria, bol Sebastiano (Bastiano) Veronese, Giovanni Lombardi Veneziano, Cesare Baglioni Bolognese a Turino di Piemonte. O pomoc pri zabezpečení podkladov, podľa ktorých mali maliari pracovať, poprosil Giulia Ricasoliho a obchodníkov z Augsburgu – Hieronyma a Antonia Kraftera. Zohnať podklad na vedutu Bratislavy dostal za úlohu Giulio Ricasoli. Pre niektoré mestá zrejme neboli k dispozícii žiadne podkladové kresby. Tak to dokladajú aj listy Iacopa Daniho, ktorý informuje o tom, že posiela mužov poverených vytvorením vedút pre mestá Pasov, Innsbruck, Linz, Sterzing, Kostnica, Freiburg im Breisgau a Breisach am Rhein. Pre tieto mestá museli zrejme urobiť „na mieru“ úplne nové veduty, tak ako ukazuje záznam o cestovných nákladoch. Dani informuje i o ťažkostiach, s ktorými sa ešte v apríli pasovali pri vyhotoveniach podkladov pre fresky, maliarom chýbalo oficiálne povolenie na zhotovenie náčrtov niektorých tirolských miest. I napriek tomu sa fresky podarilo úspešne dokončiť už v septembri, takmer 3 mesiace pred príchodom nevesty. O podpore zo strany rodiny Habsburgovcov nemáme informácie. Dlho sa uvažovalo, že to bol práve Maximilián II. (1564 – 1576), ktorý chcel týmto svadobným darom potešiť svoju sestru. Doterajší výskum poukazuje skôr na iniciatívu rodiny Medici.

Z požadovaných máp boli nakoniec namaľované len niektoré mestá – Viedeň, Wiener-Neustadt, Eberndorf, Kosterneuburg, Stein, Linz, Bratislava, Praha, Graz, Pasov, Innsbruck, Sterzing, Kostnica, Freiburg im Breisgau a Hall. Neboli však použité všetky získané mapy a veduty. Pravdepodobne neboli k dispozícii do požadovaného termínu. Reštaurátori, ktorí aktuálne pracujú na reštaurovaní ďalších vedút narazili na ťažkosti s identifikáciou niektorých vyobrazených miest.

Nad každým zobrazeným mestom sa pôvodne nachádzal názov v nemčine a pod ním v latinčine. Dnes môžeme pod freskou nájsť „Posonium Hungariae Civita(s)“. Nápis, ktorý sa kompletne nezachoval, bol pripomenutím významu Bratislavy pri korunovácii uhorských kráľov. Podľa dobových prameňov sa pod freskou Bratislavy nachádzal latinský nápis: „Posonium, mesto Uhorska, v ktorom bol korunovaný Maximilián.“

 

Predloha – leták zobrazujúci korunovačnú Bratislavu v roku 1563?

Pri zhotovení fresky sa použilo pravdepodobne aktuálne dobové vyobrazenie Bratislavy z korunovácie Maximiliána II. v septembri v roku 1563. Išlo o čerstvo vydaný leták zobrazujúcu korunovačnú Bratislavu. Výber tejto veduty mohol byť praktický, zároveň nemusel byť vôbec náhodný, pretože je oslavou Maximiliána II. a jeho nástupu na uhorský trón.

Freska Possonie v Palazzo Vecchio sa inšpirovala vedutou Bratislavy zobrazenou na letáku z roku 1564 signovanou iniciálkami „HM“. Autorom veduty je podľa niektorých lipský maliar a grafik Hans Mayr. Iní ju prisudzujú Martinovi a Donatovi Hübschmannovcom.

Zachytáva korunovačné slávnosti v Bratislave v septembri 1563. Išlo o prvú korunováciu uhorských kráľov zorganizovanú v tomto meste. Korunovaný bol Maximilián II., syn cisára Ferdinanda I. Habsburského, a jeho manželka Mária.Freska ukazuje pohľad na mesto z juhu – z pravého brehu rieky Dunaj.

V popredí vidno Dunaj a jeho ramená, v pozadí panorámu mesta s viacerými monumentmi: hrad a jeho opevnenie (so Žigmundovou bránou, či s vežou Luginsland), opevnenie mesta, kostol klarisiek, františkánsky kostol, Michalskú bránu, Mestskú vežu, Rybársku bránu a predbránie, Vodnú vežu či dva loďkové mosty. Na predlohe nechýbali scény zo slávnosti korunovácie, ktoré sa v skutočnosti odohrali počas niekoľkých dní: príchod Maximiliána po súši (31. august 1563), cisára Ferdinanda I. loďou po Dunaji (1. september 1563), členov cisárskej rodiny a hostí, ako i umiestnenie táborov.

 

Ukryté zaujímavosti

Pri maľovaní fresky alebo pri jej početných reštaurovaniach došlo k zjednodušeniu viacerých detailov scény, ale i k „nesprávnemu“ pochopeniu niektorých zobrazených výjavov.

Korunovačné slávnosti: Zo samotnej korunovácie (8. 9. 1563) je na vedute vyobrazená scéna odohrávajúca sa na korunovačnom vŕšku. Korunovačný pahorok chránila viedenská pechota, aby sa naň nedostali diváci. Na kopčeku vidno Maximiliána na koni, s mečom v rukách, ktorým sa symbolicky zahnal na štyri svetové strany. Najviac však smerom na východ, odkiaľ hrozilo turecké nebezpečenstvo, tak ako to zobrazuje i leták z roku 1563. Na základe štúdia fotografií v archíve Comune di Firenze môžeme konštatovať, že ešte v polovici 20. storočia, bola táto scéna viditeľná i na samotnej freske. Žiaľ, v priebehu polstoročia z fresky úplne zmizla.

Rytierske turnaje, hry, preteky a iné slávnosti: V drevenom hrade s vežou, v strede za hradbami mesta, sa odohrala epizóda s tragickým koncom. 12. septembra tu zorganizovali dobývanie hradu. Počas hier vypukol požiar, v jeho dôsledku zomrelo alebo sa zranilo viacero osôb. Príčinou bol spor medzi dvomi výrobcami ohňostroja z Györu s talianskym kolegom žijúcim vo Viedni. Po potýčke taliansky ohňostrojec nevhodne odpálil rakety. O život skoro prišli i členovia cisárskej rodiny a ich sprievod. Zobrazenú scénu takto opísal komentár na letáku. Historik Michal Bada predkladá novú zaujímavú interpretáciu. usudzuje, že by mohlo ísť o vyobrazenie dôležitejšej udalosti a to skladanie korunovačnej prísahy na pripravenom pódiu na predmestí mesta (dnešné námestie SNP).

Protagonisti: Mesto nebolo natoľko veľké, aby dokázalo prijať všetkých hostí aj s početným sprievodom. Mnohí z cisárskeho sprievodu, hostí, šľachty a delegácií sa utáborili v táboroch na brehu Dunaja a na predmestí mesta. Nechýbali Maximiliánovi bratia – arcivojvoda Ferdinand a Karol, predstavitelia a zástupcovia jednotlivých častí

monarchie (Kraňsko, Štajersko, Viedeň) ako i Bratislavy a Uhorska. Na letáku vidno i príchod sprievodu. Na maľbe je však úplne zredukovaný. Postavy sú zobrazené viac-menej podľa fantázie.

Pomýlené reálie – stratené súvislosti: Delá, ktoré strieľali slávnostné salvy von z mesta, sú na maľovanej freske namierené „omylom“ proti mestu. Cez rieku viedol loďkový most, ktorý musel byť rozšírený pre veľký prichádzajúci zástup, na freske bol však zobrazený len v jednoduchej podobe. Erb nad vedutou sa odlišuje od skutočného znaku Bratislavy. Pri jeho namaľovaní sa inšpirovali znakom, ktorý sa objavil na letáku ako výzdoba slávobrán a pri bratislavskej jednotke. Pripomína skôr znak Rakúskeho archivojvodstva.

Na freske vo Florencii už, žiaľ, nevidíme ani Dóm sv. Martina ani jeho priľahlé časti. I napriek tomu je freska vo Florencii vzácnym dokumentom dnes už neexistujúcich stavieb, napríklad Vodnej veže, Laurinskej či Rybnej brány.

 

Znovuobjavenie fresiek

Fresky sa zachovali v zlom stave, keďže Cortile di Michelozzo, v ktorom sa veduty nachádzajú, je otvoreným nádvorím vystaveným poveternostným vplyvom. V rokoch 2014 a 2015 sa realizovalo reštaurovanie práve fresky Possonie. Nešlo o prvé reštaurovanie fresiek, z minulosti vieme o viacerých zásahoch – s lepším, ale i s horším výsledkom. Tak ako návštevníkov informuje tabuľa na nádvorí, fresky boli reštaurované v rokoch 1809 – 1812 na podnet vtedajšieho primátora mesta – Emilia Pucciho. Spomína, že fresky už takmer nebolo vidieť. Za zmienku stojí i obnova fresky v 50-tych rokov 20. storočia. Realizovali ich bratia Beniniovci. V rokoch 2005 – 2006 Slovenský inštitút v Ríme (vtedajší riaditeľ Miroslav Musil, archeologička Margaréta Musilová), ako i honorárny konzul SR vo Florencii Massimo Sani podnikli viaceré kroky, ktoré pomohli pri identifikácii, zviditeľnení, ale aj pri záchrane fresky Bratislavy. Vďaka ich úsiliu sa podarilo identifikovať a stotožniť fresku s predlohou veduty signovanou HM a zdokumentovať jej stav.

V roku 2014 sa freska Bratislavy dočkala reštaurovania. Dokonca ako prvá (s podporou Hl. mesta Florencie, finančnou podporou spoločnosti Genten-Firenze). Paralelne s prácou reštaurátorov (Cristiana Corti, Alessandra Popple – Spoločnosť S.A.R) podporil Slovenský historický ústav v Ríme výskum veduty a historických prameňov v miestnych archívoch, ktorý realizovala autorka tohto článku. Výsledky výskumu, ako aj Bratislavu 16. storočia prezentovali viacerí naši odborníci v máji 2016 priamo vo Florencii.

Tento svadobný dar prežil manželstvo Francesca s Johannou von Habsburg, ktorá bola medzi Florenťanmi známejšia pod talianskou verziou svojho mena – Giovanna D´Austria. Život Giovanny končí v roku 1578 pádom zo schodov v spomínanom paláci. Zomiera nielen ona, ale aj syn, ktoré nosila pod srdcom. Ťažko povedať, či jej k tragickému koncu dopomohol jej manžel Francesco. S istotou vieme, že jeho srdce už dlho patrilo inej – Biance Capello. Svoju dlhoročnú milenku si napokon vzal – len niekoľko mesiacov po Giovanninej smrti. I napriek nešťastnému osudu zostával Johanne aspoň pohľad na mestá svojej rodnej vlasti. Stali sa tak kulisou svadobných slávností v roku 1565, ktorá našťastie prežila až do dnešných čias.

 

Mgr. Ivana Kvetánová, PhD., študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty – American Academy of Rome (Taliansko), American Center of Oriental Research v Ammáne (Jordánsko), Univerzita vo Viedni. Je absolventkou Pápežského inštitútu pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Dodnes pôsobí ako oficiálny certifikovaný sprievodca mesta Rím a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.

 

Použitá literatúra

Čičo, M.: Monogramista HM, pravdepodobne Hans Mayr (Meyer) a monogramista MG, pravdepodobne rezač štočku: Pohľad na Bratislavu pri príležitosti korunovácie kráľa Maximiliána 8. septembra 1563. In: I. Rusina (ed.): Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Bratislava 2009, 903 – 905.

Holčík, Š.: Korunovačné slávnosti: Bratislava 1563-1830. Bratislava 1986, 12 – 24.

Jančová, K.: Bratislava v grafike minulých storočí. In: Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1965, 287 – 308.

Kvetánová, I./Musilová, M.: Possonia – veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii. In: Pamiatky a múzeá 2, 2006, 57 – 62.

Kvetánová, I.: Veduta Possonie – Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencií a jej ukrytý príbeh. In: Ars 49 (2). Bratislava 2016.

Ludíková, Z.: Leták s výjavom korunovácie Maximiliána II. v Bratislave. In: I. Rusina a kol. (ed.): Renesancia. Dejiny slovenského výtvarného umenia. 19. december 2009 – 28. marec 2010. Katalóg výstavy. Bratislava 2010, 39 – 40.

 

Obrazová príloha: I. Kvetánová, M. Musilová, www.wikipedia.org

 

Článok je výsledkom výskumu autorky, ktorý bol realizovaný s podporou Slovenského historického ústavu v Ríme. Bol prezentovaný vo Florencii v máji 2016 na konferencii a rovnomernej výstave Veduta Possonie v Palazzo Vecchio vo Florencii (a jej skrytý príbeh).

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia