Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Bola Veľká Morava ríša, kráľovstvo alebo štát?

Publikované : 29.04.2019 | Zobrazení: 1338 |
2 minúty čítania

Bola Veľká Morava ríša, kráľovstvo, štát alebo niečo iné?

Charakter včasnostredovekých mocenských a ekonomických zoskupení v Európe je jedným z veľmi diskutovaných bodov výskumu archeológov aj historikov. Do tejto problematiky spadá aj výskum sociálnych a ekonomických vzťahov na Veľkej Morave. Závery z tohto výskumu sú pritom veľmi citlivo vnímané a široko diskutované nielen odbornou verejnosťou. Hľadanie odpovedí na otázky, čo bola Veľká Morava a ako to celé mohlo fungovať, bude súčasťou štvrtej prednášky z cyklu Archeologická kaviareň.

 

Archeologický výskum v našom geografickom priestore, ktorý sa z rôznych uhlov pohľadu dotýka uvedenej problematiky, má niekoľko desaťročnú kontinuálnu tradíciu. Vďaka tejto kontinuite vieme, že práve archeológia je jedna z primárnych disciplín, stojacich v centre diskusie o Veľkej Morave.

O možnostiach archeológie pri riešení problematiky Veľkej Moravy príde v utorok 30. apríla do Archeologickej kaviarne porozprávať špecialista na archeológiu včasného stredoveku Mgr. Marek Hladík, PhD., z Archeologického ústavu AV ČR v Brne, z pracoviska Mikulčice. Vo svojom bádaní sa zameriava na výskum sídliskových štruktúr a ich vzťahu k prírodnému prostrediu na strednom toku Moravy, najmä na hradisku Mikulčice-Valy a v jeho v zázemí. Zaoberá sa aj priestorovou archeológiou a využitím moderných počítačových metód pri archeologickom výskume a jeho vyhodnotení.

V úvode prednášky M. Hladík predstaví základný rámec diskusie o charaktere včasnostredovekých mocenských zoskupení v strednej Európe (primárne o charaktere Veľkej Moravy), ako aj teoretické východiská, na ktorých stoja hlavné názorové prúdy tejto debaty.

Ďalej bude prezentovať multidisciplinárny archeologický výskum (okrem archeológie na tomto výskume participuje veľké množstvo prírodovedných disciplín ako archeobotanika, archeozoológia, geoarcheológia, palynológia a pod.), ktorého primárnou snahou je pochopenie a popísanie sociálnych a ekonomických interakcií na Veľkej Morave. Po krátkom pohľade na metodiku tohto výskumu (od terénnych aktivít až po laboratórne a analytické spracovanie dát) nám bude prezentovať konkrétne archeologické výskumy, ktoré predstavujú hlavné oporné body vedeckých záverov. V týchto výskumoch je možné sledovať uvedenú problematiku na archeologických dátach z veľkomoravských sídlisk a pohrebísk, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom okolí jedného z najvýznamnejších veľkomoravských centier Mikulčíc-Valov.

V závere prednášky opäť svoju pozornosť nasmerujeme na globálnejší obraz o Veľkej Morave, ktorý sa vedci snažia vytvoriť na základe prezentovaných archeologických výskumov.

Prednáška sa uskutoční v priestoroch Objavovne SNM-Prírodovedného múzea (Vajanského nábrežie 2 v Bratislave) v utorok 30. apríla 2019 o 16:30. Pre väčší záujem o prednášku a priestorové možnosti treba počítať s tým, že miesta na sedenie sa môžu rýchlo zaplniť. Vďaka za pochopenie. Vstupné je dobrovoľné.

 

Foto: archív M. Hladíka

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aké šperky nosili starí Egypťania?

Aké šperky nosili starí Egypťania?

Zdobili sa starovekí Egypťania šperkmi iba pre ich krásu? Alebo ich symbolika pre nich predstavovala najmä ochranný prvok? celý článok

Aký význam mal pre Vietnam Ho Či Min?

Aký význam mal pre Vietnam Ho Či Min?

Vietnam je krajinou s pohnutou históriou a mnohotvárnou kultúrou, ktorá je do značnej miery ovplyvňovaná politickou scénou. Komunistický režim formuje tvár moderného Vietnamu a tým pádom aj religiozitu obyvateľstva tejto nádhernej a kultúrne bohatej krajiny... celý článok

Ako vznikalo Stredoslovenské múzeum?

Ako vznikalo Stredoslovenské múzeum?

Rok 2019 sa v Stredoslovenskom múzeu nesie v znamení viacerých jubileí. Ubehlo 10 rokov od otvorenia novej expozície v Matejovom dome, 110 rokov od otvorenia prvej múzejnej expozície a v neposlednom rade 130 rokov od založenia múzea. celý článok

Aký bol prínos Grékov a Rimanov v Egypte?

Aký bol prínos Grékov a Rimanov v Egypte?

Egypt – krajina pyramíd, monumentálnych chrámov a rozsiahlych pohrebísk. Presne tieto stavby sa väčšine z nás vybavia pri zmienke o architektúre starého Egypta. Ale sú to skutočne jediné architektonické diela, ktoré sa tu do dnešných dní dochovali? celý článok

Prečo sú črepy nad zlato?

Prečo sú črepy nad zlato?

Monumentálne stavby, pestré maľby na stenách hrobiek, sochy, či šperky zo zlata a drahých kameňov právom fascinujú obdivovateľov kultúry starovekého Egypta. Pre prácu archeológov sú však obyčajné predmety každodennej potreby často oveľa dôležitejšie. celý článok

Diskusia