Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Beánie na stredovekých univerzitách

Publikované : 03.12.2012 | Zobrazení: 3946 |
2 minúty čítania

Vo vrcholnom stredoveku sa musel každý uchádzač o štúdium na univerzite podriadiť zvyklostiam a tradičným ceremóniám. Svojím prastarým pôvodom siahajú tieto obrady až do antického Grécka.

Filozofi starého Grécka si ctili a pestovali lásku k chlapcom. Pred štúdiom v Aténach či v Sparte mohol byť súčasťou zavŕšenia prijímacieho ceremoniálu aj homosexuálny styk novica s mužom v maske kozla. Každý chlapec sa tak ocitol v stave poníženia, strachu a poslušnosti. Neskôr univerzity tento barbarský zvyk skultivovali „iba“ na kruté fyzické mučenie a ponižovanie, ktoré sa s postupujúcou humanizáciou stále zmierňovalo, až nakoniec za renesancie úplne zaniklo. Inak to nebolo ani na univerzitách v Paríži, Bologni či v Prahe.

Uchádzač o štúdium bol pred zápisom na univerzitu pohŕdavo nazývaný „beanus“ (z franc. becjaune – žltý zobák, nováčik; greenhorn − zelenáč). Skutočným študentom sa stal až vtedy, keď sa zbavil svojho beánstva, a tým sa odlíšil od nevzdelaného ľudu. Pred nástupom na univerzitu sa každý žiak považoval za nevzdelané a nevychované zviera z poľa (lat. pecus campi). Počas beánie, čiže oslavy zvanej aj „depozícia“ (z lat. depositio cornuum – odkladanie rohov) musel nosiť masku so zvieracími rohmi a klami, ktoré mu obradne a posmešne odstránili a spravili z neho človeka. Tento akt často robil jeden z profesorov zvaný „odkladač“ (lat. depositor).

Do Prahy prichádzali na beánie žiaci z mestských, ale aj farských škôl hneď potom, ako zvládli latinčinu. Najmladší mali desať až dvanásť rokov a po obrade sa opäť vracali domov s tým, že keď dospejú, môžu na univerzite reálne študovať. Univerzita mala z každého prijatého beána určitý zisk a učitelia latinských škôl mali zase stavovskú povinnosť žiakov do Prahy privádzať alebo posielať. Niekedy bolo uchádzačov tak veľa, že prijímací ceremoniál sa konal aj niekoľko dní, ale vždy iba podvečer.

Hlavnú časť beánie viedol študent, ktorý privítal zhromaždený „dobytok“. Zvlášť upozornil na najšpinavšieho a páchnuceho beána s dlhými ušami a s veľkými rohami, ktorý vraj musel uhradiť náklady. Po oboznámení s programom začali študenti každého beána s nadávkami a hrozbami čistiť, strihať im vlasy a nechty, utierať hrubými handrami a osekávať im veľké rohy. Študenti boli pri tom prezlečení za rôzne maškary, na Karlovej univerzite mali v obľube kukly s rolničkami a zvončekmi.

Zvykom bolo tiež podstrčenie listu beánovi do vrecka, ktorý vzápätí študenti našli a čítali nahlas. V liste vraj písala matka, ako plače za svojím dieťaťom, čo vyvolávalo u prítomných posmešky. Skúška utrpenia skončila zvolaním: „Proficiat vobis, Johannes!“ Utrápený beán musel potom študentom poďakovať a prisahať, že sa za spôsobené strasti nikdy nepomstí a zaplatí zápisné. Po vykonanom obrade dekan pripomenul beánom vážnosť ich nového stavu a prehlásil ich za deponovaných.

Pri vlastnej imatrikulácii každý prisahal vernosť kráľovi, vlasti, poslušnosť rektorovi a povinnosť zachovávať status univerzity. Po beánii nasledovalo „convivium“ – pohostenie –  a na záver slávnosti odohrali študenti divadelné predstavenie. Pri zápise sa študentom vydávalo písomné potvrdenie, že vykonali depozíciu, čo bol rovnako dôležitý dokument ako dnešné maturitné vysvedčenie. Bez neho nebolo možné študovať a skladať skúšky na žiadnej európskej univerzite.

Surovosti, ktorými boli sprevádzané beánie na každej vtedajšej univerzite, ako napr. bitie, týranie či pomazávanie fekáliami, sa najdlhšie udržali v Nemecku. Na Jagellonskej univerzite v Krakove sa beánie zase zvrhli na bezuzdné pitie. Študenti vyviedli beánov ďaleko za mesto, a potom s nimi do úmoru chodili po všetkých krčmách.

 

Lucia Kováčová

 

Použitá literatúra

Horák, J.: Kniha o staré Praze. Praha 2008.

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Voynichov rukopis je pravdepodobne najzáhadnejším rukopisom v európskom prostredí. Tento zhruba 240-stranový kódex, pomenovaný podľa poľského obchodníka so starými knihami Wilfrida Voynicha, je zapísaný neznámym písmom a navyše aj neidentifikovateľným jazykom, respektíve sofistikovanou šifrou. celý článok

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Súčasníci ju počastovali prívlastkom „Šialená“, ale vhodnejší by možno bol „Nešťastná“. Aj keď bola dedičkou Kastílie a Aragónska, manželkou burgundského vojvodu a matkou rímsko-nemeckého cisára, nič z toho jej neprinieslo šťastie. celý článok

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Bitka pri Halmyre z 15. marca 1311 patrí medzi stredoveké bitky, ktoré znamenali začiatok konca slávy rytierskej jazdy a renesanciu pechoty zloženej z príslušníkov nižších vrstiev. celý článok

Eleonóra ovládla stredoveké Anglicko

Eleonóra ovládla stredoveké Anglicko

Už tri razy sme písali na HistoryWeb.sk o dcérach grófa Raymond Berenger IV. z Provence a jeho manželky Beatrice Savojskej. Všetky mali dobré vzdelanie a vďaka aktívnej sobášnej politike, výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny západnej Európy. celý článok

Kráľovnú Sanchiu vydali dva razy

Kráľovnú Sanchiu vydali dva razy

Sanchia z Provence sa rovnako ako jej sestry dobre vydala. Jej manželom sa stal neskorší rímsky cisár a jeden z najbohatších ľudí v stredovekej Európe – Richard z Cornwallu. celý článok

Diskusia