Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Archeológovia vzkriesili tisícpäťstoročný zvitok

Publikované : 23.01.2016 | Zobrazení: 5442 |
4 minúty čítania

Tisícpäťstoročný zvitok vzkriesili pomocou digitálnej technológie

Pred štyridsiatimi rokmi objavili archeológovia v lokalite Ein Gedi obhorený zlomok zvitku, ktorý však nebolo možné rozlúštiť pre jeho zlý stav. Po dlhých štyroch desaťročiach sa ho však vďaka digitálnej technológii podarilo virtuálne rozvinúť a prečítať.

 

V júni 2015 zvolala Pnina Shorová, kurátorka a riaditeľka sekcie pre Zvitky od Mŕtveho mora z Israel Antiquities Authority, tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovala takmer 1500-ročný zlomok biblickej knihy Levitikus. Význam a unikátnosť objavu je predovšetkým v jedinečnom príbehu tohto zvitku. Zvitok bol totiž nájdený už pred štyridsiatimi rokmi, no na jeho identifikáciu sme si museli počkať až do tohto leta.

Zvitok objavili vo vypálenej a zničenej synagóge v lokalite Ein Gedi pri vykopávkach vedených dvojicou Dan Barag a Yosef Porath z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (The Hebrew University of Jerusalem) ešte v rokoch 1970 – 1972. Ein Gedi je oáza, ktorá sa nachádza na západnom pobreží Mŕtveho mora neďaleko pevnosti Masada. Osídlenie tohto miesta máme doložené už od eneolitu, ale najväčší význam malo od doby železnej do byzantského obdobia.

 

Dejiny synagógy

Miestnu synagógu postavili už koncom 2. stor. n. l. a v priebehu nasledujúcich storočí prešla niekoľkými výraznými zmenami. Pôvodná stavba mala lichobežníkový pôdorys so skromnou miestnosťou a s dvomi východmi smerujúcimi k Jeruzalemu. Na podlahe bola jednoduchá mozaika, ktorej súčasťou bola aj svastika.

Synagóga prešla dôkladnou prestavbou v 4. stor., keď bola rozšírená o novú loď s východo-západnou orientáciou. Vo východnom závere lode vznikli nové vchody do synagógy. Pôvodné vchody v severnej stene boli zamurované a na ich mieste bol vytvorený malý výklenok. Tento výklenok bol rozšírený pri poslednej veľkej renovácii, ktorou synagóga prešla v polovici 5. stor. Vtedy pribudol drevený podstavec s apsidou, ktorý slúžil ako miesto pre archu chrániacu zvitky Tóry. Pri tejto prestavbe boli viaceré časti synagógy dekorované. Stĺpy vztýčené počas prvej renovácie boli omietnuté a farebne ozdobené. Taktiež bola položená nová farebná mozaiková dlažba a v západnej časti lode synagógy sa podlaha dotvorila piatimi nápismi v hebrejčine a aramejčine.

Osídlenie v Ein Gedi vrátane synagógy zaniklo požiarom koncom 6. stor. Koniec nastal pravdepodobne za vlády cisára Justiniána I. – v tomto období boli nekresťanské náboženstvá v Byzantskej ríši potláčané a prenasledované. Ako napovedajú nájdené predmety, obyvateľov pravdepodobne pozabíjali alebo vyhnali, a do zničeného mesta sa viac nikto nevrátil. K predmetom, ktoré prežili rozsiahle požiare, sa radia sklenené a keramické olejové lampy, nádoby s parfumom, bronzová menora, pokladnica s viac ako 3500 mincami, a tiež časti už zmieňovanej archy na zvitky, ktorá obsahovala čudne vyzerajúci zhorený predmet, pri vykopávkach ihneď identifikovaný ako zvitok.

 

Komplikovaná identifikácia zvitku

Zvitok bol v takom zlom stave, že sa ho vedci ani len nepokúsili roztvoriť, či ďalej skúmať. Riziko rozpadnutia na drobné kúsky bolo jednoducho privysoké. Bádateľom v roku 1970 teda neostávalo nič iné, ako uschovať zvitok pre ďalšie generácie. Ako sa ukázalo, rozhodli sa správne.

Prešlo dlhých štyridsať rokov, kým v lete tohto roka profesor Brent Seales z University of Kentucky oznámil, že je schopný tento zvitok virtuálne rozvinúť. Profesor Seales sa dlhodobo venoval vytváraniu technológie, ktorá bola pôvodne určená na prečítanie podobne zničených zlomkov papyrusov z rímskeho mesta Herculeanum, ktoré zničil v roku 79 n. l. výbuch sopky Vezuv. Seales využíva podobnú technológiu ako CT röntgen, známy z nemocníc. Ide však o jeho mikroverziu s oveľa presnejším snímaním. Pomocou tejto technológie a komplikovaného softvéru, ktorý Seales naprogramoval špeciálne pre zvitok z Ein Gedi, bol schopný zvitok virtuálne rozvinúť. Práca na zvitku z Ein Gedi bola, podľa slov profesora Sealesa, jednoduchšia ako v prípade zmieňovaných papyrusov z Herculaea. Na rozdiel od nich je totiž zvitok z Ein Gedi vyrobený z pergamenu, a čo je ešte významnejšie, atrament, ktorý autor zvitku použil, obsahoval stopy železa, ktoré výrazne pomohlo k zobrazeniu písma. Následná identifikácia textu ukázala, že ide o prvé verše biblickej knihy Levitikus. Samotný text nie je veľmi významným objavom, pretože neobsahuje žiadne špecifické odchýlky v čítaní, jeho význam však spočíva v jeho veku.

 

Jeden z najstarších zlomkov knihy hebrejskej Biblie

Ešte v roku 1947 boli takmer všetky najstaršie dochované texty hebrejskej Biblie z 9. – 10. stor. n. l. Výnimkou bol malý zlomok z 2. stor. pred n. l., označovaný ako Nash Papyrus obsahujúci desatoro. Objav Zvitkov od Mŕtveho mora v roku 1947 môžeme bez preháňania označiť za najväčší rukopisný nález 20. storočia. Najstaršie biblické rukopisy z tejto zbierky môžeme datovať až do 3. stor. pred n. l., veľkosť tejto kolekcie výrazne rozšírila počet zachovaných textov. Napriek tomu z dlhého obdobia desiatich storočí medzi Zvitkami od Mŕtveho mora a už zmieňovanými rukopismi z 9. a 10. stor. bolo dochovaných iba žalostne málo fragmentov. A práve túto prázdnotu aspoň čiastočne zaplnil objav zvitku z Ein Gedi, ktorý musíme datovať najneskôr do 6. stor. n. l.

Rozlúštenie štyridsať rokov neprečítaného zlomku textu je predovšetkým svedectvom významného prínosu modernej technológie pre oblasť archeológie a histórie, a zároveň prináša akúsi nádej aj pre ďalšie objavy, ktoré boli v minulosti nemožné.

 

Mgr. Dávid Cielontko vyštudoval magisterské štúdium na Evangelické teologické fakultě Univerzity Karlovy v Prahe. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Odborne sa zameriava na dejiny a literatúru judaizmu Druhého chrámu, biblistiku a bádanie o historickom Ježišovi. V roku 2015 sa zúčastnil archeologického projektu v Izraeli v oblasti Tel Azekah.

 

Použitá literatúra

Hechlili, R.: Ancient Synagogues – Archaeology and Art: New Discoveries and Current Research. Handbuch der Orientalistik, Ancient Near East 105. Leiden 2013, 56 – 58, 120 – 121.

Stern, E.: “Ein-Gedi.” In: E. M. Meyers (ed.): The Oxford Encyclopedia of Archaeology in the Near East 2. Oxford 1997, 222 – 223.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.smithsonianmag.com/science-nature/1500-year-old-text-has-been-digitally-resurrected-burned-hebrew-scroll-180956031

b) https://www.youtube.com/watch?v=B2WgXTsvht8 (záznam z tlačovej konferencie)

 

Obrazová príloha: intervarsity.org, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Komu slúžili staroveké paláce na Kréte?

Komu slúžili staroveké paláce na Kréte?

Paláce na ostrove Kréta patria bezpochyby medzi divy starovekého sveta. Ich jedinečný charakter a forma v mnohom definuje naše nazeranie na ich staviteľov – príslušníkov minojskej kultúry. celý článok

Gaius Gracchus presadzoval radikálnejšie reformy než jeho brat

Gaius Gracchus presadzoval radikálnejšie reformy než jeho brat

Gaius Gracchus tvorí polovicu druhého najslávnejšieho bratského dua v dejinách Ríma.Idúc v šľapajach svojho brata presadil niekoľko praktík, ktoré ostali súčasťou rímskeho politického života nielen počas republiky, ale aj neskôr. celý článok

Reformátor Tiberius Gracchus zahynul pri masakre

Reformátor Tiberius Gracchus zahynul pri masakre

S pádom Rímskej republiky a vznikom cisárstva máme tradične spojené legendárne mená Gaia Iulia Caesara a jeho adoptívneho syna Octaviana Augusta. V skutočnosti však išlo o proces trvajúci sto rokov. celý článok

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Pokiaľ by sme mali určiť dátum, kedy sa Rímska republika stala z regionálnej mocnosti dominantnou superveľmocou celého Stredomoria, podarí sa nám to prekvapivo ľahko. Bol to rok 146 pred Kr., keď si republika nielen definitívne podmanila Macedóniu a Grécko, ale hlavne sa jej podarilo zničiť... celý článok

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti, ktorých pravlasť bola v strednej Európe a sídlili aj na území dnešného Slovenska, boli často súčasťou žoldnierskych jednotiek starovekých panovníkov. celý článok

Diskusia