Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Archeológovia našli staroveké masové hroby

Publikované : 29.04.2016 | Zobrazení: 4151 |
2 minúty čítania

Starovekí Gréci sa vždy spájali s pojmami ako demokracia, veda alebo obchod, no rovnako ako iným národom, ani im sa nevyhýbali vojnové konflikty či masové vraždy.

 

Grécki archeológovia našli na lokalite v delte rieky Faliron blízko Atén dva masové hroby s 80 mŕtvymi. Pohrebisko sa nachádzalo na pobreží v miestach, kde bol v staroveku prístav. Mŕtvi boli uložení v hĺbke 2,5 m.

Podľa opotrebovanosti chrupu môžeme predpokladať, že išlo o mladých jedincov. Potvrdzuje to aj malý výskyt starých, vyliečených zlomenín. O násilnej smrti nemôžeme mať pochybnosti, pochovaní mali viaceré „čerstvé“ zlomeniny a minimálne v jednom prípade mal mŕtvy v pleci zapichnutú hlavičku šípu.

 

Kylónov prevrat  

Grécki archeológovia datujú masový hrob na základe keramiky do 7. storočia pred Kr. Pravdepodobne ide o popravených zajatcov, ktorých uväznili po pokuse o prevrat. Hlavným aktérom nepokojov bol olympijský víťaz Kylón, ktorý sa chcel stať diktátorom v Aténach. Kylón patril k aténskej aristokracii. Obrovskú popularitu získal vďaka víťazstvu v behu na olympijských hrách. Postavenie športových víťazov bolo v Grécku skoro neotrasiteľné.  Kylón využil svoju popularitu a niekedy okolo roku 632 pred Kr. sa za pomoci svokra Theagena z Megary pokúsil o tyraniu v starovekých Aténach.

Pred pokusom o prevrat sa Kylón poradil s delfskou veštiarňou, kde mu vraj povedali, že sa má zmocniť aténskej Akropoly počas najväčšieho Diovho sviatku. Jeho svokor tyran Theagena z Megary mu následne poskytol vojsko, s ktorým sa v deň olympijských hier zmocnil Akropoly. Zabudol však, že delfské veštby majú vždy viac interpretácií. Kňazi a Pýtia mysleli iný Diov sviatok. Kylón precenil aj svoju obľúbenosť u obyvateľstva.

Aténčania pod velením deviatich archontov (vysokí úradníci v Aténach) vzbúrencov na Akropole obkľúčili. Medzi archontami vynikal Megakles z rodu Alkmeónovcov. Kylón a jeho stúpenci začali čoskoro trpieť nedostatkom vody a jedla. Vodcovi povstania sa spolu s bratom podarilo ujsť, ale ostatní zostali trpieť na Akropole. Niektoré zdroje však uvádzajú, že ani Kylón neunikol z obkľúčenia. Povstalci hľadali azyl v chráme bohyne Atény. Pod sľubom, že sa im nič nestane, boli z chrámu vylákaní von. Masový hrob je dôkazom, že tento sľub nebol dodržaný. Všetci vzbúrenci boli pobití.

V dôsledku týchto udalostí bol rod Alkmeónovcov vyhnaný z Atén a prekliaty dedičnou kliatbou. Vrátiť sa mohli až vďaka Solónovej amnestii (594 pred Kr.). Príbeh vošiel do gréckych dejín, používal sa ako argument pri politických roztržkách v Aténach. Aktuálne archeologické nálezy potvrdili informácie, ktoré sme mali z písomných prameňov.

 

Branislav Kovár

 

Pramene

Hérodotos: Dějiny. Praha 2004.

Thukydides: Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin 2010.

 

Použitá literatúra

Adkins, L./Adkins, R. A.: Starověké Řecko. Praha 2011.

 

Internetové odkazy:

a) http://greece.greekreporter.com/2016/04/14/ancient-grave-with-80-bodies-found-near-athens-may-be-linked-to-cylonian-affair/

b) http://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-3540584/Have-murdered-followers-Cylon-Skeletons-80-ancient-men-hands-bound-heads-belong-7th-Century-Greek-rebels.html

 

Obrazová príloha: http://www.dailymail.co.uk, Zuma W, Rex, Shutterstock, L. von Klenze

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Ako rástla moc Cornelia Sullu?

Caesarova mimoriadna kariéra by nebola možná bez predchodcov, z ktorých najvýznamnejším bol muž, ktorý si svojimi neobyčajnými úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „šťastný“. celý článok

Diskusia